Z 58 účastníčok štúdie malo 29 GAD (priemerný vek 26,9 [SD 6,8] rokov) a 29 bolo zodpovedajúcich zdravých porovnávacích účastníčok (priemerný vek 24,4 [SD 5,0] rokov). Počas podávania 0,5-μg dávky isoproterenolu vykázala skupina GAD vyššie reakcie srdcovej frekvencie (b = 5,34; 95 % CI, 2,06-8,61; P = 0,002), vyššie hodnotenia intenzity cardiorespiratórnych pocitov (b = 8,38; 95 % CI, 2,05-14,71; P = 0,01), vyššie úrovne samohodnotenej úzkosti (b = 1,04; 95 % CI, 0,33-1,76; P = 0,005) a významnú hypoaktiváciu ventromediálneho prefrontálneho kortexu (vmPFC), ktorá bola evidentná počas maximálnej reakcie (Cohen d = 1,55; P < 0,001) a v skorých obdobiach zotavenia (Cohen d = 1,52; P < 0,001). Korelačná analýza fyziologických a subjektívnych indexov a percentuálnej zmeny signálu získaného počas 0,5-μg dávky odhalila, že hypoaktivácia vmPFC bola inverzne korelovaná so srdcovou frekvenciou (r56 = −0,51, upravené P = 0,001) a retrospektívnou intenzitou pocitov srdcového tepu (r56 = −0,50, upravené P = 0,002) a dýchania (r56 = −0,44, upravené P = 0,01). Hypoaktivácia ventromediálneho prefrontálneho kortexu inverzne korelovala s kontinuálnymi hodnoteniami na diale na trendovej úrovni (r56 = −0,38, upravené P = 0,051), zatiaľ čo úzkosť (r56 = −0,28, upravené P = 0,27) a chronotropná dávka 25 (r56 = −0,14, upravené P = 0,72) neukázali takúto asociáciu..