Please enable JavaScript.
Coggle requires JavaScript to display documents.
Fyzika III.ATL (Peter Kučera) - Coggle Diagram
Fyzika III.ATL (Peter Kučera)
ČASOVÝ DIAGRAM KMITANIA
Kľúčové pojmy:
okamžitá výchilka
maximálna výchilka
rovnovážna poloha
perióda
frekvencia
Hertz
Opakované deje a kmitanie
Výskyt:
pružiny, hodinový nepokoj, kyvadlové hodiny, tlkot srdca, rotácia Zeme
Oscilátor
- každé zariadenie, kt. môže voľne kmitať
Príčinou kmitavého pohybu Mechanického Oscilátora je:
tiažová sila
sila pružnosti
Periodický dej
teleso sa dostáva po určitom rovnakom čase do toho istého bodu
Kmit
- teleso prejde všetkými polohami a vráti sa do východiskovej polohy
Kyv
- prechod z jednej krajnej polohy do opačnej krajnej polohy
Harmonické a Neharmonické kmitanie
Kmitavý pohyb, kt. grafom je SÍNUSOIDA je jednoduchý kmitavý pohyb - harmonický
Polohy pri kmitaní
Rovnovážna poloha
Výchylka
okamžitá (
y
)
maximálna (
ym
)
KMITAVÝ POHYB
sinA = y/r =>
y = r * sinA
A = w*t
w = 2pi/T => 2pi*f
y = ym
sin (w
t)
Vykonáva zariadenie, ktoré koná opakovane rovnaký pohyb
Kyvadlo
Teleso zavesené na pružine
Tyč na jednom konci upevnená
Kvapalina v trubici
Hodinový nepokoj
Pravidelne sa opakujúci pohyb
(kmit)
Príčina:
Tiažová sila
Sila pružnosti pružiny
Vlastnosti:
Priamočiary
Krivočiary
Otáčavý
Nerovnomerný
Oscilátor - každé zariadenie, ktoré sa môže voľne kmitať
Kmitavý pohyb, ktorého
grafom je sínusoida
, je jednoduchý kmitavý pohyb,
harmonický kmitavý
pohyb.
Kmit
- - periodicky sa opakujúca časť kmitavého pohybu.
Perióda [T]
(doba kmitu) - čas za ktorý prebehne jeden kmit
Frekvencia [f] Hz
- udáva počet kmitov za 1 sekundu
f = 1/T
Fáza kmitavého pohybu
V čase t0 = 0 s je A0 = 0 rad
y = ym * sin (w*t)
V čase t0 = 0 s je A0 = pi/2 rad
y = ym * sin (w*t) + 1/2 pi
Kmitanie oscilátorov s opačnou fázou
Kmitanie oscilátorov s rovnakou fázou
začiatočná fáza kmitavého pohybu určuje hodnotu okamžitej výchylky y v začiatočnom okamihu to = 0 s
Zložené kmitanie
Napr.: Teleso zavesené na dvoch nerovnakých pružinách - kmitá, ako keby konalo súčasne viac pohybov
s
rovnakou
fázou =>
zosilnené
s
opačnou
fázou =>
zoslabené
s blízkymi frekvenciami =>
rázy
Princíp superpozície
ak teleso súčasne koná niekoľko harmonických pohybov rovnakého smeru s okamžitými výchylkami => výsledná okamžitá výchylka =
yv
Izochrónne kmitanie
majú rovnakú periódu a frekvenciu
prebieha v jednej priamke
POSTUPNÉ MECHANICKÉ VLNENIE
Vlnenie je fyzikálny dej pri ktorom sa kmitavý rozruch šíri prostredím
Pružné prostredie je prostredie, v ktorom sa kmitanie jednej častice väzbovými silami prenáša na ďalšie častice.
Postupné mechanické vlnenie
Priečne
je dej, pri ktorom častice kmitajú v smere kolmom na smer, v ktorom sa vlnenie šíri
Pozdĺžne
je dej, pri ktorom častice kmitajú v smere, v ktorom sa vlnenie šíri
Vlnová dĺžka
je vzdialenosť, do ktorej vlnenie dospeje za perió- du T kmitania zdroja vlnenia
Rovnica postupnej mechanickej vlny
Izotropné prostredie
- prostredia, ktoré má vo všetkých smeroch, rovnaké fyzikálne prostredie
Vlnoplocha
, množina všetkých bodov, do ktorých sa vlnenie dostane z bodového zdroja za istý čas
Guľová
Rovinná
STOJATÉ VLNENIE
Vlnenie postupujúce v bodovom rade proti sebe
Vlnenia majú rovnaké - amplitúdy a vlnové dĺžky
ZVUK A JEHO VLASTNOSTI
je každé mechanické vlnenie hmotného prostredia, ktoré pôsobí na ľudské ucho a vyvoláva v ňom sluchový vnem (16 Hz - 20kHz)
Infrazvuk
: Pod 16 Hz
Ultrazvuk
: Nad 20 000 Hz
V rôznych látkach sa zvuk šíri rôznou rýchlosťou
Pri prechode zvuku do iného prostredia sa mení rých- losť a vlnová dĺžka, frekvencia sa nemení
Zvuky môžu byť: periodické, neperiodické
Medzi kmitaním zdroja zvuku a zvukovým vnemom sú nasledovné súvislosti: - amplitúde kmitania zodpovedá hlasitosť, - frekvencii kmitania zodpovedá výška tónu, - zdroju vlnenia zodpovedá farba tónu.
Ozvena - vznikne ak sa zvukové vlnenie odrazí od prekážky vzdialenej 17 m a viac, inak vzniká dozvuk
Rýchlosť zvuku
Vo vzduchu: 332 m/s
REZONANCIA OSCILÁTORA
Pri zmene frekvencie otáčok (núteného kmitania) sa mení amplitúda nútených kmitov
Ak oscilačný obvod LC pripojíme na striedavý zdroj s frekvenciou f1 obvod nútene kmitá s amplitúdou napätia Um1.
Rezonančná krivka
Frekvencia f3 je rovná frekvencii vlastného kmitania oscilá- tora f0. Táto frekvencia sa nazýva rezonančná frekvencia - fr
Pri rezonančnej frekvencii dosahuje amplitúda núte- ných kmitov väčšie hodnoty, ako pri iných frekven- ciách. Nastáva rezonančné zosilnenie
Spriahnuté kyvadlá - dve vláknom spojené kyvadlá.
Oscilátor je zdrojom núteného kmitania, rezonátor nútene kmitá. Väzbou nastáva medzi nimi výmena energie.
ODRAZ A LOM VLNENIA
Vlnenie ktoré dopadá na rozhranie dvoch prostredí sa môže
odraziť od rozhrania
prejsť do druhého prostredia
Odraz vlnenia na rozhraní prostredí
Vlnenie sa dostalo do bodu 1. Bod 1 sa stáva zdrojom elementárneho vlnenia.
...
Body 1, 2 a 3 sú zdroje elementárneho vlnenia
Vonkajšia obalová plocha elementárnych vlnoplôch je vlnoplocha odrazeného vlnenia
Kolmice na vlnoplochu po odraze vlnenia na rozhra- ní prostredí sú odrazené lúče.
Zákon odrazu
Uhol odrazu vlnenia sa rovná uhlu dopadu
Prechod vlnenia rozhraním prostredí
Vlnenie sa dostalo do bodu 1. Bod 1 sa stáva zdrojom elementárneho vlnenia
Elementárna vlnoplocha má menší polomer r ako vzdia- lenosť d, ktorú prešlo vlnenie v prvom prostredí, lebo v druhom prostredí je rýchlosť vlnenia menšia.
...
Vlnenie sa dostalo do bodu 4
Vonkajšia obalová plocha elementárnych vlnoplôch je vlnoplocha lomeného vlnenia
Kolmice na vlnoplochu sú lomené lúče. Prechodom vlnenia cez rozhranie prostredí, v ktorých sa vlnenie šíri rôznymi rýchlosťami nastáva lom vlnenia.
Zákon lomu
Z pravouhlých trojuholníkov ABD a ABC vyplýva
Pomer sínusu uhla dopadu k sínusu uhla lomu je pre dve dané prostredia veličina stála a rovná sa pomeru rýchlostí v obidvoch prostrediach.
Reflexia
Refrakcia
Difrakcia
Huygensov princíp
Otvor v prekážke sa javí ako zdroj vlnenia
Každý bod vlnoplochy sa dá považovať za možný zdroj vlnenia, ktoré sa šíri všetkými smermi
Šíria sa
elementárne vlnoplochy
Obalová krivka
Optika
Optická sústava
je sústava optických prostredí a ich rozhraní, ktorá
mení smer chodu svetelných lúčov
Šošovky
priehľadné rovnorodé telesá, ktoré sú ohraničené dvoma guľovými, alebo guľovou a rovinnou priehľadné rovnorodé telesá, ktoré sú ohraničené rovinnou alebo optickou plochou
Lúče prechádzajúce optickým stredom tenkej šošovky
nemenia po lome svoj smer.
Lúče prechádzajúce rovnobežne s optickou osou
po lome smerujú do ohniska.
Duté guľové zrkadlo (reflektory)
za stredom krivosti =prevrátený, zmenšený, skutočný
v strede krivosti = prevrátený, rovnako veľký ako predmet, skutočný
medzi stredom krivosti a ohniskom = prevrátený, zväčšený, skutočný
medzi ohniskom a vrcholom zrkadla = priamy, zväčšený, neskutočný
Vypuklé guľové zrkadlo (dopravné zrkadlá)
vždy neskutočný (nachádza sa za zrkadlom), zmenšený a vzpriamený
Spojky
Sústreďujú slnečné lúče do jedného bodu
Rozptylky
Rozptyľujú slnečné lúče
Zrkadlá – lúčová optika
Optická plocha
Plocha, na ktorej nastáva požadovaný odraz
Nerovnosti → rozptyl svetla
Druhy zrkadiel
Rovinné
Guľové (duté, vypuklé)
Parabolické
Rovinné zrkadlo
Zákon odrazu svetla
Obraz: neskutočný, priamy, rovnako veľký
Obrazová vzdialenosť a' = predmetová vzdialenosť a
Obraz je súmerný s predmetom vzhľadom na rovinu zrkadla
Guľové zrkadlo – základné pojmy
C – stred optickej plochy
o – optická os
V – vrchol zrkadla
r – polomer krivosti
Paraxiálny priestor – priestor v blízkosti optickej osi
Paraxiálne lúče – lúče v blízkosti optickej osi
Guľová chyba zrkadla
Lúče mimo paraxiálneho priestoru sa nepretínajú presne v ohnisku → neostrý obraz
Riešenie: parabolické zrkadlo
Využitie zrkadiel
Duté guľové zrkadlá
Svetlomety automobilov
Reflektory v osvetľovacej technike
Vypuklé guľové zrkadlá
Neprehľadné zákruty
Spätné zrkadlá v aute
Ďalekohľady
Šošovky – základy
Čo je šošovka
Priehľadné rovnorodé teleso ohraničené dvoma guľovými plochami (alebo guľovou a rovnou)
Tvoria obraz na základe zákona lomu svetla
Optická sústava = sústava prostredí meniaca smer lúčov
Spojné šošovky (spojky)
V strede hrubšie ako na okrajoch
Druhy: dvojvypuklá, ploskovypuklá, dutovypuklá
Podmienka: index lomu šošovky n₂ > n₁ (okolitého prostredia)
Sústreďujú lúče → môžu zapáliť papier!
Rozptylné šošovky (rozptylky)
Na okrajoch hrubšie ako v strede
Druhy: dvojdutá, ploskodutá, vypuklodutá
Rozptyľujú lúče
Ohniská šošoviek
Každá šošovka má dve ohniská: predmetové (F) a obrazové (F')
Ohnisková vzdialenosť f – vzdialenosť ohniska od stredu šošovky O
Spojka: skutočné obrazové ohnisko F'
Rozptylka: neskutočné obrazové ohnisko F' (zdanlivo pred šošovkou)
Základné pojmy
C₁, C₂ – stredy optických plôch
o – optická os
V₁, V₂ – vrcholy šošovky
O – stred šošovky
vzorec pre vlastnosti
vzorec pre polohu
Elementárna Fyzika
Vlny a Častice
Svetlo ako vlna
šíri sa aj vo vákuu
rýchlosť svetla:
c\=3⋅108 m/sc = 3 \cdot 10^8 \, m/sc\=3⋅108m/s
vlastnosti:
odraz
lom
interferencia
difrakcia (ohyb)
polarizácia
Elektromagnetické spektrum
rádiové vlny
mikrovlny
infračervené žiarenie (IR)
viditeľné svetlo
ultrafialové žiarenie (UV)
röntgenové žiarenie
gama žiarenie
elektromagnetické vlnenie
Viditeľné svetlo
vlnová dĺžka približne:
380 nm – 780 nm
fialová → najkratšia λ
červená → najdlhšia λ
Svetlo ako častica
Fotón
častica svetla
nemá pokojovú hmotnosť
prenáša energiu
Energia fotónu
E=h⋅f
E – energia fotónu
h – Planckova konštanta
6,62607015 x 10^-34 J s
f – frekvencia
Dôsledok
vyššia frekvencia → väčšia energia fotónu
UV, RTG, gama majú veľkú energiu
De Broglieho hypotéza
navrhol ju Louis de Broglie (1924)
nielen svetlo, ale aj častice môžu mať vlnové vlastnosti
každá pohybujúca sa častica má svoju vlnovú dĺžku
λ=p/h
λ – vlnová dĺžka
h – Planckova konštanta
p – hybnosť častice
Difrakcia elektrónov
dôkaz vlnových vlastností elektrónov
Davisson-Germerov pokus (1927)
elektróny dopadali na kryštál niklu
vznikol difrakčný obraz podobný röntgenovému žiareniu
potvrdila sa De Broglieho hypotéza
Fotoelektrický jav
dopad svetla na kov
z kovu sa uvoľňujú elektróny
vysvetlil ho Einstein
Vlnovo-časticový dualizmus
svetlo je vlna aj častica
elektróny sú častica aj vlna
platí pre všetky mikročastice
Atómové spektrum
Spektrum
rozklad svetla podľa vlnových dĺžok
vzniká napr. hranolom
Druhy spektier
Spojité spektrum
obsahuje všetky farby
vzniká pri žeravých pevných a kvapalných látkach
príklad: Slnko, žiarovka
Emisné spektrum
svetlé čiary na tmavom pozadí
vzniká pri žiariacom plyne
Absorpčné spektrum
tmavé čiary v spojitom spektre
niektoré vlnové dĺžky sa pohltia
Bohrov model atómu
Niels Bohr
elektróny obiehajú jadro po určitých dráhach
na povolených dráhach nevyžarujú energiu
Energetické hladiny
energia je kvantovaná
elektrón môže byť iba na určitých hladinách
Vznik spektrálnych čiar
Absorpcia energie
elektrón prijme energiu
preskočí na vyššiu hladinu
Emisia energie
elektrón sa vracia na nižšiu hladinu
vyžiari fotón
Dôsledok
každý prvok má vlastné spektrum
spektrum funguje ako „odtlačok prsta“ prvku
Balmerova séria
spektrálne čiary vo viditeľnej oblasti
Obmedzenia Bohrovho modelu
dobre opisuje vodík
nefunguje presne pre zložitejšie atómy
nahradila ho kvantová mechanika
Žiarenie telies
Tepelné žiarenie
každé teleso s teplotou vyššou ako 0 K vyžaruje energiu
ide o elektromagnetické žiarenie
Závislosť od teploty
vyššia teplota
väčšia intenzita žiarenia
kratšia vlnová dĺžka maxima
Čierne teleso
ideálny model telesa
pohltí všetko dopadajúce žiarenie
najlepší žiarič energie
Stefan-Boltzmannov zákon
P=σST^4
σ – Stefan-Boltzmannova konštanta
S – plocha telesa
T – termodynamická teplota
výkon rastie so štvrtou mocninou teploty
alebo Me = σT^4
Wienov posunový zákon
λmax=T/b
λmax– vlnová dĺžka, pri ktorej teleso vyžaruje najviac energie
T – absolútna teplota v kelvinoch (K)
b – Wienova konštanta
vyššia teplota → kratšia vlnová dĺžka maxima
Príklad
hviezdy:
červené → chladnejšie
modré → teplejšie