Please enable JavaScript.

Coggle requires JavaScript to display documents.

Janosik Fyzika 2.ATL - Coggle Diagram

- - - - Telesám, ktoré sú pri vzájomnom styku v rovnováž-
        nom stave priraďujeme rovnakú teplotu.
      - Ak telesá po uvedení do vzájomného styku menia svoje pôvodné rovnovážne stavy - na začiatku deja mali rozličné teploty.
    - - je porovnávacie teleso, slúžiace na určenie teploty
        
        Využíva poznatok, že so zmenou rovnovážneho stavu
        sa menia stavové veličiny telesa, napr.: objem, tlak...
      - Postup pri meraní teploty:
        
        teleso, ktorého teplotu chceme zmerať, dáme do vzájomného styku s teplomerom,
        
        počkáme na vytvorenie rovnovážneho stavu medzi telesom a teplomerom,
        
        po utvorení rovnovážneho stavu je teplota telesa rovnaká ako teplota teplomera,
        
        odčítame teplotu na teplomeri
    - - základná teplota je teplota rovnovážneho stavu sústavy ľad + voda + nasýtená para,
      - tento rovnovážny stav sa volá trojný bod vody, jeho termodynamická teplota je Tr = 273,16 K,
      - Kelvin definujeme ako 273,16 časť termodynamickej teploty trojného bodu vody.
      - jednotka {T}= 1K (kelvin),
  - - - Príklad tepelne izolovanej sústavy:termotaška,chladnička,termoska
    - - Tepelný izolátor je vzduch, polystyrén a pod.
    - - m2- hmotnosť vody
        
        cv - merná tepelná kapacita vody
        
        ct - merná tepelná kapacita telesa
        
        t2 - teplota vody
        
        t1 - teplota telesa
        
        m1- hmotnosť telesa
      - Tepelná výmena bude prebiehať dovtedy, pokiaľ nenas-
        tane rovnovážny stav s výslednou teplotou tV
      - Voda teplo prijíma, teleso teplo odovzdáva.
        
        Q1 - teplo odovzdané telesom, Q2 - teplo prijaté vodou
    - - Kalorimetrická rovnica - vyjadruje zákon zachovania
        energie pre tepelnú výmenu v kalorimetri.
  - - - Plyn zväčšuje svoju vnútornú energiu
        
        Zmena vnútornej energie plynu nastáva v dôsledku: práce vykonanej vonkajšou silou, tepla, ktoré prijme plyn od teplejšieho telesa.
    - - Prírastok vnútornej energie sústavy U sa rovná súčtu:
      - práce W vykonanej okolitými telesami, ktoré pôsobia na sústavu silami,
      - a tepla Q odovzdaného okolitými telesami sústave.
    - - Energiu prijímať: Jej vnútorná energia sa zvyšuje
      - Odovzdávať: jej vnútorná energia sa zmenšuje
    - - Práca vykonaná sústavou je opačného znamienka ako
        práca vykonaná vonkajšími silami.
  - - - Koncom 19. storočia vznikla kinetická teória stavby látok
    - - študuje vlastnosti látok s použitím kinetickej teórie stavby látok.
        
        Vychádza z vnútornej štruktúry látok a ich vlastnosti vysvetľuje ako dôsledok pohybu a vzájomného pôsobenia častíc.
    - - Látka akéhokoľvek skupenstva sa skladá z častíc - molekúl, atómov alebo iónov.
        
        Priestor, ktorý teleso z danej látky zaberá, nie je týmito časticami bez zvyšku vyplnený.
        
        Látka má nespojitú (diskrétnu) štruktúru.
      - Častice v látke sa pohybujú, ich pohyb je ustavičný a neusporiadaný (chaotický).
        
        Pohyb molekúl plynu pri nižšej teplote je pomalší.
        
        Pohyb molekúl plynu pri vyššej teplote je rýchlejší.
        
        Tepelný pohyb:
        
        pohyb častíc rýchlosťami rozličných smerov a veľkostí.
        
        Difúzia - samovoľné prenikanie častíc jednej látky medzi častice druhej látky.
        
        Tlak plynu - zrážky molekúl plynu s molekulami vnútorných stien nádoby.
        
        Nepravidelný ustavičný pohyb Brownovej častice.
      - Častice na seba navzájom pôsobia príťažlivými a súčasne odpudivými silami.
        
        Kmitavý pohyb atómov v molekule.
    - - k1 - závislosť veľkosti odpudivej sily od vzdialenosti.
        k2 - závislosť veľkosti príťažlivej sily od vzdialenosti.
        k - závislosť veľkosti výslednej sily.
        
        Ak sú častice vo vzdialenosti r0, sú v rovnovážnej polohe.
        Výsledná sila pôsobiaca medzi časticami je nulová.
        
        Ak sú častice vo vzdialenosti menšej ako r0, je výsledná sila pôsobiaca medzi časticami odpudivá.
        
        Ak sú častice vo vzdialenosti väčšej ako r0, je výsledná sila pôsobiaca medzi časticami príťažlivá.
        
        S rastúcim r sa príťažlivá sila rýchlo zmenšuje. Na každú časticu pôsobia iba silové polia susedných častíc.
    - - molekuly plynu sa skladajú z atómov,
        
        stredné vzdialenosti molekúl za normálnych podmienok v porovnaní s rozmermi molekúl sú veľké,
        
        molekuly sa ustavične chaoticky pohybujú,
        
        zmena rýchlosti nastáva zrážkami molekúl s inými molekulami,
        
        medzi zrážkami sa molekuly pohybujú približne rovnomerne priamočiaro,
    - - väčšina má častice pravidelne usporiadané,
        
        príťažlivé sily medzi časticami spôsobujú stály tvar a objem telies z pevnej látky,
        
        častice kmitajú okolo rovnovážnych polôh,
        
        potenciálna energia sústavy molekúl je väčšia ako celková kinetická energia častíc.
    - - kvapaliny sa vyznačujú istou usporiadanosťou, ale iba na krátku vzdialenosť,
        
        poloha molekuly kvapaliny sa s časom mení, čím je teplota kvapaliny vyššia, tým častejšie,
        
        preskoky molekúl pri pôsobení vonkajšej sily kvapalinu sú prevažne v smere pôsobiacej sily. Preto je kvapalina tekutá a nezachováva si svoj tvar.
        
        potenciálna energia sústavy molekúl je porovnateľná s ich celkovou kinetickou energiou.
  - - - Izotermický dej - je dej, pri ktorom je teplota plynu stála
        
        Ak sa nemá zmeniť teplota plynu, potom:
        
        pri izotermickom stláčaní musí plyn odovzdávať teplo
        
        Boylov-Mariottov zákon Pri izotermickom deji s ideálnym plynom so stálou
        hmotnosťou je súčin tlaku a objemu plynu stály
        
        Izoterma - vetva hyperboly
        
        Teplo prijaté ideálnym plynom pri izotermickom deji
        sa rovná práci, ktorú plyn pri tomto deji vykoná.
      - Izochorický dej - je dej, pri ktorom je objem plynu stály.
        
        Charlov zákon: Pri izochorickom deji s ideálnym plynom stálej hmotnosti
        je tlak plynu priamo úmerný jeho termodynamickej teplote.
        
        Ak sa nemení objem plynu, potom:
        
        pri zohrievaní sa zväčšuje teplota a tlak plynu.
        
        pri ochladzovaní sa zmenšuje teplota a tlak plynu..
        
        Izochora je úsečka rovnobežná s tlakovou osou.
        
        Teplo prijaté ideálnym plynom pri izochorickom deji
        sa rovná prírastku jeho vnútornej energie.
      - Izobarický dej - je dej, pri ktorom je tlak plynu stály.
        
        Ak sa nemá meniť tlak plynu, potom:
        
        pri zohrievaní sa zväčšuje teplota a objem plynu.
        
        pri ochladzovaní sa zmenšuje teplota a objem plynu.
        
        Gay-Lussacov zákon
        
        Pri izobarickom deji s ideálnym plynom stálej hmotnosti je
        objem plynu priamo úmerný jeho termodynamickej teplote.
        
        Izobara je úsečka rovnobežná s osou objemu.
        
        Teplo prijaté ideálnym plynom pri izobarickom deji sa rovná súčtu prírastku jeho vnútornej energie a práce, ktorú plyn vykoná
- - - - Magnetické látky sú materiály, ktoré môžu byť ovplyvnené magnetickým poľom. Podľa toho, ako reagujú na magnetické pole, rozdeľujeme látky na:
        
        Feromagnetické látky: Tieto látky sú silno priťahované magnetickým poľom a môžu byť trvalo zmagnetizované. Železo, kobalt, nikel
        
        Paramagnetické látky: Sú slabšie priťahované magnetickým poľom, ale nemôžu byť trvalo zmagnetizované. hliník, platina.
        
        Diamagnetické látky: Tieto látky sú mierne odpudzované magnetickým poľom. meď, grafit, zlato.
    - - Tvrdé magnety (permanentné magnety): Tieto materiály si udržujú svoju magnetizáciu aj po odstránení vonkajšieho magnetického poľa.
        permanentné magnety používané v motorkách a reproduktoroch.
      - Mäkké magnety: Tieto materiály sa ľahko zmagnetizujú, ale po odstránení magnetického poľa rýchlo strácajú svoju magnetizáciu. mäkká oceľ.
    - - Definícia: Siločiary sú imaginárne čiary znázorňujúce smer a rozloženie magnetického poľa.
      - Vlastnosti:
        
        Vychádzajú zo severného pólu magnetu a vstupujú do južného pólu.
        
        Hustota siločiar vyjadruje silu magnetického poľa (viac čiar znamená silnejšie pole).
        
        Siločiary sa nikdy nepretínajú.
    - - Severný (N) a južný (S) pól: Každý magnet má dva póly – severný a južný.
      - Interakcia pólov:
        
        Rovnako polarizované póly (N-N alebo S-S) sa odpudzujú.
        
        Rôzne polarizované póly (N-S) sa priťahujú.
    - - Definícia: Magnetická indukcia (magnetický tok) je proces, pri ktorom elektrický prúd alebo pohybujúci sa magnet vytvára magnetické pole.
        
        Jednotka: Tesla (T).
    - - Smer siločiar: Magnetické siločiary ukazujú smer od severného pólu k južnému pólu.
      - Ampérovo pravidlo pravej ruky: Ak prúdu dáme smer palcom pravej ruky, ohnuté prsty ukážu smer magnetického poľa okolo vodiča.
  - - - Homogenita po osi cievky
        
        Os cievky prechádza stredom cievky pozdĺž jej dĺžky.
        
        Vo vnútri dlhej cievky je magnetické pole homogénne, ale pri krajoch pole slabne.
    - - Výpočet magnetickej indukcie (B):
        Magnetická indukcia závisí od počtu závitov (N), prúdu (I), dĺžky cievky (L) a permeability prostredia (μ0).
        
        B je magnetická indukcia (T)
        
        μ0 je permeabilita vákua
        
        N je počet závitov
        
        I je prúd (A)
        
        L je dĺžka cievky (m)
        
        Hustota závitov: Hustota závitov je počet závitov na jednotku dĺžky. Priemer drôtu ovplyvňuje hustotu závitov.
        
        Hysterézia: Magnetická hysterézia popisuje, ako sa magnetické materiály správajú pri zmene magnetického poľa.
        
        Hysterézna krivka: Hysterézna krivka ukazuje, ako sa magnetická indukcia mení s intenzitou poľa.
        
        Magneticky mäkké materiály: Tieto materiály (napr. železo) sa ľahko zmagnetizujú, ale po vypnutí poľa rýchlo stratia magnetizáciu. Majú malú hysteréziu a používajú sa v zariadeniach, kde sa pole často mení (napr. transformátory).
        
        Magneticky tvrdé materiály: Tieto materiály (napr. neodymové magnety) si udržia magnetizáciu aj po vypnutí poľa. Majú veľkú hysteréziu a používajú sa na výrobu trvalých magnetov.
  - - - Použitie: Na výrobu permanentných magnetov.
    - - Použitie: Na zosilnenie magnetických polí cievok a ako pólové nástavce permanentných magnetov.
    - - Diamagnetické látky
        
        Vlastnosti: Diamagnetické látky zoslabujú magnetické pole.
        
        Príklady: Zlato, meď, ortuť, inertné plyny.
      - Paramagnetické látky
        
        Vlastnosti: Paramagnetické látky nepatrne zosilňujú magnetické pole.
        
        Príklady: Hliník (Al), meď (Cu), sodík (Na), horčík (Mg), platina (Pt), volfrám (W), kyslík.
      - Feromagnetické látky
        
        Vlastnosti: Feromagnetické látky majú relatívnu permeabilitu oveľa väčšiu ako jedna
        
        Príklady: Železo (Fe), kobalt (Co), nikel (Ni), gadolínium (Gd).
      - Ferimagnetické látky
        
        Vlastnosti: Majú väčší elektrický odpor v porovnaní s kovovými feromagnetickými materiálmi.
        
        Použitie:používajú sa v jadre vysokofrekvenčných cievok a transformátorov. elektrotechnika
      - Curieho teplota
        
        Curieho teplota je teplota, pri ktorej feromagnetická látka prestáva byť feromagnetická a stáva sa paramagnetickou.
        
        Príklad: Pre železo je Curieho teplota približne 770 °C. Nad touto teplotou sa železo už nespráva ako feromagnetický materiál.
    - - Hlavné časti:
      - Cievka: Generuje magnetické pole, keď preteká prúd.
      - Jadro z mäkkej ocele: Pomáha sústrediť magnetické pole.
      - Pohyblivá kotva: Priťahuje sa k zmagnetizovanému jadru, čím ovláda kontakty.
      - Pružné kontakty: Ovládané kotvou, spínajú elektrické obvody.
      - Pri prechode prúdu cievkou vzniká magnetické pole, ktoré zmagnetizuje jadro a pohne pohyblivou kotvou. Táto kotva spína pružné kontakty, čím ovláda elektrické obvody.
    - - Magnetoelektrické: Merajú prúd na základe interakcie medzi magnetickým poľom a prúdom prechádzajúcim cievkou.
      - Deprézske prístroje: Používajú sa na presné meranie prúdov a napätí.
- - - - Tekutosť - kvapaliny nemajú stály tvar, nadobúdaju tvar nádoby do ktorej boli naliate
      - voľná hladina na voľnom povrchu - v pokoji je kolmá na tiažovú silu
      - vnútorné trenie (viskozita) - je príčinoiu rozdielnej tekutosti kvapalín
      - stlačiteľnosť - kvapaliny sú veľmi málo stlačitelné
      - tlakové sily v kvapalinách - pôsobia kolmo na lubovolnú plochu
      - kapilárne javy - kapilarita - prevýšenie hladiny kvapaliny v kapiláre
    - - zanedbávame molekulovú štruktúru,
      - považujeme ju za spojitú (kontinuum),
      - je bez vnútorného trenia, preto je dokonale tekutá
        
        považujeme ju za nestlačiteľnú.
  - - - Ak položíme teleso na podložku, tiažová sila FG pôsobí kolmo na povrch plochy S a vyvolá tlak p na plochu daný vzťahom
      - Brownov pohyb - Častice kvapaliny konajú ustavičný chaotický pohyb.
    - - Na rovinnú plochu S uzavretého objemu kvapaliny
        pôsobí kolmo sila F
        
        Priblížením molekúl pôsobia väčšie odpudivé medzimolekulárne sily
      - Pascalov zákon: Ak pôsobí vonkajšia sila veľkosti F na povrch rovnej plochy s obsahom S uzavretého objemu kvapaliny a žiadne iné sily na kvapalinu nepôsobia, v kvapaline vznikne tlak, ktorý je vo všetkých miestach kvapaliny rovnaký.
      - A spôsobený vlastnou tiažovou silou FG
        
        Tlak spôsobený vlastnou tiažovou silou kvapaliny
        je hydrostatický tlak
        
        Hydrostatický paradox: Veľkosť tlakovej sily kvapaliny na dno nádoby nezá-
        visí od hmotnosti kvapaliny v nádobe.
      - Hydraulický lis: Niekoľkonásobne zväčšuje silu. Zväčšenie sily je dané
        pomerom veľkosti plošných obsahov piestov
- - - - I (A)- Prúd
      - U (V) - Napätie
      - R (ohm) - odpor
    - - R=ρ⋅L/S
        
        L = dĺžka vodiča (meter)
        
        S = prierez vodiča (m²)
        
        Odpor vodiča závisí od jeho dĺžky a prierezu, ako aj od materiálu, z ktorého je vyrobený.