Please enable JavaScript.

Coggle requires JavaScript to display documents.

Samuel Kolcún 2.ATL, Pohyb - Coggle Diagram

- - - - rovinný uhol (α,β,γ)
      - priestorový uhol (Σ,Ω,Π)
    - - elektrický prúd (I)
        
        ampér(A)
      - termodynamická teplota (T)
        
        kelvin(K)
        
        Celsia(C)
      - čas (t)
        
        sekunda(s)
      - svietivosť (I)
        
        kandela(cd)
      - dĺžka (l)
        
        meter(m)
      - hmotnosť (m)
        
        kilogram(kg)
      - látkové množstvo (n)
        
        mól(mol)
    - - sila (F)
      - tlak (p)
      - rýchlosť (v)
      - energia (E)
      - výkon (P)
      - objem (V)
      - plošný obsah (S)
    - - hmotnosť (m)
      - plošný obsah (S)
      - objem (V)
      - energia (E)
      - čas (t)
      - vzdialenosť (d)
      - teplota (t)
    - - základná jednotka
      - mikro (μ)
        
        10 na -6
      - kilo (k)
        
        10 na 3
      - nano (n)
        
        10 na -9
      - tera (T)
        
        10 na 12
      - piko (p)
        
        10 na -12
      - mili (m)
        
        10 na -3
      - mega (M)
        
        10 na 6
      - giga (G)
        
        10 na 9
      - základná jednotka
      - deci (d)
        
        10 na -1
      - deka (da)
        
        10 na 1
      - centi (c)
        
        10 na -2
      - hekto (h)
        
        10 na 2
    - - Merať znamená porovnávať veličinu s dohodnutou jednotkou.
      - Meraním zisťujeme, koľkokrát je meraná veličina väčšia
        ako meracia jednotka.
  - - - odchylka
        
        Δl = l1 - l2
      - priemerná odchylka
        
        Δl priem. = ( ∣Δl1∣ + ∣Δl2∣ + ∣Δl3∣ ) / n
      - aritmetický priemer
        
        l priem. = (l1 + l2 ) / n
        
        Miera nepresnosti vykonaného merania by mala byť menej ako 5 percent
      - relatívna odchylka
        
        ς = Δl priem. / l priem.
    - - Opakováne pri každom meraní
    - - Spôsobené vplyvmi okolia
  - - - Dĺžka trajektórie sa nazýva dráha
      - s= v*t
    - - Orientovanú úsečku (vektor) spájajúca počiatočnú a konečnú polohu nazývame posunutie
    - - Je čiara,ktorú teleso opíše počas svojho pohybu
      - Priamočiara
        
        ide priamo
        
        priamka
      - Krivočiara
        
        nejde priamo
        
        krivka
        
        krivka
        
        kružnica
    - - Ak chceme opísať pohyb telesa, je potrebné stanoviť vzťažné teleso, vzhľadom na ktoré určujeme polohu telesa
      - Vzťažnú sústavu vytvoríme spojením vzťažného telesa so sústavou súradníc. V takejto sústave vieme presne určiť polohu telesa v danom okamihu.
    - - t=s/v
  - - - Rovnomerný pohyb koná teleso vtedy, keď za
        ľubovoľné, ale rovnako veľké časové intervaly prejde rovnako veľké úseky dráhy.
    - - Vektor okamžitej rýchlosti rovnomerného priamočiareho pohybu je určený pomerom posunutia a zodpovedajúcej doby, za ktorú posunutie nastalo.
    - - Čím väčší uhol zviera graf závislosti dráhy na čase rovnomerného pohybu s časovou osou, tím je väčšia rýchlosť pohybu telesa.
    - - s0 – dráha v čase t0
        s – dráha v čase t
  - - - Mení sa rýchlosť (delta v) za jednotku času (delta t)
      - Zrýchlenie je vektorová fyzikálna veličina
        
        Vektor zrýchlenia má rovnaký smer ako vektor zmeny okamžitej rýchlosti. Má smer pohybu telesa.
    - - Dráhu vypočítame tak, že súčin zrýchlenia a druhej mocniny času delíme dvoma.
  - - - v = Δs / Δt
      - periodický jav - jav sa stále opakuje
  - - - Fyzikálna veličina výkon je definovaná vzťahom
        P = W/t, kde práca je vykonaná rovnomerne za čas t. Pracovať s výkonom 100W, znamená za každú sekundu vykonať prácu 100J.*
        
        Výkon pri rovnomernom konaní práce
        ak pôsobiaca sila a rýchlosť majú rovnaký smer.
        
        W = Fs
        s = vt
        P=W/t=Fs/T=Fv
        P=FV
        W = Pt = 1W.s (watt sekunda)
      - jednotka výkonu
        
        watt
        
        W
    - - Súčet kinetickej a potenciálnej energie telesa nazývame celková mechanická energia sústavy teleso-Zem.
        Ak v sústave teleso-Zem pôsobí iba tiažová sila, celková mechanická energia sústavy sa nemení.
        
        Formy mechanickej energie
        
        pohybová
        
        polohová
      - konaná silou F pôsobiacou na teleso v smere jeho pohybu.
        
        Práca vykonaná konštantnou silou F je v pracovnom diagrame daná obsahom vyšrafovaného obdĺžnika.
      - konaná silou, ktorá pôsobí proti smeru pohybu telesa.
        
        Ak sila pôsobí proti pohybu telesa (90o< a <180o), potom cosa < 0 a práca vychádza záporná. V takomto prípade hovoríme, že práca sa spotrebúva.
      - konaná silou F, ktorá nepôsobí v smere pohybu telesa.
      - Fyzikálna veličina práca charakterizuje dej, pri ktorom nastáva premena alebo prenos energie. V
      - Ec = Ep + Ek
        ΔEp + ΔEk = 0
        ΔEp - zmena potenciálnej energie (úbytok)
        ΔEp - zmena kinetickej energie (nárast)
        Zákon zachovania mechanickej energie:
        Celková mechanická energia izolovanej sústavy je stála.
        WFG = ΔEp
        WFG = ΔEk
        Ep = mgh
        Ek = 1/2mv^2
    - - Konaním práce vonkajšou silou teleso získava energiu. Akú prácu vykonaná vonkajšia sila pôsobiaca na teleso, takú energiu teleso pri rozbiehaní získa.
      - Zmena kinetickej energie telesa ΔEk
        V časovom intervale Δt = t2 - t1 nastane zmena kinetickej energie ΔEk = Ek1 - Ek2.
        W = ΔEk
        Zmena kinetickej energie sa rovná práci, ktorú vykoná pôsobiaca sila.
    - - Na teleso v tiažovom poli Zeme pôsobí tiažová sila FG. Ak teleso voľne padá, tiažová sila FG koná prácu W
      - závisí od voľby nulovej hladiny potenciálnej energie.
        
        Nulová hladina - podlaha, povrch stola, povrch Zeme....
    - - Súčet kinetickej a potenciálnej energie telesa nazývame celková mechanická energia sústavy teleso-Zem
      - Ak v sústave teleso-Zem pôsobí iba tiažová sila, celková mechanická energia sústavy sa nemení.
      - Ak v izolovanej sústave pôsobia aj iné sily ako tiažová
        (trecia sila), mechanická energia sa mení na iné formy
        energie (vnútornú) dovtedy, pokiaľ pohyb nezanikne.
      - Fyzikálna veličina práca charakterizuje dej, pri ktorom
        nastáva premena alebo prenos energie.
        Veličina energia charakterizuje istý stav sústavy.
    - - Voľný pád (pád bez počiatočnej rýchlosti)
        Teleso padá len pod vplyvom gravitácie.
        
        v=gt
        s=1/2gt2
      - Zvislý vrh nadol
        Teleso hádžeme nadol s počiatočnou rýchlosťou 𝑣 0 .Gravitačné zrýchlenie zrýchľuje pohyb.
        
        v=v0+gt
        s=v0t+1/2gt^2
      - Zvislý vrh nahor
        Teleso hádžeme proti smeru gravitácie (nahor) s počiatočnou rýchlosťou 𝑣 0.
        
        v=v0-gt
        s=v0t+1/2gt^2
      - Vodorovný vrh
        Teleso hádžeme vodorovne s počiatočnou rýchlosťou 𝑣 0 v 0 .
        Pohyb skladáme z dvoch pohybov:
        Vodorovne – rovnomerný pohyb ( 𝑣 𝑥 = 𝑣 0 v x =v 0 )
        Zvislo – voľný pád (pohyb so zrýchlením 𝑔 g).
        
        Vodorovný pohyb: x=v0t
        
        Výsledná rýchlosť v čase 𝑡 t (skladanie 𝑣𝑥 a 𝑣𝑦):** v= (vx2+vy2)^1/2
        
        Zvislý pohyb: y=1/2gt^2
      - Šikmý vrh
        Teleso hádžeme pod uhlom 𝛼 α vzhľadom na vodorovnú rovinu.
        
        Vx = V0.cosa
        x = vx.t = v0.t.cosa
        vy = v0.sina-g.t
        y = v0.t.sina-1/2.g.t^2
    - - vzťažná sústava spojená s jej povrchom je neinerciálna vzťažná sústava.
        Pôosobia: zotrvačné sily.
        V neinerciálnej sústave spojenej so Zemou, pôsobí na teleso výslednica Fg a Fo - Tiažová sila FG
        Tiažová sila: na rovníku: do stredu Zeme
        mimo rovníka: mimo stredu Zeme
        na póli: totožná s gravitačnou silou.
        Teleso môže byť: v stave tiaže, v beztiažovom stave.
      - Fg = X . (Mz.m)/(Rz+h)^2
        Fo = mw^2
        FG = Fg + Fo
    - - 1. Keplerov zákon
        Planéty sa pohybujú po elipsách málo odlišných od kružníc, ich spoločné ohnisko je Slnko.
      - 2. Keplerov zákon
        Plochy opísané sprievodičom planéty za jednotku času sú konštantné. Pohyb planéty po eliptickej trajektórii je nerovnomerný.
      - 3. Keplerov zákon
        Pomer druhých mocnín obežných dôb dvoch planét sa rovná pomeru 3. mocnín hlavných polosí ich trajektórii.
        T1^2 / T2^2 = a1^3/a2^3
        Keplerove zákony platia pre pohyb v gravitačnom poli Slnka
      - Pri pomerne malej rýchlosti v0 je trajektória časť elipsy. Existuje taká začiatočná rýchlosť v0, pri ktorej sa teleso pohybuje po kružnici vk. Gravitačná sila Fg je dostredivou silou Fd.
        
        Fd = (mv^2k)/(Rz + h)
        Fg = x . (mMz)/(Rz + h)^2
        Fd = Fg
        vk = (x . Mz/ Rz + h)^1/2
        Rz = polomer Zeme
        h = výška nad povrchom Zeme
        
        Veľkosť vk je funkciou výšky, nezávisí od hmotnosti.
        Mz = 5,98.10^24 kg
        Rz = 6,37.10^6 m
        Vk = 7,9km.s^.1
      - Obežná doba (perióda) - počet cyklov vykonaných za jednotku času. Pri konštantnej perióde je obvodová rýchlosť bodu tým väčšia, čím polomer otáčania
        
        w = 2.Pi/T
        v = 2.Pi.r/T
        vk = 2.Pi.Rz/T
      - Pre väčšie rýchlosti v0 je elipsa dlhšia a môže nastať prípad, že teleso nespadne na Zem.
        Trajektória pohybu telesa okolo Zeme je eliptická, pričom Zem leží v jednom ohnisku elipsy.
        ak je v0 > vk
        F1+, F2 - ohniská elipsy.
        Apogeum - P - najvzdialenejší bod od stredu Zeme
        Perigeum - P - najbližší bod od stredu Zeme.
      - 2. kozmická rýchlosť
        ak je v0 = vp
        vp = parabolická rýchlosť
        vp = (2.x.Mz/Rz)^1/2 = Vk.2^1/2 = 11,2km/s
        Po udelení parabolickej rýchlosti sa uzavretá trajektória mení na parabolu a teleso sa trvalo vzďaľuje od Zeme.
        vp = Druhá kozmická rýchlosť.
        
        Druhá kozmická rýchlosť je rýchlosť, ktorú ak získa teleso v gravitačnom poli Zeme v smere kolmom na vektor intenzity gravitačného poľa, pohybuje sa po parabolickej trajektórii.
      - 3. kozmická rýchlosť
        tzv. hyperbolická rýchlosť, kt. je únikovou rýchlosťou z gravitačného poľa Slnka.
      - 1. kozmická rýchlosť
        Je rýchlosť, ktorú ak získa teleso v gravitačnom poli Zeme v smere kolmom na vektor intenzity gravitačného poľa, pohybuje sa po kruhovej trajektórii.
  - - - aké veľké je pôsobenie (t.j. mieru vzájomného pôsobenia medzi telesami) možno popísať pomocou jediného pojmu nazvaného sila
        deformáciu telies (napr. stlačenie alebo natiahnutie pružiny)
        súčasne zmenu pohybového stavu a deformáciu zmeny pohybového stavu (napr. zmena rýchlosti telesa)
    - - čo zapríčiňuje pohyb?
      - aký bude pohyb, ak je známa jeho príčina?
    - - Šmykové trenie
        
        jav, ktorý vzniká medzi plochami dvoch dotýkajúcich sa telies a brzdí vzájomne relatívny pohyb oboch telies
        
        Príčina šmykového trenia
        
        je skutočnosť, že styčné plochy oboch telies nie sú nikdy dokonale hladké, ich nerovnosti do seba zapadajú a bránia vzájomnému pohybu telies
        
        trecia sila Ft pôsobí vždy rovnobežne s dotykovou plochou a smeruje proti pohybu telesa
        
        veľkosť trecej sily závisí od veľkosti sily, ktorou je teleso pritláčané na podložku, druhu a kvality dotykových ploch
        
        Ft = fFn
        Ft = Fg Fn
        normálna sila, ktorou je teleso pritláčané na podložku
        f - koeficient šmykového trenia
        
        pri pohybe po vodorovnej rovine je normálna sila Fn rovná tiažovej sile Fg pôsobiacej na teleso
    - - 1.NPZ – Zákon zotrvačnosti
        
        Vzťažná sústava
        
        sústava, vzhľadom ku ktorej chceme pohyb vzťahovať
        
        sústavy, v ktorých teleso nemení svoj pohybový stav sa nazývajú inerciálne vzťažné sústavy
        
        sústavy, v ktorých teleso mení svoj pohybový stav sa nazývajú neinerciálne vzťažné sústavy
        
        každá vzťažná sústava, ktorá je v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe voči inej inerciálnej vzťažnej sústave, je tiež inerciálna vzťažná sústava
        
        Zákon
        Teleso zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, kým nie je nútené vonkajšími silami (brzdenie/rozbiehanie, priamy úder,...) tento svoj pohybový stav zmeniť.
        
        Pohybový stav
        Rovnomerný priamočiary pohyb
        
        teleso pohybuje sa spoločne s vozňom tou istou rýchlosťou
        
        teleso sa vzhľadom na vozeň nepohybuje – nemení svoj pohybový stav
        Pohyb so zrýchlením
        
        teleso sa začne pohybovať – pri rozbiehaní dozadu, pri brzdení dopredu ... hovoríme, že mení svoj pohybový stav
      - 2.NPZ – Zákon sily
        
        Zákon
        Časová zmena hybnosti telesa je rovná sile pôsobiacej na teleso.
        F = ma
        
        Hybnosť
        
        súčin hmotnosti a veľkosti telesa sa vo fyzike nazýva veľkosť hybnosti telesa.
        p = mv
        pretože okamžitá rýchlosť je vektorová veličina, je vektorová veličina aj hybnosť telesa.
        vektor hybnosti sa pri rovnomernom pohybe nemení
        zmena hybnosti pri rovnomernom pohybe je nulová
        
        Rovnomerne spomalený pohyb
        v = v0 - at
        V čase t1 je hybnosť p1 = mv1.
        V čase t2 je hybnosť p2 = mv2.
        za časový interval Δt = t2 - t1 nastane zmena hybnosti Δp
        Δp = p2 - p1 = mv2 - mv1
        Δp = m(v2 - v1)
        vektor zmeny hybnosti pri rovnomernom spomalenom pohybe má smer proti pohybu telesa
      - 3.NPZ – Zákon akcie a reakcie
        
        Zákon
        Sily, ktorými na seba pôsobia dve telesá sú rovnako veľké, ale opačne orientované alebo každá akcia vyvoláva opačnú a rovnako veľkú reakciu.
        (Keďže každá zo síl pôsobí na iné teleso - má iné pôsobisko, nemožno tieto sily navzájom skladať a taktiež sa vzájomne nerušia
        
        Akcia a reakcia
        
        Všetky hmotné body, teda aj všetky telesá, pôsobia na seba nejakým spôsobom. Keď teda hmotný bod (1) začne pôsobiť na hmotný bod (2) silou F1,2, potom hmotný bod (2) pôsobí na hmotný bod (1) silou F2,1
        F1,2 = -F2,1
  - - - Pri vzájomnom styku niekoľkých telies vzniká na ich povrchu elektrický náboj. Teleso, ktoré má elektrický náboj je zelektrizované, alebo elektrický nabité. Pojem elektrický náboj: 1. vyjadruje stav elektricky nabitých telies, 2. vyjadruje fyzikálnu veličinu, ktorá je mierou tohto stavu. Značka veličiny elektrický náboj je Q
        
        Dve súhlasné náboje sa odpudzujú, nesúhlasné sa priťahujú. Elektrické sily sú spôsobené elektrickými nábojmi. Coulombov zákon Velkosť elektrickej sily Fe je priamo úmerná súčinu bodových nábojov Ql, Q2 a nepriamo úmerná druhej mocnine ich vzdialenosti. Konštanta ťunemosti k. Velkosť konštanty úmernosti závisí od vlastnosti prostredia, v ktorom náboje na seba pôsobia. E - permitivita prostredia 8,854.10-12 C2.N-1.m-2 - permitivita vákuua Er - relatívna permitivita
        
        Elektrické pole Okolie náboja = elektrické pole. Elektrické pole je radiálne (vyžaruje alebo vstupuje do bodu). Intenzita elektrického poľa E: Vektor smerujúci od kladného náboja, k zápornému. Udáva silu pôsobiacu na jednotkový kladný náboj. Model elektrického poľa – siločiarami: Siločiary – myslené čiary zobrazujúce smer intenzity poľa. Medzi nesúhlasnými nábojmi – siločiary idú z kladného na záporný. Medzi súhlasnými nábojmi – siločiary sa odpudzujú. Homogénne pole – medzi dvoma rovnobežnými platňami, intenzita je rovnaká všade.
        
        Vlastnosti elektrického náboja Elektricky nabité teleso pôsobí silou na iné telesá. Náboj sa dá preniesť medzi telesami alebo v rámci telesa. Existujú dva druhy náboja: kladný a záporný. Náboj je deliteľný len po elementárny náboj: 𝑒 = 1,602 ⋅ 10 − 19 C e=1,602⋅10 −19 C Protón: + 𝑒 +e, elektrón: − 𝑒 −e Atóm je neutrálny: počet protónov = počet elektrónov. Trením sa môžu elektróny premiestniť → vznik náboja. Kladný ión: strata elektrónov Záporný ión: prírastok elektrónov V kovoch sa elektróny ľahko odpútajú – vedú elektrinu.
        
        Fe = 1/r^2 Fe = k . (Q1.Q2/r^2) k = 1/ (4Pi.ε) Fe = 1/ (4Pi.ε) . (Q1.Q2/r^2) ε = ε0 . εr Fe = 1/ (4Pi.ε0 . εr). (Q1.Q2/r^2)
    - - Látky a ich častice Látky sa skladajú z častíc s elektrickým nábojom. Podľa schopnosti viesť elektrický prúd ich delíme na: Vodiče Izolanty (dielektriká)
        
        Izolant (dielektrikum) v elektrickom poli – polarizácia Izolanty obsahujú viazané častice, ktoré sa nemôžu voľne pohybovať. Po vložení do elektrického poľa: Posúva sa ťažisko protónov a elektrónov. Atómy/molekuly sa menia na elektrické dipóly. Náboje vo vnútri sa kompenzujú, no na povrchu vzniká vrstva viazaných nábojov. Táto vrstva vytvára vlastné elektrostatické pole, ktoré zoslabuje pôvodné pole. Tento jav sa nazýva polarizácia dielektrika.
        
        Vodič v elektrickom poli – elektrostatická indukcia Vo vodičoch sú voľné nabité častice (napr. elektróny). Pri elektrostatickej indukcii sa tieto častice krátkodobo preskupia pod vplyvom vonkajšieho elektrického poľa. Ak je vodič pripojený k zdroju, udržiava sa v ňom elektrické pole → vzniká elektrický prúd.
        
        Elektrický prúd Značka: 𝐼 Definícia: 𝐼 =ΔQ / Δt, kde ΔQ je náboj, ktorý prejde vodičom za čas Δt. Podmienky vzniku elektrického prúdu: Voľné nabité častice Elektrické pole v látke (napr. po pripojení k zdroju) Smer prúdu (dohodnutý): Od kladného k zápornému pólu V kovoch je smer prúdu opačný ako pohyb elektrónov
        
        Prúd v kvapaline (elektrolyte) Tiež sa riadi dohodnutým smerom (smer pohybu kladných iónov). Účinky elektrického prúdu V pevných vodičoch Zvýšenie teploty (tepelný účinok) V kvapalinách (elektrolytoch): Zmena chemického zloženia (chemický účinok) V plynoch: Svetelné a zvukové efekty (napr. iskrenie, blesky)
- - - - Magnetické pole závitu s prúdom
      - Magnetické pole valcovej cievky s prúdom
        (homogénne / rovnomerné magnetické pole)
      - Magnetické pole v okolí priameho vodiča s prúdom
        
        Indukčné čiary
      - Pilinový obrazec magnetického poľa
        
        Indukčné čiary
        
        Definícia magnetickej indukčnej čiary
        
        magnetická indukčná čiara je priestorovo orientovaná krivka, ktorej dotyčnica v danom bode má smer osi veľmi malej magnetky umiestnenej v tomto bode
        
        Orientácia magnetických indukčných čiar
        
        Orientácia magnetických indukčných čiar
        
        -orientácia od južného k severnému pólu magnetky určuje smer magnetickej indukčnej čiary
    - - -vzájomné magnetické silové pôsobenie je medzi permanentnými magnetmi a vodičmi s prúdmi
      - Feromagnety -feromagnetický materiál sa dá ľahko zmagnetizovať – stáva sa magnetom (napr. železo, kobalt, nikel a ich zliatiny) -feromagnetické látky je možné ďalej rozdeliť podľa toho, akým spôsobom strácajú alebo naopak udržujú svoje magnetické vlastnosti na: magneticky mäkké látky a magneticky tvrdé látky
        
        Magnetická doména
        -molekuly sú vo feromagnetických materiáloch usporiadané do tzv. domén
        -doména je oblasť feromagnetické látky, v ktorej sú skupiny molekúl natočené rovnakým smerom
        
        -jednotlivé molekuly vo feromagnetickej látke sú tzv. molekulárne magnety (každá molekula má magnetické vlastnosti) a navzájom na seba pôsobia
        -pri náhodnom usporiadaní sa ich magnetický účinok ruší
        
        -ak je feromagnetický materiál zmagnetizovaný, všetky domény sa usporiadajú do rovnakého smeru a týmto smerom sú natočené aj všetky molekulárne magnety v celom telese (ak sú už takto zoradené všetky domény, tak sa vytvorený magnet už nemôže stať silnejším)
        
        Neodýmový magnet (NdFeB magnet)
        -permanentný magnet, vyrobený zo zliatiny neodýmu, železa a bóru
        -ide o najpoužívanejší typ magnetov zo vzácnych zemín
        -boli vynájdené v roku 1982 a prvok neodým tvorí 31% hmotnosti neodýmových magnetov
        -používajú sa napr. v pevných diskoch v PC, zámkoch na dvere, hračky (magnetické gulôčky), ...
      - Permanentný (trvalý) magnet
        
        -v okolí magnetu sa nachádza magnetické pole
      - Silové pôsobenie nesúhlasných pólov je prítažlivé
      - Silové pôsobenie súhlasných pólov je odpudivé
      - Magnetka v magnetickom poli magnetu
        
        -moment síl magnetku otočí do polohy, v ktorej je výsledný moment síl nulový
    - - Elektromagnet
        
        vzniká, keď cievkou preteká elektrický prúd (I)
        
        Vznik magnetického poľa:
        okolo cievky vznikne magnetické pole (B)
        znázorňuje sa magnetickými indukčnými čiarami
        
        Orientácia poľa:
        určuje sa Ampérovým pravidlom pravej ruky
        👉 palec = smer prúdu
        👉 prsty = smer magnetických čiar
        
        Magnetické póly cievky:
        Severný pól (N): čiary vystupujú
        Južný pól (S): čiary vstupujú
        
        Vlastnosti poľa v osi cievky:
        je takmer homogénne (rovnomerné)
      - MAGNETICKÁ INDUKCIA (B)
        
        → vyjadruje silu magnetického poľa
        Jednotka: tesla (T)
        Vzorec:
        B = μ₀ · μ_r · (N / l) · I
        Kde:
        B – magnetická indukcia
        μ₀ = 4π×10⁻⁷ T·m/A – permeabilita vákua
        μ_r – relatívna permeabilita materiálu (napr. železo ≈ 1000)
        N – počet závitov
        l – dĺžka cievky (m)
        I – prúd (A)
      - FEROMAGNETICKÉ JADRO
        
        ➡ ak vložíme do cievky jadro z feromagnetickej
        látky (napr. železo):
        magnetické pole sa zosilní
        jadro sa zmagnetizuje pri veľkom prúde nastane magnetické nasýtenie
        (ďalšie zvyšovanie prúdu už nezväčší magnetické pole)
      - MAGNETIZOVANIE A OD-MAGNETIZOVANIE
        
        Pri zvyšovaní prúdu:
        magnetická indukcia B rastie
        jadro sa nasýti
        
        Pri znižovaní prúdu:
        B sa zmenšuje, ale nezmizne úplne
        zostáva remanentná (zostatková) indukcia B
        
        Aby sa úplne odmagnetizovalo:
        treba zmeniť smer prúdu → opačné magnetické pole
      - MAGNETICKÁ HYSTERÉZIA
        
        Hysterézna slučka
        
        ukazuje priebeh magnetizovania a odmagnetizovania
        
        plocha slučky = energia potrebná na zmenu magnetizácie
        
        jav, keď sa magnetická indukcia nemení rovnako pri zvyšovaní a znižovaní prúdu
        
        Typy materiálov:
        
        Magneticky tvrdé:
        
        → široká hysterézna slučka
        → ťažko sa odmagnetizujú
        → použitie: permanentné magnety
        
        Magneticky mäkké:
        
        → úzka hysterézna slučka
        → ľahko sa odmagnetizujú
        → použitie: elektromagnety, transformátory
        
        Feromagnetické látky
        
        skladajú sa z paramagnetických atómov
        
        relatívna permeabilita oveľa väčšia ako 1
        
        patria sem Fe, Co, Ni, Gd (gadolínium) a ich zmesi
        
        Paramagnetické látky
        
        nepatrne zosilňujú magnetické pole
        
        relatívna premeabilita je o niečo väčšia ako 1
        
        patria sem Al, Cu, Na, Mg, Ta, Pt, W, kyslík
        
        Diamagnetické látky
        
        nepatrne zoslabujú magnetické pole
        
        patria sem zlato, meď, ortuť, inertné plyny
    - - Elektrický zvonček
        
        striedavé priťahovanie kotvy (zvonenie)
      - Elektromagnetické relé
        
        cievka. jadro z mäkkej ocele. kotva + kontakty. slúži na spínanie veľkých prúdov malým prúdom
        
        zopnutím obvodu sa vytvorí magnetické pole v cievke. zmagnetizované jadro pritiahne pohyblivú kotvu. kotva zopne pružné kontakty.
      - Meracie prístroje (otočná cievka)
        
        magnet tvaru U. otočná cievka + ručička. meranie závisí od smeru prúdu
      - Magnetický záznam dát
        
        páska s Fe₂O₃, CrO₂. informácia = zmena magnetizácie (čiže pri 1 zmena pri 0 ostáva)
      - Reproduktor
        
        zmena oriemtácie prúdu podľa 1 a 0. Keď sa vytvorí mag. pole okolo cievky rozpohybuje to magnet ktorý rozpohybuje ostatné časti a vydáva zvuk
      - Magnetron (mikrovlnka)
        
        magnetické pole riadi elektróny. vznikajú mikrovlny
      - MRI / CT
        
        MRI: magnetické pole + RF pulzy.
        CT: röntgenové žiarenie
    - - Flemingovo pravidlo ľavej ruky. Prsty ukazujú smer prúdu, indukčné čiary vstupujú do dlane, natiahnutý palec ukazuje smer sily, ktorou pôsobí magnetické pole na vodič s prúdom.
        
        Ak sa zmení smer prúdu vo vodiči, smer magnetickej sily sa zmení na opačnú.
      - veľkosť magnetickej sily
      - Lorentzova sila
        
        e – elektrický náboj častice (kladný alebo záporný)
        v – rýchlosť častice
        B – magnetická indukcia
        a – uhol medzi vektormi v a B.
        
        veľkosť magnetickej sily pôsobiacej na elektrón
      - Magnetická sila pôsobiaca na vodič
        
        sa prejaví, ak vodičom tečie elektrický prúd, teda pohyb častíc s nábojom je usmernený. Sila je najväčšia, ak a = 90° (kolmý smer). Sila je nulová, ak a = 0° alebo 180° (rovnobežné smery).
        
        s prúdom
        
        Q - je náboj N voľných elektrónov vo vodiči | I - elektrický prúd | l - dĺžka prejdená elektrónmi rýchlosťou v za čas t
        
        je výslednica magnetických síl Fme pôsobiacich na voľné elektróny vo vodiči.