Please enable JavaScript.

Coggle requires JavaScript to display documents.

Lukáš Horňák 3.ATL, image, 2022-12-04 (3), IVS-inerciálne vztažné sústavy…

- - - - Veľkosť výsledného vektora sily sa určí Pytagorovou vetou, jeho smer s využitím goniometrických funkcií
    - - Z grafického riešenia pomocou mierky určíme veľkosť výsledného vektora. Výsledný vektor graficky určíme doplnením na vektorový mnohouholník.
    - - Veľkosť výsledného vektora je rovná súčtu veľkostí vektorov. Smer výsledného vektora je rovnaký ako smery vektorov ktoré skladáme
    - - Veľkosť výsledného vektora je rovná rozdielu veľkosti vektorov. Smer výsledného vektora je rovnaký ako smer väčšieho vektora ktoré skladáme
  - - - Hľadáme Fx a Fy, ktorých zložením vznikne F. Fx a Fy nazývame zložky F.
    - - Hľadáme sily F1 a F2, ktorých Zložením vznikne F. Vznikol vektorový rovnobežník.
  - - - Smer naklonenej roviny- pohybová zložka tiažovej sily (Fg1)
        
        Fg1 uvádza teleso do pohybu a urýchľuje jeho pohyb. Jej veľkosť závisí od uhla sklonu
        
        Pri pohybe do kopca musí prekonávať Fg1
      - Smer kolmý na naklonenú rovinu- tlaková (normálová) zložka tiažovej sily
  - - - Zotrvačnosť- vlastnosť izolovaných telies zostávať v IVS v pokoji alebo v RPP
    - - a=v/t
  - - - Príčiny šmykového trenia
        
        skutočnosť že styčné plochy oboch telies nie sú nikdy dokonalé hladké, ich nerovnosti do seba zapadajú a bránia vzájomnému pohybu
        
        Sila trecej sily (Ft) závisí od:
        1) veľkosti sily, ktorou je teleso pritláčané na podložku
        2) druh a kvalita dotykových plôch
        
        Ft=f×Fn; Ft=Fg; Ft= f×Fg×(cosA)
        
        f- koeficient šmykového trenia
      - Je jav, ktorý vzniká medzi plochami dvoch dotýkajúcich sa telies a brzdí vzájomné relatívny pohyb oboch telies
      - Trecia sila Ft: pôsobí vždy rovnobežne s dotykovou plochou a smeruje proti pohybu telesa
  - - - F=m×a
      - kg×m×s^-2
  - - - Ak máme dve telesá - teleso "T" a Zem "Z", tak vo vzťahu Fg=m.g musí byť niekde schované aj druhé teleso
- - - - E,exa,10^18; P,peta,10^15;T,tera,10^12; G,giga10^9; M,mega,10^6;k,kilo,10^3; h,hekto,10^2; da,deka,10^1; d,deci,10^-1; c,centi,10^-2; m,mili,10^-3; u,mikro,10^-6; n,nano,10^-9; p,piko,10^-12 f,femto,10^-15 a,atto,10^-18
  - - - Polohrubé písmeno alebo šipka nad značkou veličiny (F, v)
- - - - Veľkosť rýchlosti narastá priamoúmerne s časom = Rýchlosť je rastúcou lineárnou funkciou času
    - - Grafom je časť krivky parabola
  - - - Veľkosť rýchlosti narastá priamoúmerne s časom. Rýchlosť je rastúcou lineárnou funkciou času
        
        Graf závislosti rýchlosti od času je priamka. Veličinová rovnica udávajúca závislosť medzi veľkosťou rýchlosti a času.
        
        Grafom závislosti dráhy od času je parabola. Veličinová rovnica udávajúca závislosť medzi dráhou a časom
        
        Čim strmšie = väčšia rýchlosť
      - Okamžité zrýchlenie
  - - - Pri rovnomernom pohybe po kružnici je veľkosť rýchlosti stála
        
        Nemení sa veľkosť okamžitej veľkosti ale mení sa jej smer.
        
        Vektor okamžitej rýchlosti v danom bode má smer dotyčnice kružnicovej trajektórie (kolmý na polomer)
        
        Vektor okamžitého zrýchlenia má v každom okamihu smer do stredu trajektórie tvaru kružnice. Je dostredivé zrýchlenie.
        
        Veľkosť obvodovej/okamžitej rýchlosti pri rovnomernom pohybe po kružnici.
        
        Perióda pohybu- opakovanie v kružnici rovnomerného pohybu. Určuje počet pohybov za sekundu.
        
        Frekvencia prevrátená
        hodnota periódy
        
        Veľkosť uhlovej rýchlosti pri rovnomernom pohybe po kružnici sa označuje omega
        
        pamätať
- - - - ^Ek-^Ep=0
  - - - W=P*t (1W×s(watt za sekundu))
      - kg×m^2×s^-2
- - - - Vzťažná sústava spojená s jej povrchom je neinerciálna vztažná sústava.
        napr.(zem sa otáča okolo vlastnej osi)
        
        Pôsobia na ňu zotrvačné sily
        
        V neirecialnej sústave spojene zo zemou pôsobí na teleso výslednica Fg a Fo. Ktorá sa nazýva sa tiažová sila FG.
        
        Na rovníku (smer do stredu Zeme)
        
        Porovnanie
        
        Mimo rovníka (nemá smer do stredu Zeme)
        
        Na póloch je r rovné k nule
        
        Tiaž telesa G- sila ktorou teleso pôsobí na okolie
        
        V stave tiaže
        
        V beztiažovom stave
  - - - Ak sa vzdialenosť zmenší o polovicu, veľkosť gravitačnej sily narastie o 4 krát viac.
    - - Konštanta úmernosti medzi gravitačnou silou a hmotnosťou telesa. Je to jedna z troch základných fyzikálnych konštánt.
        
        Hodnota gravitačnej konštanty kappa:
        
        0.0000000000667
  - - - d=(d1=v0×t)+(d2=1/2×g×t^2)
      - v=v0+g×t
      - Skladá sa zo zrýchlením g(voľného pádu / rovnomerne zrýchlený) a rovnomerný priamočiary p.
    - - d=d1-d2
      - v=v0-g×t
      - Rovnomerne spomalený zo zrýchlením g opačného smeru
    - - Súradnice polôh v čase t
        
        x=v0×t; y=h-1/2×g×t^2
      - Rýchlosť v čase t
        
        Vektor rýchlosti je preponou pravouhlého trojuholníka. Jeho veľkosť určíme Pytagorovou vetou
    - - Trajektória vo vákuu - parabola
        Trajektória vo vzduchu -balistická krivka
  - - - Pri pomerne malej veľkosti v0 je trajektória (bez odporu vzduchu) časť elipsy. pripomína dráhu vodorovného vrhu.
        
        Ale Pre väčšie rýchlosti v0 je elipsa dlhšia môže nastať že teleso nespadne na Zem
        
        Ak v0>vk trajektória okolo Zeme je eliptická pričom Zem leží v jednom ohnisku elipsy
        
        A-apogeum (Najvzdialenejší bod od stredu Zeme)
        P-perigeum (Najbližší bod od stredu Zeme)
        
        Ak v0=vp(parabolická v) Po udelení vp sa uzavretá trajektória mení na parabolu a teleso sa trvalo vzďaľuje od Zeme
      - Existuje taká začiatočná rýchlosti v0/vk, pri ktorej sa teleso pohybuje po kružnici a jeho stredom je gravitačný stred Zeme.
        
        (Fg=Fd)
        
        T v sekundach
      - Ak by nebolo dostredivej sily(pôsobí zakrivenie), tak podľa 1. Newtonovho zákona by teleso pokračovalo v priamočiarom pohybe
    - - 1.keplerov zákon-Planéty sa pohybujú po elipsách málo odlišných od kružníc; v ich spoločnom ohnisku je Slnko
      - 2.keplerov zákon-Plochy opísané sprievodičom planéty za jednotku času sú konštantné. Pohyby planéty po eliptickej trajektórií je nerovnomerný
        (Sprievodič (spojnica Slnka a planéty) opíše za rovnaký čas vždy rovnakú plochu.)
      - 3.keplerov zákon- Pomer druhých mocnín obežných dôb dvoch planét sa rovná pomeru tretích mocnín hlavných polosí ich trajektórii.
        
        aZ=1 AU(vzdialenosť medzi Slnkom a Zemou je to náhrada za číslo
        149 597 871km)
        TZ=1 rok
      - Johannes Kepler(1571-1630)
        nemecký astronóm
- - - - Zariadenia ktorá majú kmitavý pohyb:
        -kyvadlo,
        -teleso zavesené na pružine,
        -tyč na jednom konci upevnená,
        -kvapalina v trubici
        -hodinový nepokoj...
      - Kmitavý pohyb / kmitanie - je pohyb, ktorý sa pravidelne opakuje
        
        Príčiny kmitania:
        -tiažová sila
        -sila pružnosti pružiny
        
        Vlastnosti kmitania:
        -priamočiary
        -krivočiary
        -otáčavý
        -nerovnomerný.
        
        Oscilátor: je každé zariadenie, ktoré môže voľne kmitať (bez vonkajšieho pôsobenia).
      - Časový diagram kmitavého pohybu
        
        Kmitavý pohyb, ktorého grafom je sínusoida, je jednoduchý kmitavý pohyb, harmonický pohyb
      - Kmit
        
        Periodicky sa opakujúca časť kmitavého pohybu
        
        Doba kmitu (perióda) T:
        -čas, za ktorý prebehne jeden kmit
        -[T]=1s
        
        T=1/f alebo f=1/T
        
        Frekvencia (kmitočet) f:
        -udáva počet kmitov za 1 sekundu
        -je rovná prevrátenej hodnote periódy
        -f=1/T ; [f]=1/s=1Hz (hertz)
    - - Časový diagram kmitavého pohybu
      - Odvodenie vzťahu pre okamžitú výchylku
        
        y=r×sin(uhol otočenia)
        uhol otočenia= omega(w)×t
        omega=2pí/T alebo 2×pí×f
        
        y=ym×sin(omega(2pí/T alebo 2×pí×f)×t)
        
        Základná rovnica vyjadruje výchylku y harmonického KP telesa, ktoré sa v začiatočnom okamihu (v čase t0) nachádza v rovnovážnej polohe
        
        priemet sprievodiča do osi y -> okamžitá výchylka (rp-> y)
        veľkosť sprievodiča -> amplitúda (r -> ym)
        uhol otočenia -> fáza kmitavého pohybu
        uhlová rýchlosť -> uhlová frekvencia
        
        z trojuholníka 0AB vyplýva:
        sin(uhol otočenia)=y/r -> y=r×sin(uhol otočenia)
    - - Harmonické kmitanie oscilátora
        
        V čase t0= 0s je (uhol otočenia)0= 0 rad
      - V čase t0= 0s je (uhol otočenia)0= pí/2 rad
        
        Harmonické kmitanie oscilátora
      - V čase t0= 0s je (uhol otočenia)0= pí rad
        
        Harmonické kmitanie oscilátora
      - V čase t0= 0s je (uhol otočenia)0= 3×pí/2 rad
        
        Harmonické kmitanie oscilátora
      - (uhol otočenia)0- začiatočná fáza kmitavého pohybu určuje hodnotu okamžitej výchylky y v začiatočnom okamihu t0= 0s
    - - Pravouhlý priemet rovnomerného pohybu hmotného bodu po kružnici, do roviny kolmej na rovinu kružnice je harmonický kmitavý pohyb
      - Odvodenie vzťahu pre okamžité zrýchlenie
        
        sin(uhol otočenia)= ay/ad
        ay= ad×sin(uhol otočenia)
        ad= omega^2×r
        r --> ym
        uhol otočenia= omega×t
        
        a= -omega^2×ym×sin(omega×t)
        
        a= -omega^2×y
        
        Vektor zrýchlenia má vždy opačný smer ako je smer okamžitej výchylky telesa
        
        Pri pohybe z amplitúdy do rovnovážnej polohy je pohyb telesa zrýchlený, zrýchlenie má smer pohybu telesa
        
        Pri pohybe z rovnovážnej polohy do amplitúdy je pohyb telesa spomalený, zrýchlenie má smer oproti pohybu telesa
        
        Zrýchlenie kmitavého pohybu sa mení periodicky podľa funkcie sínus
        
        Zrýchlenie je nulové pri prechode rovnovážnou polohou.
        Zrýchlenie je maximálne (am) v amplitúdach.
        
        am= omega^2×ym
        
        V amplitúdach nastáva zmena smeru vektora okamžitej rýchlosti = zrýchlenie je macimálne
    - - Pri zmene otáčok (nutného kmitania) sa mení amplitúda nútených kmitov.
        F=Fm×sin(omega×t)
      - Graf závislosti amplitúdy napätia Um od frekvencie f
        
        Pri tej istej frekvencii dosahuje amplitúda veličiny núteného kmitania maximálne hodnoty.
      - Rezonančná krivka
        
        Frekvencia f3 (z obrázku hore) je rovná frekvencii vlastného kmitania oscilátora f0. Táto frekvencia sa nazýva rezonančná frekvencia - fr.
        
        Pri rezonančnej frekvencii dosahuje amplitúda nútených kmitov väčšie hodnoty, ako pri iných frekvenciách. Nastáva rezonančné zosilnenie.
        
        Malou, periodicky pôsobiacou silou možno v oscilátore vzbudiť kmitanie so značnou amplitúdou, ak je frekvencia vonkajšieho pôsobenia zhodná s frekvenciou vlastného kmitania oscilátora.
        
        Zvukom určitej frekvencie je možné rozbiť pohár ak je frekvencia zvukového vlnenia rovnaká ako frekvencia vlastných kmitov pohára.
    - - Vlnenie je fyz. dej pri ktorom sa kmitavý rozruch šíri prostredím.
        Príčinou mechanického vlnenia v prostredí je existencia väzbových síl medzi časticami prostredia
      - Pružné prostredie je prostredie, v ktorom sa kmitanie jednej častice väzbovými silami prenáša na ďalšie častice.
      - Priečne- je dej, pri ktorom častice kmitajú v smere kolmom na smer, v ktorom sa vlnenie šíri.
      - Pozdĺžne- je dej, pri ktorom častice kmitajú v smere, v ktorom sa vlnenie šíri
      - Vlnová dĺžka
        
        (vlnová dĺžka)=v×T=v/f
        
        je vzdialenosť, do ktorej vlnenie dospeje za periódu T kmitania zdroja vlnenia.
        
        je vzdialenosť dvoch najbližších bodov, ktoré kmitajú s rovnakou fázou.
        
        Pri postupnom mechanickom vlnení sa neprenáša hmota, ale energia
    - - Pri postupnom mechanickom vlnení body radu konajú postupne kmitavý pohyb
      - Rovnica kmitania zdroja vlnenia - bodu, ktorý v čase t=0 s má súradnice polohy y=0m, x=0m
        
        Bod vo vzdialenosti x od zdroja vlnenia začne kmitať o čas t´ neskôr ako zdroj.
        
        yx=ym×sin(omega(t-t´))
        
        dosadením za t´=l/v
        s využitím omega=2pí/T
        dosadením za (vlnová dĺžka)=v×T
        
        y=ym×sin(2pí(t/T-l/(vlnová dĺžka)))
        
        Ak v rovnici je t=konštantné a x sa mení dostávame okamžité výchylky rôznych bodov v tom istom čase
        
        Ak v rovnici je x=konštantné a t sa mení dostávame okamžité výchylky toho istého bodu v rôznych časoch
        
        (fáza vlnenia)=2pí(t/T-l/(vlnová dĺžka))
        
        y=ym×sin(omega×t)
    - - Teleso na 2 nerovnakých pružinách kmitá, akoby konalo súčasne viac pohybov.
      - Skladanie izochrónnych kmitov s rovnakou fázou:
        
        uhol=uhol2-uhol1=0rad
        
        Výsledné kmitanie je zosilnené
        
        Amplitúda výsledného kmitania je ym=ym1+ym2
      - Skladanie izochrónnych kmitov s opačnou fázou:
        
        uhol=uhol2-uhol1=(pí)rad
        
        Výsledné kmitanie je zoslabené
        
        Amplitúda výsledného kmitania je
        ym=ym1-ym2
      - Princíp superpozície
        
        ak teleso súčasne koná niekoľko harmonických pohybov rovnakému smeru s okamžitými výchylkami yn je okamžitá výchylka výsledného kmitania yv
        
        yv=y1+y2+.........yn
      - Izochrónne kmitania
        
        Majú rovnakú T a f
        
        Prebiehajú v jednej priamke
  - - - 1- izochorické zohrievanie
        2- izotermická expanzia
        3- izochorické ochladzovanie
        4- izotermická kompresia
        
        Kruhový (cyklický) dej - je dej pri ktorom je konečný stav sústavy totožný so začiatočným stavom
      - Periodicky
        
        1-Q2/Q1
    - - Vyjadruje vzťah medzi stavovými veličinami
        
        pV=NkT
        
        p1×V1/T1 = p2×V2/T2 = konšt
    - - Izotermický dej = je dej pri ktorom je teplota plynu stála
        Izochorický dej = je dej pri ktorom je objem plynu stály
        Izobarický dej = je dej pri ktorom je tlak plynu stály
        
        p1V1=p2V2=konšt. (Boylov)
        p=konšt.×T (Charlov)
        V=konšt×T (Gayov)
    - - a): nie je možné, aby sa teplo samovoľne šírilo z chladnejšieho miesta na teplejšie.
      - b) - Planckova-Kelvinova formulácia: nedá sa zostrojiť perpetuum mobile druhého druhu (teda cyklicky pracujúci tepelný stroj, ktorý by len prijímal teplo z teplejšieho telesa a vykonával rovnako veľkú prácu, ako toto teplo)
      - c) - Clausiusova formulácia: nemožno zostrojiť cyklicky pracujúce zariadenie, ktoré nevytvára žiaden efekt okrem toho, že prenáša teplo z telesa s nižšou teplotou na teleso s vyššou teplotou
      - Maximálny možný stupeň premeny tepla na prácu vykonáva ideálny tepelný stroj pracujúci v Carnotovom cykle.
      - Teplo sa vždy prenáša z telesa/látky/časti látky s vyššou teplotou na teleso/látku/časť látky s nižšou teplotou, v súlade s druhou termodynamickou vetou.
    - - Kalorimetrická rovnica je rovnica popisujúca tepelné výmeny pomocou zákonu zachovanie energie
      - Na jej základe je možné určiť mernú tepelnú kapacitu materiálov, množstvo tepla, ktoré treba dodať, alebo odobrať, aby sa zmenila teplota o určitú hodnotu, alebo určiť výslednú teplotu pri tepelnej výmene.
        
        Množstvo tepla, ktoré teleso prijme, alebo odovzdá závisí:
        
        Od hmotnosti telesa
        
        Od mernej tepelnej kapacity telesa
        
        Od rozdielu konečnej a začiatočnej teploty
      - Q = m × c × (t2-t1)
        
        c = Merná tepelná kapacita
        Q = práca
        m =hmotnosť
        t = teplota v C°
  - - - Prúdenie kvapalín môže byť:
        stacionárne (ustálené)
        nestacionárne (neustálené)
        
        Ak sa rýchlosť prúdiacej kvapaliny v danom mieste s časom mení; v != konšt.
      - Pohyb častíc kvapalín
        (Charakterizuje vektor rýchlostí)
        
        Pri ustálenom prúdení je po čiarach, ktoré sú obrazom trajektórie pohybu jednotlivých častíc kvapaliny
        
        Vektorová priamka rýchlostí je dotyčnica k trajektórii pohybu častice kvapaliny
      - Prúdnica
        
        je myslená čiara, ktorej dotyčnica zostrojená v ľubovoľnom bode určuje smer rýchlostí pohybujúcej sa častice kvapaliny
        
        Vlastnosti:
        každým bodom kvapaliny prechádza jedna prúdnica
        prúdnice sa nemôžu pretínať
      - Prúdová trubica:
        plocha vytvorená z prúdnic prechádzajúcich bodmi uzavretej krivky vo vnútri prúdiacej kvapaliny
  - - - Generátor striedavého napätia
        
        Trojfázový alternátor
        
        -Otáčavý pohyb koná elektromagnet, ktorý tvorí rotor alternátora.
        -Striedavé napätie sa indukuje v sústave cievok v statore. To umožňuje odvádzať prúd z alternátora pevnými svorkami.
        
        -Stator alternátora sa skladá z troch cievok, ktorých osi zvierajú navzájom uhly 120°.
        
        -Uprostred medzi cievkami sa otáča magnet a v cievkach sa indukujú striedavé napätia.
        -Indukované napätia majú rovnakú amplitúdu (maximálnu hodnotu) a sú navzájom posunuté o 1/3 periódy.
        
        Najčastejšia je trojfázová sústava striedavých napätí založená na tom, že súčet okamžitých hodnôt napätí indukovaných v cievkach alternátora je stále nulový.
        (u1+u2+u3 = 0)
        
        Na základe tohto môžeme spojiť jeden koniec každej z cievok statora do spoločného bodu – uzla. S uzlom je spojený nulovací vodič (N).
        
        Fázové napätie a Združené napätie:
        Na opačné konce cievok sú pripojené fázové vodiče (L1,L2,L3). Medzi fázovými vodičmi a nulovacím vodičom sú fázové napätia u1, u2, u3.
        Napätia medzi ľubovoľnými dvoma fázovými vodičmi sú združené napätia. Ich efektívna hodnota je √3 - krát väčšia než efektívna hodnota fázového napätia.
        
        Efektívna hodnota napätia a prúdu:
        -Vychádzame z rovnakého výkonu pre DC a AC:
        P(DC) (jednosmerný prúd) = P(AC) (striedavý prúd)
        U×I = ½ U0×I0
        -Musíme dosadiť k U = U0/√2 a za I = I0/√2 vtedy nám vznikne vzorec (U0×I0)/2
        -Čiže Uef = U0/√2 a Ief = I0/√2
        -Tomuto sa nazýva efektívna hodnota je to hodnota prúdu, ktorý by v obvode s jednosmerným prúdom zabezpečil rovnaký príkon (koná rovnakú prácu) ako prechádzajúci striedavý prúd.
        
        Pre napätia platí:
        
        Generátor elektrickej energie:
        -Je zariadenie, ktoré premieňa mechanickú energiu na elektrickú energiu/prúd (elektromagnetická indukcia)
        
        Skladá sa zo statoru, rotoru a solenoidom s feromagnetickým jadrom
        
        Premena energie
        
        Zo zdrojov premieňa na elektrickú energiu (v elektrárňach)
        Tam pracujú generátory striedavého napätia (alternátory)
      - Elektráreň
        
        -Zdroje elektrickej energie
        -Podľa primárneho zdroja máme = tepelné, vodné, jadrové
        
        Tepelná: (uhlie alebo iné palivá)
        -Kotol spaľuje palivo
        -Separátor oddelí parovodnú zmes od pary
        -Para roztáča turbínu (poháňa generátor)
        -Generátor vyrába elek. prúd
        -V kondenzátora sa zasa skvapalňuje
        -V chladiacej veži chladí vodu
        -Čerpadlá zabezpečujú prúd kvapalín
        
        Jadrová: (energia atómových jadier)
        -Štiepením uránu sa uvoľňuje energia (v reaktore)
        -Reaktor odovzdáva teplo do parného generátora
        -V parnom generátore sa vyrába para pre pohyb turbíny
        
        Vodná:
        Turbína je uložená vo zvislom smere
      - Magnetický indukčný tok
        
        Magnetické pole prechádzajúce plochou závitu charakterizuje veličina magnetický indukčný tok Φ(fí)
        
        -Je priamo úmerný veľkosti magnetickej indukcie B
        -Je priamo úmerný obsahu plochy S závitu
        
        Φ = B×S
        -Prechádzajúci plochou S, kolmou na magnetické indukčné čiary
        (maximálny indukčný tok)
        (uhol = 0; cos(0) = 1)
        
        [Φ] = [B]×[S]
        [Φ] = T×m^2
        [Φ] = Wb(weber)
        
        Ak nie je kolmá na indukčné čiary pridávame cos(alpha)
        Φ = B×S×cos(alpha)
        Ak je plocha rovnobežná (uhol = 90) na indukčné čiary indukčný tok je 0
        
        Magnetický indukčný tok cievkou s N závitmi:
        Celkový magnetický indukčný tok cievkou s N závitmi je rovný N násobku magnetického indukčného toku na plochu 1 závitu
        
        Φ = N×Φ1
        Φ = N×B×S×cos(alpha)
        
        Zmena môže nastať:
        V zmene magnetickej indukcie (B)
        (Čím bližšie tým je väčšia magnetická indukcia)
        Otáčaním cievky v magnetickom poli
        (zmena uhla)
      - Faradyov zákon
        
        Indukované elektromotorické napätie sa rovná zápornej časovej zmene magnetického indukčného toku
        Ui = -(Φ/t)
        
        Pri približovaní Φ kladná, Ui je záporné
        Pri vzďaľovaní Φ záporná, Ui je kladné
        
        Pri pohybe vodiča v magnetickom poli je pohyb voľných elektrónov vo vodiči usmernený magnetickou silou Fm
        
        Fm=B×e×v
        
        Elektrické napätie medzi koncami vodiča:
        s=v×t
        S=l×s
        Ui=B×(S/t)=Φ/t
- - - - Látky sa skladajú z častíc. Častice majú náboj.
        Podľa vodivosti elektrického prúdu delíme:
        Izolanty a Vodiče
        Javy elektrického prúdu:
        Polarizácia dielektrika a Elektrostatická indukcia
      - Izolant v elektrickom poli
        
        Izolanty(dielektriká) obsahujú rovnako ako vodiče veľký počet častíc z nábojom, z ktorých sú zložené ich atómy alebo molekuly
        
        V izolantoch sú takmer všetky tieto nabité častice viazané a nemôžu sa v látke voľne pohybovať
        
        Pôsobením síl vonkajšieho elektrického poľa na izolant sa posunie ťažisko elektrónov a protónov
        Atómy alebo molekuly v izolante sa stávajú elektrickými dipólmi
        
        Náboje na povrchu je vrstva s viazanými elektrickými nábojmi-
        je zdrojom nového elektrického poľa ktoré pôvodné pole zoslabí.
        Vo vnútri sa navzájom kompenzujú.
        
        Opísaný jav sa nazýva polarizácia dielektrika-je dôsledkom silového pôsobenia elektrického poľa na kladné a záporné častice ktoré sú viazané v atómoch alebo molekulách dielektriky
      - Vodič v elektrickom poli
        
        Pri jave elektrostatická indukcia nastane na krátky čas usporiadanie pohybu elektricky nabitých častíc
        
        Fyzikálna veličina elektrický prúd
        
        Značka veličiny: I
        Elektrický prúd je definovaný podielom celkového náboja častíc Q ktoré prejdú prierezom vodiča S za čas t a času t
        I(Ampér) = Q/t
        
        Usporiadaný pohyb voľných častíc s elektrickým nábojom sa nazýva elektrický prúd
        Podmienkou vzniku elektrického prúdu v látke je:
        
        Prítomnosť voľných častíc s elektrickým nábojom
        
        Utvorenie elektrického poľa v tejto látke
        
        Udržiavané elektrické pole vo vodiči nastane ak je vodič pripojený na elektrický zdroj
        
        Smer elektrického prúdu:
        Podľa dohody sa za smer prúdu považuje smer usporiadaného pohybu voľných častíc s kladným nábojom
        Smer elektrického prúdu v kovoch je opačný ako smer pohybu elektrónov
      - Vodná kvapalina (elektrolit) v elektrickom poli
        
        Smer elektrického prúdu:
        Podľa dohody sa za smer prúdu pokladá smer usporiadaného pohybu voľných častíc s kladným nábojom