Please enable JavaScript.
Coggle requires JavaScript to display documents.
2.BTL Martin Paček, II. BTL, Ideálny plyn, Elektrické napätie, Iskorvý…
2.BTL Martin Paček
Potencionálna energia alebo o sile polohy
w = F.s cos a
a = 0° -> cos a = 1
w = F.s
w = Fg.s
w = m . g . s
s = h1 - h2
h1, h2 - pôvodná a nová výška telesa nad povrchom zeme
Fg = m . g
Tiažová sila Fg vykonáva prácu W
W = m . g .h
a - uhol medzi smerom pôsobiacej sily a smerom posunutia
Ak teleso voľne padá, tiažová sila FG koná prácu W
Na teleso v tiažovom poli zeme pôsobí tiažová sila FG
je rovnaká ako jednotka práce a kinetickej energie
[E] = 1J (joule)
[E] = kg . m . s^-2 . m = [E] = kg . m^2 . s^-2
[E] = [m] [g] [h]
Jednotka potenciálnej energie:
Ep - polohová (potenciálna) tiažová energia telesa
W = m . g . h
Ep = m . g . h
Akú prácu vykoná tiažová sila FG pri premiestnení telesa z výšky h na povrch zeme, takú energiu vo výške h má teleso
Hladiny potenciálnej energie
miesta, v ktorých má teleso rovnakú potenciálnu enrgiu
v prípade tiažovej sily sú vodorovné roviny
Potenciálna energia telesa
Závisí od toho kde si dáme nulový bod napr. keď padá lopta a vedľa nej je stôl tak nulový bod môže byť ten odkiaľ lopta padá a ten druhý na doske stola.
Nulová hladina - podlaha, povrch stola, povrch zeme
mechanický pohyb
ak telesá alebo ich časti menia svoju polohu voči iným telesám
trajektória
množina všetkých polôh v ktorých hmotný bod pri pohybe vyskytuje
hmotný bod je model telesa pri ktorom sa hmotnosť zachováva, ale rozmery zanedbávajú
dráha je diaľka trajektórie pri ktorej sa hmotný bod pohyboval
relatívnosť mechanického pohybu znamená, že popis pohybe závisí na volbe vzťažnej sústavy
druhy pohybov
podľa tvaru
priamočiary
krivočiary
podľa rýchlosti
rovnomerný
veľkosť rýchlosti je stála
nerovnomerný
veľkosť rýchlosti nie je stála
posuvný
všetky body telesa opíšu za ten istý čas rovnakou trajektóriou a ľubovoľné priamky spojené s telesom zachovávajú svoj smer
otáčavý
pri otáčavom pohybe telesa okolo nehybnej osi opisuje body telesa kružnice so stredmi na osi otáčania a tieto kružnice ležia v rovinách kolmých na os otáčania
fyzikálne veličiny a ich jednotky
fyzikálne veličiny
vyjadrujú fyzikálne vlastnosti, stavy a zmeny
hmotných objektov
napr. dĺžka, objem, hmotnosť, hustota, tlak, čas, sila, atď.
skalárne
sú určené číselnou hodnotou a jednotkou
napr. čas, hmotnosť, dráha, tlak, energia
vektorové
sú určené veľkosťou, smerom, polohou vektorovej priamky napr. sila, rýchlosť
Vektorová priamka a šípka označujú smer vektora.
Dĺžka úsečky znázorňuje veľkosť vektora.
Pravidlá pre počítanie s vektormi
Sčítanie vektorov
Odčítanie vektorov
Násobenie vektora reálnym číslom
Rozklad vektora na zložky
sčítanie vektorov
Vektory pôsobia v jednom bode, majú rovnaký smer
Fv = F1 + F2
veľkosť výsledného vektora sily je rovná súčtu veľkostí vektorov síl, smer výsledného vektora sily je rovnaký ako smery vektorov, ktoré skladáme
Vektory pôsobia v jednom bode, majú opačný smer
Fv = F1 - F2
Veľkosť výsledného vektora sily je rovná rozdielu veľkosti vektorov síl, smer výsledného vektora sily je rovnaký ako smer väčšieho z vektorov, ktoré skladáme
Násobenie vektora kladným reálnym číslom
F2 = 2F1
F2 = 2.5N = 10N
Výsledný vektor F2 má rovnaký smer ako F1 a jeho veľkosť je n - krát väčšia
Násobenie vektora záporným reálnym číslom
F2 = -2F1
F2 = 2.5N = 10N
Výsledný vektor F2 má opačný smer ako F1 a jeho veľkosť je n - krát väčšia
meranie
Merať znamená porovnávať veličinu s dohodnutou jednotkou.
napr. meter, kilogram, pascal, newton, sekunda
násobky a diely jednotiek fyzikálnych veličín
exa 10^18
peta 10^15
tera 10^12
giga 10^9
mega 10^6
kilo 10^3
hekto 10^2
deka 10^1
deci 10^-1
centi 10^-2
mili 10^-3
mikro 10^-6
nano 10^-9
piko 10^-12
femto 10^-15
atto 10^-18
skalárne a vektorové veličiny
skalárne
sú určené číselnou hodnotou a jednotkou
napr. čas, hmotnosť, dráha, tlak, energia
vektorové
sú určené
veľkosťou
smerom
polohou vektorovej priamky
napr. sila, rýchlosť
sčítanie vektorov
Skladať (sčítať) dva vektory znamená, že do koncového bodu prvého vektora umiestnime začiatočný bod druhého vektora. Výsledný vektor je určený začiatočným bodom prvého
vektora a koncovým bodom druhého vektora.
Vektory pôsobia v jednom bode, majú rovnaký smer
Vektory pôsobia v jednom bode, majú opačný smer
Vektory pôsobia v jednom bode, sú na seba kolmé
Vektory pôsobia v jednom bode v rôznych smeroch
násobenie
kladným číslom
záporným číslom
Rozklad vektora na zložky
v smeroch osí x a y
v smeroch
polpriamok x a y
odčítanie vektorov
hybnosť telesa
Vektor hybnosti sa pri rovnomernom pohybe nemení
Vektor zmeny hybnosti pri rovnomerne spomalenom pohybe má smer proti pohybu telesa
Pri rovnomernom pohybe po kružnici sa s časom mení smer vektora hybnosti. Jeho veľkosť je konštantná
Výkon je fyzikálna veličina, ktorá má značku P a jednotku j (joule)
P = w / t
[P] = [w] / [t] = 1J / 1s = J.s-1 = 1w (watt)
Keď máme pracovať s výkonom 100 w tak to znamená že za každú sekundu musí vykonať prácu 100 J.
Číselnú hodnotu výkonu udáva práca vykonaná za jednotku času.
Výkon pri rovnomernom konaní práce
Mechanická práca pomocou výkonu ak výkon ak výkon sily F je P , potom mechanická práca je určená súčinom veľkosti sily a rýchlosti.
w = P . t = 1 w.s (watt sekunda)
w = P . t
P = w / t
1kWh = 3,6 . 10^6 W.s
1kWh = 1000 w.h = 1000 w . 3600s
kWh
Jednotka práce v energetike
kilo = 1000, 1hod = 3600s
kilowatt hodina
W = F . s
Ak pôsobiaca sila a rýchlosť majú rovnaký smer
Je určený súčinom veľkosti sily a rýchlosti
P = Fv
P = w / t = F . s / t = Fv
s = v . t
w = práca
t = čas
pohybový zákon zotrvačnosti
inerciálne vzťažné sústavy
Vzťažné sústavy, v ktorých izolované hmotné body zostávajú v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe
Zotrvačnosť
vlastnosť izolovaných telies zostávať v inerciálnych vzťažných sústavách v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe
kinetika
Na vozík s hmotnosťou m pôsobí stála sila F
Podľa 2. Newtonovho pohybového zákona sa vozík rovnomerne zrýchlene so zrýchlením "a"
w = 1/2m . v^2
W = F . s = m . a 1/2a . t^2 = 1/2m . a^2 . t^2
Práca vykonaná silou F pri rozbiehaní vozíka
F = m. a
a = F / m = konšt.
Veľkosť rýchlosti pohybu vozíka sa zväčšuje
Pohyb vozíka je rovnomerne zrýchlený
s = 1/2a . t^2
v = a .t
Za čas t prejde vozík dráhu s a dosiahne rýchlosť v
Kinetická energia telesa
zmena kinetickej energie telesa ΔEk
v časovom intervale Δt = t2 - t1 nastane zmena kinetickej energie ΔEk = Ek1 - Ek2
W = ΔEk
Zmena kinetickej energie sa rovná práci, ktorú vykoná pôsobiaca sila.
Kinetickú energiu má teleso s hmotnosťou m, pohybujúce sa rýchlosťou vzhľadom na zvolenú inerciálnu sústavu
Ek = 1/2m . v^2
[Ek] = 1kg . (1m.s^-1)^2 = 1kg.m.s^-2 . m = 1N . m = 1J
[Ek] = [W]
Ek - energia telesa v pohybe, pohybová (kinetická energia)
Ek = 1/2m . v^2
W = Ek
W = 1/2m . v^2
Akú prácu vykonaná vonkajšia sila pôsobiaca na teleso, takú energiu teleso pri rozbiehaní získa
Konaním práce vonkajšou silou teleso získava energiu
II. BTL
Termodynamika
Šírenie tepla
Prenos tepla z oblasti s vyššou do oblasti s nižšou teplotou.
Rýchlosť prenosu tepla => tepelný tok
J/s = W
Značka Q
Energia sa presúva pomocou zrážok atómov a molekúl látky alebo jej elektrónov a iónov
prenos energie vo vnútri telesa
bez premiestňovania atómov
Teplo sa môže šíriť 3 spôsobmi
Vedením
nutnosť média ktoré susedí s oboma teplotami aby sa mohlo prenášať teplo
Plocha a hrúbka
Rýchlosť akou teplo prechádza cez stenu je priamo úmerná ploche povrchu steny a nepriamo úmerná jej hrúbke
ak sa hrúbka 10 krát zmenší vedenie tepla sa 10 krát zväčší
ak sa plocha 10 krát zmenší vedenie tepla sa 10 krát zmenší
Teplotný rozdiel
Rýchlosť prenosu tepla je priamo úmerná s rozdielmi teplôt na oboch stranách
ak sa teploty rovnajú tepelný tok sa zastaví
kondukcia
Teplo sa šíri pri priamom kontakte teplej kvapaliny a predmetu do nej vloženého.
Príkladom je lyžička ponořená do horúceho čaju
Prúdením
konvekcia
Teplo sa šíri v tekutinách (kvapalinách a plynoch).
Nad ohrievacím telesom ohrieva vodu mechanizmus vedenia a prúdenia tepla.
Ohriatej tekutine sa zmenšuje hustota čiže stúpa nahor a na dol ide tekutina studenšia.
Pod ohrevným telesom sa voda neohrieva prúdením ale len vedením čiže sa ohrieva pomalšie
Volná konvencia
1 more item...
Nútená konvencia
1 more item...
V porovnaní s vedením tepla môže byť prúdenie tepla rýchlejšie
Žiarením
sálanie
radiácia
Prenos tepla z jedného miesta na druhé, ku ktorému dochádza bez účasti molekúl prostredia.
Je to jediný spôsob prenosu tepla, pri ktorom nie je potrebné sprostredkujúce látkové prostredie.
Pri tepelnom žiarení sa energia prenáša elektro-magnetickými vlnami
Tepelné žiarenie sa šíri rýchlosťou svetla a nevyžaduje na jeho prepravu zasahujúce médium
Teplo termosky sala von aj ked nemoze vedenim
každé teleso s teplotou nad 0K žiary
telesá môžu:
vysielať - zdroje
príjmať - pohlcovať
Množstvo tepla, ktoré teleso zachytí pri tepelnom žiarení závisí od:
teploty zdroja žiarenia,
vzdialenosti od zdroja,
od farby a úpravy povrchu telesa.
2 more items...
delenie žiarenia:
podľa ionizácie:
neionizované
viditeľné svetlo, mikrovlnné žiarenie a infračervené žiarenie.
nemá energiu aby odstránilo elektróny z atómov a molekúl
ionizované
má energiu aby odstránilo elektróny z atómov a molekúl
vytvára tak ióny
röntgenové žiarenie, gama žiarenie, beta častice
je schopné prenikať hlboko do materiálov
podľa vlnovej dĺžky:
Viditelné svetlo
vidíme ho ľudským okom
farby sa delia podľa vlnovej dĺžky
Ultrafialové (UV)
Má kratšiu vlnovú dĺžku
môže spôsobiť popálenie
Infračervené (IR)
Má dlhšiu vlnovú dĺžku
cítime ho ako teplo
Tepelný tok a typ látky
Pri vonkajších rovnakých podmienkach tepelný tok výrazne závisí od typu látky.
tepelné izolanty
vedú teplo slabo
napr. polystyren
2,4J/s
tepelné vodiče
vedú teplo dobre
napr. hlinik
14220J/s
Kinetická teória stavby látok
Difúzia
- samovoľné prenikanie častíc jednej látky
medzi častice druhej látky
Častice na seba navzájom pôsobia príťažlivými
a súčasne odpudivými silami.
Graf závislosti veľkosti síl pôsobiacich medzi časticami od ich vzdialenosti r
r0 - rovnovážna poloha, sila je nulová
r > r0 = priťažlivá
r < r0 = odpudivá
Stavba látok
kvapalné
kvapaliny sa vyznačujú istou usporiadanosťou, ale
iba na krátku vzdialenosť,
poloha molekuly kvapaliny sa s časom mení, čím je
teplota kvapaliny vyššia, tým častejšie,
pohyb molekúl pri pôsobení vonkajšej sily
kvapalinu sú prevažne v smere pôsobiacej sily.
Preto je kvapalina tekutá a nezachováva si svoj tvar.
potenciálna energia sústavy molekúl je porovnateľ-
ná s ich celkovou kinetickou energiou.
plynné
molekuly plynu sa skladajú z atómov
stredné vzdialenosti molekúl za normálnych podmienok v porovnaní s rozmermi molekúl sú veľké,
molekuly sa ustavične chaoticky pohybujú
zmena rýchlosti nastáva zrážkami molekúl s inými
molekulami,
medzi zrážkami sa molekuly pohybujú približne
rovnomerne priamočiaro
pevné
väčšina má častice pravidelne usporiadané,
príťažlivé sily medzi časticami spôsobujú stály tvar
a objem telies z pevnej látky,
častice kmitajú okolo rovnovážnych polôh,
potenciálna energia sústavy molekúl je väčšia ako
celková kinetická energia častíc.
Častice v látke sa pohybujú, ich pohyb je ustavičný a neusporiadaný (chaotický)
Tepelný pohyb:
pohyb častíc rýchlosťami rozličných smerov a veľkostí
Brownov
pohyb je neustály neusporiadaný chaotický pohyb častíc.
Termodynamická teplota
Celziova teplotná stupnica
dva základné body pri tlaku p = 101 325 Pa (1013hPa):
rovnovážny stav vody a ľadu (0°)
rovnovážny stav vody a jej nasýtenej pary(100°)
prevod celzia na kelviny
t=({T} – 273,15)°C
Kelvinova teplotná stupnica
Získame ju znížením Celziovej stupnice o 273.
Zvýšenie kinetickej energie častíc je úmerné zvýšeniu teploty
značka veličiny T,
jednotka {T}= 1K (kelvin),
základná teplota je teplota rovnovážneho stavu sústavy ľad + voda + nasýtená para,
tento rovnovážny stav sa volá trojný bod vody,
jeho termodynamická teplota
je Tr = 273,16 K,
Kelvin definujeme ako 273,16 časť termodynamickej
teploty trojného bodu vody.
Prenos tepla
vedenie tepla
Prenos tepla z jedného miesta na druhé priamym odovzdávaním energie medzi molekulami prostredia.
tepelné žiarenie
Prenos tepla z jedného miesta na druhé, ku ktorému dochádza bez účasti molekúl prostredia.
Prvy Termodynamicky Zakon
Prírastok vnútornej energie sústavy U sa rovná súčtu:
práce W vykonanej okolitými telesami, ktoré pôsobia
na sústavu silami,
a tepla Q odovzdaného okolitými telesami sústave.
Ak sústava energiu prijíma, jej vnútorná energia sa
zväčšuje.
Ak sústava energiu odovzdáva, jej vnútorná energia
sa zmenšuje.
W-práca vykonaná telesami, pôsobiacimi na sústavu silami.
W'-práca vykonaná sústavou, pôsobiacou na okolité telesá.
Teplo Q dodané sústave sa rovná súčtu prírastku jej
vnútornej energie U a práce W', ktorú vykoná sústava
Zmena vnútornej energie plynu nastáva v dôsledku:
práce vykonanej vonkajšou silou,
tepla, ktoré prijme plyn od teplejšieho telesa.
Tlak Plynu
je vyjadrený podielom veľkosti tlakovej sily F a obsahu S
Hustota molekúl
číselne udáva počet molekúl v jednotkovom objeme
Flukutácia plynu
Počet dopadajúcich molekúl a ich rýchlosti sa menia. Tlak plynu nie je konštantný, ale kolíše okolo strednej hodnoty ps
Základná rovnica pre tlak ideálneho plynu:
NV - hustota molekúl
m0 - hmotnosť molekuly
vk - stredná kvadratická rýchlosť pohybu molekúl
Zrážky molekúl so stenami nádoby sú dokonale pružné,
rýchlosť pohybu molekuly pred a po náraze je rovnaká.
Tepelné deje s ideálnym plynom
izochorický dej
objem je stály
Ak sa nemení objem plynu, potom:
pri zohrievaní sa zväčšuje teplota a tlak plynu.
pri ochladzovaní sa zmenšuje teplota a tlak plynu.
(použitie napr. tlakovy hrniec)
Charlov zákon
:
Pri izochorickom deji s ideálnym plynom stálej hmotnosti
je tlak plynu priamo úmerný jeho termodynamickej teplote.
Izochora - rovnobežná úsečka s tlakovou osou
Teplo prijaté ideálnym plynom pri izochorickom deji
sa rovná prírastku jeho vnútornej energie.
izobarický dej
tlak je stály
Ak sa nemá meniť tlak plynu, potom:
pri zohrievaní sa zväčšuje teplota a objem plynu.
pri ochladzovaní sa zmenšuje teplota a objem plynu.
(použitie napr. spalovaci motor)
Gay-Lussacov zákon
:
Pri izobarickom deji s ideálnym plynom stálej hmotnosti je
objem plynu priamo úmerný jeho termodynamickej teplote.
Izobara - rovnobežná s osou objemu
Teplo prijaté ideálnym plynom pri izobarickom deji sa
rovná súčtu prírastku jeho vnútornej energie a práce, kto-
rú plyn vykoná.
izotermický dej
teplota je stála
Ak sa nemá zmeniť teplota plynu, potom:
pri izotermickom stláčaní musí plyn odovzdávať teplo.
pri izotermickom rozpínaní musí plyn prijímať teplo
(použitie napr. chladnička)
Boylov-Mariottov zákon
:
Pri izotermickom deji s ideálnym plynom so stálou
hmotnosťou je súčin tlaku a objemu plynu stály.
Izoterma
Teplo prijaté ideálnym plynom pri izotermickom deji
sa rovná práci, ktorú plyn pri tomto deji vykoná.
Stavová rovnica ideálneho plynu
Vyjadruje vzťah medzi stavovými veličinami
T - termodynamická teplota
p - tlak
V - objem
Práca vykonaná plynom pri stálom a premennom tlaku
izobarický dej
S - plošný obsah piestu
V - prírastok objemu plynu
Práca vykonaná plynom pri izobarickom deji sa rovná
súčinu tlaku plynu a prírastku jeho objemu.
Práca vykonaná plynom pri izobarickom deji, pri ktorom
plyn prejde zo stavu A do stavu B je znázornená obsahom
obdĺžnika v pV (pracovnom) diagrame pod izobarou AB.
Plyn uzavretý v nádobe s pohyblivým piestom pôsobí
na piest tlakovou silou
F
.
Plyn pri zväčšovaní objemu koná prácu.
izotermický dej
Práca vykonaná plynom pri izotermickom deji pri zväčše-
ní jeho objemu je znázornená obsahom plochy, ktorá leží
pod príslušným úsekom krivky p=f(V).
Tlak plynu z hľadiska molekulovej fyziky
Nárazy molekúl plynu na stenu s obsahom S sa prejavujú ako tlaková sila F.
Tlak plynu v danom okamihu je vyjadrený podielom
veľkosti tlakovej sily F a obsahu S.
Fluktuácia tlaku
Počet dopadajúcich molekúl a ich rýchlosti sa menia.
Tlak plynu nie je konštantný, ale kolíše okolo strednej
hodnoty Ps.
Hustota molekúl
číselne udáva počet molekúl v jednotkovom objeme.
Nádoba s objemom V obsahuje N rovnakých molekúl
s hmotnosťou mo.
Smery rýchlosti pohybu molekúl sú náhodné.
Za čas t dopadnú na plochu S všetky molekuly z objemu V, ktoré sa pohybujú v kladnom smere osi x.
v priestore s objemom V je N molekúl
.
Z počtu N molekúl sa 1/6 pohybuje v smere osi +x.
Zmena hybnosti molekuly pri kolmom dopade:
Zrážky molekúl so stenami nádoby sú dokonale pružné,
rýchlosť pohybu molekuly pred a po náraze je rovnaká.
Základná rovnica pre tlak ideálneho plynu
Nv - hustota molekúl
m0 - hmotnosť molekuly
vk - stredná kvadratická rýchlosť pohybu molekúl
Stredná sila pôsobiaca na plochu S:
Pre strednú hodnotu tlaku p potom platí:
Kmitanie
Oscilátor
každé zariadenie, ktoré môže voľne kmitať
Oscilácia
Opakovaný dej, pri ktorom teleso pravidelne prechádza rovnovážnou polohou.
Príčinou kmitavého pohybu MECHANICKÉHO OSCILÁTORA je
tiažová sila sila pružnosti
Trajektória
Trajektória môže byť priamočiara alebo krivočiara.
Časový diagram kmitania
Periodický dej
krajná poloha (1)
rovnovážna poloha
krajná poloha (2)
teleso sa dostáva po určitom rovnakom čase do toho istého bodu
Doba kmitu
PERIÓDA - čas, za ktorý prebehne jeden kmit
Označenie fyz. veličiny: T
Jednotka fyz. veličiny: s (sekunda)
Počet kmitov za čas
FREKVENCIA (kmitočet) - udáva počet kmitov za jednu sekundu; rovná sa prevrátenej hodnote periódy
Označenie fyz. veličiny: f vzťah: f = 1 / T
Jednotka fyz. veličiny: 1/s ; s-1 Hz (hertz)
Fáza kmitavého pohybu
y = ym . sin(ω.t + 0 )
y = ym . sin(ω.t + 1/2π )
y = ym . sin(ω.t + π )
y = ym . sin(ω.t + 3/2π )
1 more item...
y = ym . sin(ω.t + 1/2π )
y = ym . sin(ω.t + π )
y = ym . sin(ω.t + 3/2π )
y = ym . sin(ω.t + φ0 )
y = ym . sin(ω.t + 0 )
Zrýchlenie kmitavého pohybu
Pravouhlý priemet rovnomerného pohybu hmotného bodu po kružnici, do roviny kolmej na rovinu kružnice je harmonický kmitavý pohyb
Odvodenie vzťahu pre okamžité zrýchlenie
ad - dostredivé zrýchlenie
3 more items...
ay - pravouhlý priemet dostredivého zrýchlenia ad do smeru osi y je okamžité zrýchlenie kmitavého pohybu
Kmit
teleso prejde všetkými polohami a vráti sa do východiskovej polohy
Kyv
prechod z jednej krajnej polohy do opačnej krajnej polohy
Magnetizmus
Permanentný (trvalý) magnet
Magnetické pole valcovej cievky s prúdom
Definícia magnetickej indukčnej čiary
Magnetická indukčná čiara
Magnetická indukčná čiara je priestorovo orientovaná krivka, ktorej dotyčnica v danom bode má smer osi veľmi malej magnetky umiestnenej v tomto bode
Ampérovo pravidlo pravej ruky
Naznačíme uchopenie vodiča s prúdom pravou rukou tak, aby vztýčený palec ukazoval smer prúdu vo vodiči, potom zahnuté prsty ukazujú orientáciu magnetických indukčných čiar
V okolí magnetu sa nachádza magnetické pole
Silové pôsobenie nesúhlasných pólov je príťažlivé a súhlasných odpudivé
Magnetka v magnetickom poli magnetu
moment síl magnetku otočí do polohy, v ktorej je výsledný moment síl nulový
Vzájomné magnetické silové pôsobenie je medzi
permanentnými magnetmi
permanentnými magnetmi a vodičmi s prúdom
vodičmi s prúdmi
FEROMAGNETY
Feromagnetický materiál
dá sa ľahko zmagnetizovať – stáva sa magnetom (napr. železo, kobalt, nikel a ich zliatiny)
Feromagnetické látky je možné ďalej rozdelit podľa toho, akým spôsobom strácajú alebo naopak udržujú svoje magnetické vlastnosti na
magneticky mäkké látky
magneticky tvrdé látky
Magnetická Doména
Molekuly sú vo feromagnetických materiáloch usporiadané do tzv. DOMÉN
DOMÉNA je oblasť feromagnetické látky, v ktorej sú skupiny molekúl natočené rovnakým smerom
Jednotlivé molekuly vo feromagnetickej látke sú tzv. molekulárne magnety (každá molekula má magnetické vlastnosti) a navzájom na seba pôsobia
Pri náhodnom usporiadaní sa ich magnetický účinok ruší
Ak je feromagnetický materiál zmagnetizovaný, všetky domény sa usporiadajú do rovnakého smeru a týmto smerom sú natočené aj všetky molekulárne magnety v celom telese (Ak sú už takto zoradené všetky domény, tak sa vytvorený magnet už nemôže stať silnejším)
Najsilnejšie magnety
Neodýmový magnet alebo NdFeB magnet je permanentný magnet, vyrobený zo zliatiny neodýmu, železa a bóru. Ide o najpoužívanejší typ magnetov zo vzácnych zemín
Neodýmové magnety boli nezávisle vynájdené v roku 1982. Prvok neodým predstavuje 31 % hmotnosti neodýmových magnetov
Použitie
pevné disky v počítačoch
zobrazovanie magnetickou rezonanciou
zámky na dvere
reproduktory a slúchadlá
elektrické motory
elektrické generátory a veterné turbíny
hračky (hlavne magnetické guľôčky)
Silové pôsobenie vodičov s prúdmi
Vystreté prsty ukazujú smer prúdu, indukčné čiary vstupujú do dlane, palec ukazuje smer magnetickej sily
Dva rovnobežné vodiče s prúdmi rovnakého smeru
sa navzájom magnetickými silami priťahujú
Dva rovnobežné vodiče s prúdmi opačného smeru
sa navzájom magnetickými silami odpudzujú
Vystreté prsty ukazujú smer prúdu, indukčné čiary vstu-
pujú do dlane, palec ukazuje smer magnetickej sily
Určenie veľkosti pôsobiacich magnetických síl
I1, I2 - veľkosti prúdov
d - vzdialenosť vodičov
l - dĺžka vodičov
Konštanta úmernosti vo vzťahu
u - permeabilita prostredia
ur - relatívna permeabilita
relatívna permeabilita vákua - mr = 1
1 more item...
u0 - permeabilita vákua
u0 = 4pi.10-7N.A-1
Definícia ampéra (jednotky elektrického prúdu)
Ak d = 1m, l = 1m, I = 1A, potom Fm=2.10-7 N
Jeden ampér je prúd, ktorý pri prechode dvoma nekonečne dlhými rovnobežnými vodičmi, uloženými vo vákuu vo vzdialenosti 1m, vyvolá silu 2.10-7N pôsobiacu na každý meter dĺžky vodičov
Magnetické pole cievky s prúdom
V okolí cievky s prúdom je magnetické pole znázornené magnetickými indukčnými čiarami
Určenie orientácie magnetických indukčných čiar - Ampérovým pravidlom pravej ruky
Určenie magnetických pólov cievky
Na strane severného pólu čiary z cievky vystupujú.
Na strane južného pólu čiary vstupujú do cievky
Magnetické pole v osi cievky je takmer homogénne
N - počet závitov cievky
I - elektrický prúd v cievke
l - dĺžka cievky
B = konštantná
Do dutiny cievky vložíme jadro z feromagnetickej látky
1 more item...
Hustota závitov cievky je rovná prevrátenej hodnote priemeru drôtu husto vinutej cievky
2 more items...
1 more item...
Magnetizovanie feromagnetickej látky
Magnetická indukcia B0 v dutine cievky sa mení priamo úmerne s narastajúcim magnetizačným prúdom
Celková magnetická indukcia BC sa zväčšuje nelineárne
Pri prúde Imax je jadro v stave magnetického nasýtenia
Pri klesaní magnetizačného prúdu sa Bm znižuje Br – zostatková (remanentná) magnetická indukcia
Až zmenou smeru magnetizačného prúdu jadro odmagnetizujeme
Pri prúde Imax je jadro opäť magneticky nasýtené, ale orientácia magnetického poľa je opačná
2 more items...
Archimedov Zákon
Na teleso ponorené do kvapaliny pôsobia tlakové sily
Teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované hydrostatickou vztlakovou hydrostatickou silou, ktorej
veľkosť sa rovná tiaži kvapaliny s rovnakým objemom, ako je objem ponorenej časti telesa.
ρ - hustota kvapaliny
V - objem ponorenej časti telesa
g - tiažové zrýchlenie
Správanie telies v kvapaline
klesá ku dnu
vznáša sa
stúpa k hladine
Rovnica spojitosti
súvislosť medzi obsahom a rýchlosťou
Qv1 = Qv2 S1v1 = S2v2 Sv = konšt.
Qv1 = S1v1
Qv2 = S2v2
Prúdenie kvapalín
stacionárne (ustálené)
v = konšt
ak je rýchlosť prúdiacej kvapaliny v danom mieste stála
nestacionárne (neustálené)
v ≠ konšt
ak sa rýchlosť prúdiacej kvapaliny v danom mieste s časom mení
Pohyb častíc kvapaliny
charakterizuje vektor rýchlostí
Prúdnica
je myslená čiara, ktorej dotyčnica zostrojená v ľubovoľnom bode určuje smer rýchlostí pohybujúcej sa častice kvapaliny
Vlastnosti prúdnic
každým bodom kvapaliny prechádza jedna prúdnica, prúdnica sa nemôžu pretínať
Objemový tok
V - objem kvapaliny
S - prierez potrubia
t - čas
Qv = Sv
Hmotnostný tok
Qm = Svρ
Vlnenie
Stojaté vlnenie
Stojaté mechanické vlnenie
je vlnenie, ktoré vznikne interferenciou dvoch proti sebe postupujúcich vlnení
Vlnenie sa na konci bodového radu odráža a šíri sa opačným smerom...
Proti sebe postupujú vlnenia
pôvodné a odrazené
Vlnenie postupujúce v bodovom rade proti sebe
za čas t = 1/4T
vlnenia postúpia o 1/4 periódy vlnovej dĺžky
Vlnenia majú rovnaké - amplitúdy a vlnové dĺžky.
za čas t = 1/2T
vlnenia postúpia o 1/2 periódy vlnovej dĺžky
za čas t = 3/4T
vlnenia postúpia o 3/4 periódy vlnovej dĺžky
za čas t = T
vlnenia postúpia o celú vlnovú dĺžku
Oblasť interferencie
miesto kde sa prekrývajú 2 vlny => sčítanie týchto vĺn
Ak sa priame a odrazené vlnenie stretáva s rovnakou fázou
vlnenie sa interferenciou zosilňuje
Ak sa priame a odrazené vlnenie stretáva s opačnou fázou
vlnenie sa interferenciou zoslabuje - ruší
Uzly a kmitne
Kmitňa
body, ktoré kmitajú s maximálnou amplitúdou.
Uzol
body, ktoré pri stojatom vlnení nekmitajú.
Stojaté
body kmitajú s rozličnou amplitúdou výchylky
Body kmitajú s rovnakou fázou (medzi dvoma uzlami)
Energia sa neprenáša, periodicky sa mení potencionálna energia na kinetickú a naopak
Postupné Mechanické vlnenie
príklady: vlnenie obilia, zástava sa vlní, vlnenie vodnej hladiny, zvlnený piesok, vlasy sa vlnia, zvukové a ultrazvukové vlny, seizmické vlny, vlny pružiny
Vlnenie je fyzikálny dej pri ktorom sa kmitavý rozruch šíri prostredím. Príčinou mechanického vlnenia v prostredí je existencia väzbových síl medzi časticami prostredia.
Pružné prostredie je prostredie, v ktorom sa kmitanie jednej častice väzbovými silami prenáša na ďalšie častice
Priečne mechanické vlnenie
je dej, pri ktorom častice kmitajú v smere kolmom na smer, v ktorom sa vlnenie šíri
Pozdĺžne mechanické vlnenie
je dej, pri ktorom častice kmitajú v smere, v ktorom sa vlnenie šíri
Vlnová dĺžka
je vzdialenosť, do ktorej vlnenie dospeje za periódu T kmitania zdroja vlnenia
λ [lambda] - vlnová dĺžka
je to vzdialenosť dvoch najbližších bodov, ktoré kmitajú s rovnakou fázou
v - fázová rýchlosť vlnenia
T - perióda kmitania zdroja
f - frekvencia zdroja
(fí) - fáza vlnenia
x - vzdialenosť
Guľôčka na vlniacej sa vodnej hladine
kmitá na hladine, nepostupuje s vlnením
Pri postupnom mechanickom vlnení sa neprenáša hmotnosť ale energia
Druh vlnenia pri ktorom nedochádza k transportu látky
y=ymsinωt
y=ymsinω(t-t')
ω=2(pi)/T
(t/T-x/vT
λ = vT
(t/T-x/λ)
t'=x/v
(t-x/v)
Postupné
body kmitajú s rovnakou amplitúdou výchylky
body kmitajú s rozličnou fázou
Prenáša sa mechanická energia
Vlnenie v izotropnom prostredí
Izotropné prostredie
má vo všetkých smeroch rovnaké fyzikálne vlastnosti
rýchlosť vlnenia je vo všetkých smeroch rovnaká
Vlnoplocha
množina bodov, do ktorej sa vlnenie dostane z bodového zdroja za rovnaký čas.
množina bodov, v ktorých má vlnenie v istom časovom okamihu rovnakú fázu.
Lúč
kolmica na vlnoplochu v danom bode, určuje smer vlnenia
tvoria rozbiehavý zväzok, vychádzajúci zo zdroja vlnenia.
Rovinná vlnoplocha
Vo veľkej vzdialenosti od zdroja vlnenia má vlnoplocha tvar roviny -
rovinná vlnoplocha
Vlnenie vodnej hladiny
Prekážka na vodnej hladine s otvorom
Otvor sa javí ako zdroj nového vlnenia
Šírenie vlnenia
Každý bod je zdrojom elementárneho vlnenia.
Obalová plocha elementárnych vlnoplôch je vlnoplocha v ďalšom časovom okamihu (delta)t
Huygensov princíp
Každý bod vlnoplochy, do ktorého sa dostalo vlnenie v istom okamihu môžeme pokladať za zdroj elementárneho vlnenia, ktoré sa z neho šíri v elementárnych vlnoplochách.
Vlnoplocha v ďalšom časovom okamihu je vonkajšia obalová plocha všetkých elementárnych vlnoplôch.
Bernoulliho rovnica
Kvapalina v potrubí má energiu
Tlaková energia
p - hydrostatický tlak
Kinetická (pohybová) energia
v - rýchlosť
V - objem kvapaliny
Celková energia jednotkového objemu prúdiacej
kvapaliny
S - plošný obsah piestu
p - tlak v kvapaline
Pôsobením tlakovej sily sa piest posunie
W - mechanická práca
Hydrodynamický paradox
Zúženie trubice, ktorou preteká kvapalina, vyvolá
zníženie tlaku v kvapaline
Vodná výveva
zúžením prierezu možno dosiahnuť také zväčšenie rýchlosti, že tlak klesne pod hodnotu atmosferického tlaku
Ideálny plyn
Pri odvodzovaní zákonov platných pre plyn je často vhodné nahradiť plyn (napr. kyslík, dusík) zjednodušeným modelom, ktorý nazývame ideálny plyn.
Rozmery molekúl ideálneho plynu sú zanedbateľne a malé v porovnaní so strednou vzdialenosťou molekúl.
Kyslík O2 pri teplote t=0oC a tlaku p=101325 Pa: d = 0,364 nm, h = 6,3 nm.
Molekuly ideálneho plynu nepôsobia na seba navzájom príťažlivými silami.
Vzájomné zrážky molekúl ideálneho plynu a zrážky molekúl so stenou nádoby sú dokonale pružné.
Rýchlosť molekuly pred nárazom a po náraze sú rovnaké.
Vnútorná energia ideálneho plynu s dvojatómovými
molekulami:
posuvný + rotačný + kmitavý
Energia sústavy molekúl sa rovná súčtu kinetických energií posuvného pohybu molekúl a energie ich rotačného a kmitavého pohybu.
Potenciálna energia sústavy molekúl je nulová.
Plyn v nádobe obsahuje N molekúl hmotnosti m0
Ni - počet molekúl s rýchlosťou vi.
Kinetická energia N1 molekúl s rýchlosťou vi:
Kinetická energia molekuly s rýchlosťou vi je vyjadrená vzťahom:
EkN = EkN1 + EkN2 + ... + EkNi
EkN = 1/2 N1m0v1^2 + N2m0v2^2+ ... + Nim0vi^2
N = N1 + N2 + ... + Ni
N - je celkový počet molekúl
EkN = 1/2m0(N1 v1^2 + N2 v2^2 + ... + Ni vi^2)
Pre rýchlosť každej molekuly vk2 platí vzťah:
vk^2 = N1 v1^2 + N2 v2^2 + ... + Ni vi^2/N
Stredná kvadratická rýchlosť
a teplota plynu
T - termodynamická teplota plynu
k - Boltzmanova konštanta (k=1,38.10-23J.K-1)
Úprava vzťahu pre strednú kvadratickú rýchlosť
m0 - hmotnosť molekuly
Tepelné deje s ideálnym plynom
Izotermický dej
je dej, pri ktorom je teplota plynu stála, T=konšt.
Ak sa nemá zmeniť teplota plynu, potom:
pri izotermickom stláčaní musí plyn odovzdávať teplo.
stláčanie (kompresia)
Boylov-Mariottov zákon:
Pri izotermickom deji s ideálnym plynom so stálou hmotnosťou je súčin tlaku a objemu plynu stály.
1 more item...
pri izotermickom rozpínaní musí plyn prijímať teplo.
rozpínanie (expanzia)
Graf vyjadrujúci tlak plynu ako funkciu jeho objemu.
3 more items...
Teplo prijaté ideálnym plynom pri izotermickom deji
sa rovná práci, ktorú plyn pri tomto deji vykoná.
1 more item...
Izochorický dej
je dej, pri ktorom je objem plynu stály, V = konšt.
Ak sa nemení objem plynu, potom:
pri zohrievaní sa zväčšuje teplota a tlak plynu.
zohrievanie
Charlov zákon:
Pri izochorickom deji s ideálnym plynom stálej hmotnosti
je tlak plynu priamo úmerný jeho termodynamickej teplote.
1 more item...
Graf vyjadrujúci tlak plynu ako funkciu jeho objemu.
1 more item...
Teplo prijaté ideálnym plynom pri izochorickom deji
sa rovná prírastku jeho vnútornej energie.
pri ochladzovaní sa zmenšuje teplota a tlak plynu.
ochladzovanie
Izobarický dej
je dej, pri ktorom je tlak plynu stály, p = konšt.
Ak sa nemá meniť tlak plynu, potom:
pri zohrievaní sa zväčšuje teplota a objem plynu.
rozpínanie (expanzia)
Gay-Lussacov zákon:
Pri izobarickom deji s ideálnym plynom stálej hmotnosti je
objem plynu priamo úmerný jeho termodynamickej teplote.
1 more item...
Graf vyjadrujúci tlak plynu ako funkciu jeho objemu.
1 more item...
Teplo prijaté ideálnym plynom pri izobarickom deji sa rovná súčtu prírastku jeho vnútornej energie a práce, ktorú plyn vykoná
1 more item...
pri ochladzovaní sa zmenšuje teplota a objem plynu.
stláčanie (kompresia)
Elektrické napätie
Ohmov zákon
Elektrický prúd
I
v kovovom vodiči
je priamo
úmerný elektrickému
napatiu
U
medzi koncami vodičov
odpor
R = U / I = 1 / G = p(L / S)
konštantná hodnota, nezávisí od napätia alebo prúdu vo vodiči
[R] = 1Ω
G - vodivosť
[G] = 1S(siemens)
I = GU
I = U / R
zmena R pri zmenách teploty
R = R₀ · (1 + α · ΔT)
konštantou úmernosti je
elektrická vodivosť
voltampérová charakteristika vodiča
Grafická závislosť prúdu prechádzajúceho kovovým vodičom od napätia na jeho koncoch
súčiastka označujúca odpor sa nazýva
rezistor
rezistor - má stály odpor
reostat - meniteľný odpor
odpor ako vlastnosť vodičov
príčinou sú zrážky elektrónov s iónmi za dôsledku ich tepelného pohybu
menej zrážok => menší odpor
odpor v závislosti od parametrov vodiča
R = p(L / S)
S - obsah plochy vodiča(kolmého prierezu)
p = merný el. odpor látky [p] = (ró).m
(malé) L - dĺžka kovového vodiča
závislosť od teploty vodiča
z rastúcou teplotou sa odpor zvyšuje
teplotný súčiniteľ el. odporu [a] = K^-1
Elektrický obvod
súhrn prvkov, vytvárajú cestu pre voľný prechod elektrického prúdu
prvky sú usporiadané v určitom poradí a pripojené na zdroj el. energie
spojenie prvkov musí byť vodivé
jednoduchý a rozvetvený
prvky
Zdroj
jednosmerný
striedavý
spojovacie vodiče
vodič
vodič s uzlom
Spotrebiče
žiarovka, LED dióda ...
kondenzátor
rezistor
cievka
tranzistor
usmerňovacia dióda
spínač
zvonček
motor
ampérmeter
voltmeter
generátor prúdu
Elektrický potenciál
vlatsne potenciálna energia elektrického náboja v elektrickom poli
každý bod elektrického poľa má elektrický potenciál
φ(e)
= E(p) / Q
[φ(e)] = 1J.C^-2 = 1V(volt)
φ(e)
= E.d
Elektrické napätie
absolútna hodnota rozdielu potenciálov medzi dvoma bodmi
medzi dvoma bodmi hladiny potenciálu je 0
kladná a záporná platňa sú hladiny potenciálu poľa
meriame
voltmetrom
Elektrický prúd v polovodičoch
V kryštáli kremíka nahradíme niektorý atóm štvormoc-
ného kremíka päťmocným atómom fosforu.
Po zabudovaní atómu fosforu do kryštálovej mriežky sa štyri jeho valenčné elektróny zúčastnia kovalentnej väzby. Piaty zostáva slabo viazaný, ľahko sa odpúta a stane sa voľným.
Nevznikne však diera, preto v kremíku znečistenom fosforom je nadbytok voľných elektrónov. Polovodič s elektrónovou vodivosťou, polovodič typu N.
Elektrónov je viac - elektróny sú MAJORITNÉ vodiče náboja. Nastáva ELEKTRÓNOVÁ VODIVOSŤ. Sú to Negatívne nabité častice - polovodič typu N. V polovodičoch typu N sú majoritné voľné elektróny,
minoritné diery.
Prímesové atómy, ktoré z polovodičovej látky tvoria
polovodič typu N, sa nazývajú donory, poskytujú kryštálu voľné elektróny.
V kryštále kremíka nahradíme niektorý atóm štvormoc-ného kremíka trojmocným atómom india.
Na plné obsadenie kovalentnej väzby chýba jeden valenčný elektrón. Vo väzbe vznikne diera bez vzniku voľného elektrónu.
Vodivosť spôsobená dierami sa volá dierová vodivosť polovodiča, alebo vodivosť typu P.
Indium je AKCEPTOR - v mriežke Si chýba elektrón a vzniká pri In DIERA, ktorá PRIJÍMA (akceptuje) elektróny.
V polovodičoch typu P sú majoritné diery, minoritné
voľné elektróny.
Elektrickú vodivosť polovodičov, ktorá je spôsobená prítomnosťou cudzích, nie vlastných atómov sa nazýva nevlastná vodivosť.
Polovodiče s týmto mechanizmom elektrickej vodivosti sa volajú nevlastné (prímesové) polovodiče.
Prechod PN
Rozhranie dvoch polovodičov s rozličným typom vodivodivosti - prechod PN.
V oboch častiach polovodičov je veľmi rozmanitá hustota voľných elektrónov a dier, vzniká difúzia voľných elektrónov z časti N do časti P a naopak dier z časti P do časti N.
V časti P voľné elektróny rekombinujú s dierami, v blízkosti rozhrania sa vytvoria záporné ióny akceptorov. V časti N v blízkosti rozhrania zostanú nevykompenzované kladné ióny donorov.
V blízkosti rozhrania sa utvára prechod PN ako elektrická dvojvrstva s iónmi opačnej polarity. Vzniknuté elektrické pole zabraňuje ďalšej difúzii majoritných voľných častíc s nábojom.
Ak kladnú svorku zdroja pripojíme k polovodiču typu P a zápornú svorku k polovodiču typu N, elektrické pole pre-chodu PN je zoslabené elektrickým poľom zdroja napätia.
2 more items...
Ak kladnú svorku zdroja pripojíme k polovodiču typu N a zápornú svorku k polovodiču typu P, oblasť prechodu PN sa ešte rozšíri, elektrický odpor prechodu PN sa zväčší.
1 more item...
Ionizácia plynov
Plyny sa stanú elektricky vodivými:
ožiarením ultrafialovými lúčmi
ožiarením röntgenovými lúčmi
zohriatím na vysokú teplotu
ožiarením rádioaktívnymi lúčmi
Dve kovové elektródy oddelené vzduchom pripojíme na zdroj jednosmerného napätia
Elektrickým obvodom prúd neprechádza.
Za normálnych podmienok je vzduch elektricky nevodivý.
Ak priestor medzi elektródami zohrievame plameňom
obvodom elektrický prúd prechádza.
Vysokou teplotou sa elektroneutrálne molekuly vzduchu
štiepia na kladné a záporné ióny a elektróny, ktoré sa účinkom elektrického poľa medzi elektródami
začnú pohybovať k opačne nabitým elektródam.
Elektrický prúd v plynoch je vyvolaný usporiadaným pohybom iónov a elektrónov účinkom elektrického poľa.
Prechod elektrického prúdu plynom sa nazýva
elektrický výboj.
nesamostatný
Výboj pokračuje aj po odstránení ionizátora.
samostatný
Elektrický prúd sa udržuje iba počas pôsobenia ionizátora.
Ionizácia
je dej, pri ktorom sa vonkajším zásahom
odtrhávajú z atómov neutrálnych molekúl elektróny.
Ionizátory
sú prostriedky, ktorými sa vyvoláva ionizácia. Je to každý zdroj energie, ktorý poskytuje elektrónom v atómoch energiu potrebnú na ich uvoľnenie.
Elektrické pole urýchľuje ióny a elektróny na ich voľnej
trajektórii, takže získavajú energiu
Energiou získanou v elektrickom poli častice nárazom na iné častice ich ionizujú. Plyn sa ionizuje vlastnými iónmi.
Najmenšia energia potrebná na uvoľnenie elektrónu sa
volá ionizačná energia, vyjadruje sa v elektrónvoltoch.
Tieto energetické zdroje utvoria v plynoch voľné častice s nábojom a plyny sa tak stanú elektrickým vodičom.
Kirchhoffove zákony
máme rozvetvený elektrický obvod
sú v ňom nejaké uzly, vetvy a body
Vetva
časť obvodu medzi dvoma uzlami
Uzly
miesto kde sa stýkajú najmenej 3 vodiče
zákony
1.) zákon pre uzol jednosmerného obvodu
Algebrický súčet prúdov sa rovná nule
2.) zákon pre jednoduché uzavreté obvody
v jednoduchom uzavretom obvode sa súčet elektromotorických napätí
U(e)
zaradených zdrojov sa rovná súčtu úbytkov napätí
R(k)I(k)
Elektrické napätie v plynoch
Voltampérová charakteristika výboja
Ionizačná komora
– zariadenie na skúmanie výboja
je platňový kondenzátor, ktorý je izolovane umiestnený v kovovej škatuli s okienkom pre pôsobiaci ionizátor.
Pri malých napätiach prevláda rekombinácia a iba malé
percento elektrónov a iónov sa dostane na platne.
So zväčšovaním napätia sú elektróny a ióny sú viac urých-
lené a nestihnú rekombinovať, prúd sa zväčšuje.
Keď sú všetky ióny utvorené ionizátorom zachytené plat
ňami, prúd v obvode dosiahne hodnotu In.
In - nasýtený prúd
Pri zápalnom napätí Uz nastáva elektrický prieraz plynu,
dochádza k ionizácii nárazom – výboj je samostatný.
nemá sa tam čo presúvať
Voltampérová charakteristika výboja je graf závislosti elektrického prúdu I elektrického výboja od napätia U medzi elektródami.
elektrické napatie v plynoch je sprevadzane svetelnymi a zvukovymi efektami coz su tie blesky
Iskorvý elektrický výboj
Tvoria ho elektrónové a iónové lavíny v iskrových kanálikoch, v ktorých sa tlak zvyšuje na desiatky MPa a teplota
na 105 K.
Je to krátkodobý výboj
Tlejivý elektrický výboj
pri malej hodnote prúdu pozorujeme slabé svetielkovanie plynu.
zrýchlený pohyb telesa
veľkosť rýchlosti sa s časom mení.
Delta v - vektor zmeny okamžitej rýchlosti.
Za 3s, ktoré uplynú od času t1 po čas t2 sa zväčší rýchlosť o 6m.s-1, narastie zo 4m.s-1 na 10m.s-1.
rovnomerne zrýchlený pohyb
fyzikálna veličina, ktorá udáva zmenu
okamžitej rýchlosti za jednotku času
a = Dv / Dt
Vektor zrýchlenia má rovnaký smer ako vektor zmeny okamžitej rýchlosti. Má smer pohybu telesa
v2 - v1 = Dv
t2 - t1 = Dt
Rovnomerne zrýchlený pohyb telesa
koná teleso vtedy, ak za každú sekundu narastie veľkosť rýchlosti jeho pohybu o rovnakú hodnotu
Oblúkový elektrický výboj
Pri väčších hodnotách prúdu ióny dopadajúce na elektródy ich rozžeravia (tepelná ionizácia).
Teplota plynu sa zväčšuje až na hodnotu 6000 K.
Koróna
Vzniká v blízkosti vodičov vo vzduchu, ktoré sú pod
vysokým napätím a dostatočne od seba vzdialené.
rovnomerný pohyb
Rovnomerný pohyb koná teleso vtedy, keď za ľubovoľné, ale rovnako veľké časové intervaly prejde rovnako veľké úseky dráhy
Veľkosť rýchlosti rovnomerného pohybu telesa
je rovná priemernej rýchlosti, ktorá je stála
voľný pád
Zrýchlenie voľného pádu g sa nazýva tiažové zrýchlenie
Veľkosť rýchlosti narastá priamoúmerne s časom. Rýchlosť je rastúcou lineárnou funkciou času
graf závislosti dráhy voľného pádu od času
parabola
rovnomerný pohyb po kružnici
Hmotný bod koná rovnomerný pohyb po kružnici ak za rovnaké ľubovoľne zvolené časové úseky opíše rovnaké dlhé oblúky kružnice Ds, ktorým prislúchajú rovnako veľké uhly Dj
Veľkosť rýchlosti pri rovnomernom pohybe po kružnici
Vektor okamžitej rýchlosti v danom bode má smer dotyčnice kružnicovej trajektórie (je kolmý na polomer)
obvodová rýchlosť
uhlová rýchlosť
Veľkosť uhlovej rýchlosti pri rovnomernom pohybe po kružnici sa označuje w omega
Ako súvisí obvodová rýchlosť v a uhlová rýchlosť w
Obvodová rýchlosť bodu je tým väčšia, čím je väčší jeho polomer otáčania. Rýchlosť pri pohybe hmotného bodu po kružnici vypočítame, ak vynásobíme uhlovú rýchlosť polomerom
Periodický jav - jav, ktorý sa pravidelne opakuje
f = 1 Hz, Frekvencia - je prevrátená hodnota periódy.
Určuje počet obehov po kružnici za jednu sekundu
