Please enable JavaScript.

Coggle requires JavaScript to display documents.

Kvinta, Turza, image, image, image, image, image, image, image, image,…

- - - - 2 telesá s nesúhlasnými elektrickými nábojmi sa navzájom priťahujú
      - 2 telesá so súhlasnými elektrickými nábojmi sa navzájom odpudzujú
      - 2 elektricky nabité telesá pôsobia na seba navzájom príťažlivými alebo odpudivými silami
      - keďže príčinou síl je elektrický náboj, nazývajú sa elektrické sily (vzájomné silové pôsobenie?)
        
        pre veľkosť elektrickej sily platí
        
        je priamo úmerná súčinu nábojov Q1 a Q2 (ak sa dvakrát zväčší veľkosť ktoréhokoľvek náboja, potom sa dvakrát zväčší aj veľkosť elektrickej sily)
        
        je nepriamo úmerná druhej mocnine vzdialenosti r (Ak sa dvakrát zmenší vzdialenosť nábojov, potom sa štyrikrát zväčší veľkosť elektrickej sily)
        
        Coulombov zákon
        
        veľkosť elektrickej sily Fe je priamo úmerná súčinu bodových nábojov Q1, Q2 a nepriamo úmerná druhej mocnine ich vzdialenosti
        
        konštanta úmernosti k
        
        veľkosť konštanty úmernosti závisí od vlastnosti prostredia, v ktorom náboje na seba pôsobia
        
        bodový náboj
        
        predstavujeme si ho ako hmotný bod, ktorého
        elektrický náboj je rovnako veľký ako náboj na zelektrizovanom telese
    - - v okolí bodového náboja je radiálne elektrické pole
      - intenzita elektrického poľa E smeruje od náboja (vychádza), alebo do neho vstupuje (vchádza)
      - Model elektrického poľa
        
        siločiarový
        
        2 nesúhlasných nábojov
        
        siločiara je myslená čiara, ktorej dotyčnica zostrojená
        v každom jej bode má určuje smer intenzity E
        
        2 súhlasných nábojov
        
        siločiara je myslená čiara, ktorej dotyčnica zostrojená
        v každom jej bode má určuje smer intenzity E
        
        vektorový
        
        medzi 2 rovnobežnými kovovými platňami je homogénne pole
        
        intenzita má všade rovnaký smer aj veľkosť
    - - Elektricky nabité teleso pôsobí silou na iné telesá
      - Elektricky náboj sa dá prenášať z povrchu jedného telesa na povrch iného telesa
      - Elektrický náboj sa môže premiestňovať v telese
      - Existujú dva druhy elektrického náboja (kladný a záporný)
      - Elektrické silové pôsobenie môže byť príťažlivé alebo odpudivé
      - Elektrický náboj je deliteľný až po elementárny el. náboj e = 1,602.10-19 C
      - Každý atóm je sústava kladných nábojov (v jadre - protóny) a záporných nábojov (v elektrónovom obale - elektróny)
      - Atóm je navonok elektricky neutrálny (lebo kladný náboj sa číselne rovná zápornému náboju )
      - Trením dvoch telies sa premiestňujú elektróny
      - Z neutrálneho atómu sa môže stať KLADNÝ IÓN (katión) odpútaním elektrónov z obalu
      - Z neutrálneho atómu sa môže stať ZÁPORNÝ IÓN (anión) pripojením elektrónov k obalu
      - V kovoch sa elektróny od jadier ľahko odpútajú
  - - - usporiadaný pohyb voľných častíc s elektrickým nábojom
      - podmienkou vzniku elektrického prúdu v látke je
        
        Prítomnosť voľných častíc s elektrickým nábojom
        
        Utvorenie elektrického poľa v tejto látke
      - udržiavané elektrické pole vo vodiči nastane, ak je
        vodič pripojený na elektrický zdroj (zdroj elektrického poľa)
      - značka veličiny: I, jednotka: Ampér
      - je definovaný podielom celkového náboja častíc ΔQ, ktoré prejdú prierezom vodiča S za čas Δt, a času Δt
      - účinky elektrického prúdu
        
        v pevných vodičoch spôsobuje zvýšenie teploty
        
        v kvapalných vodičoch mení ich zloženie
        
        v plynoch vyvoláva svetelné a zvukové efekty
    - - Izolanty
      - Vodiče
      - v týchto látkach sa po ich vložení do elektrického poľa budú opisovať javy
        
        polarizácia dielektrika
        
        elektrostatická indukcia
      - Izolant v elektrickom poli
        
        Izolanty (dielektriká) obsahujú rovnako ako vodiče
        veľký počet častíc s nábojom, z ktorých sú zložené ich atómy alebo molekuly
        
        v izolantoch sú takmer všetky tieto nabité častice
        viazané (a nemôžu sa v látke voľne pohybovať)
        
        pôsobením síl vonkajšieho elektrického poľa na izolant sa posunie ťažisko elektrónov a protónov
        
        atómy alebo molekuly v izolante sa stávajú elektrickými dipólmi
        
        náboje vo vnútri izolantu sa navzájom kompenzujú
        
        na povrchu je vrstva s viazanými elektrickými nábojmi (je zdrojom nového elektrostatického poľa, ktoré pôvodné pole zoslabí)
        
        opísaný jav sa nazýva polarizácia dielektrika (je dôsledkom silového pôsobenia elektrického poľa na kladné a záporné častice, ktoré sú viazané v atómoch, prípadne v molekulách dielektrika)
      - Vodič v elektrickom poli
        
        smer elektrického prúdu
        
        podľa dohody sa za smer prúdu považuje smer usporiadaného pohybu voľných častíc s kladným nábojom
        
        v kovoch (od + ku -) je opačný ako smer pohybu elektrónov
        
        pri jave elektrostatická indukcia nastane na krátky čas usporiadanie pohybu elektricky nabitých častíc (kladný ión sa nebude pohybovať, budú sa pohybovať iba voľné (záporné) častice s nábojom (ku kladnej doske))
        
        Vodivá kvapalina (elektrolit) v elektrickom poli
        
        smer elektrického prúdu
        
        podľa dohody sa za smer prúdu pokladá smer usporiadaného pohybu voľných častíc s kladným nábojom
  - - - definujeme ako podiel elektrickej energie kladného elektrického náboja Q v tomto bode poľa a veľkosti tohto náboja
      - každý bod elektrického poľa má elektrický potenciál
      - vo vyznačených bodoch je rovnaký
      - hladina potenciálu (ekvipotenciálne plochy)
        
        hladinu najvyššieho potenciálu tvorí kladná platňa
        
        hladinu nulového potenciálu tvorí uzemnená platňa
    - - je to absolútna hodnota rozdielu potenciálov medzi dvoma bodmi elektrického poľa
      - medzi dvoma bodmi hladiny potenciálu je nulové
      - meriame ho VOLTMETROM
        
        schematická značka
        
        zapojenie voltmetra v obvode je paralelne k spotrebiču (záťaži)
      - platňový kondenzátor
        
        tvoria 2 rovnobežné navzájom izolované platne
        
        kapacita kondenzátora
        
        veľkosť napätia, ktoré vyvolá množstvo náboja, ktorý je rozložený na platni
  - - - elektrická kapacita je schopnosť akumulovať elektrická náboj vzhľadom na jednotku svojho potenciálu
      - pri nabíjaní vodivých telies možno meraním náboja a potenciálu zistiť
        
        rôzne telesá nabité rovnakým nábojom majú rôzny potenciál
        
        veľkosť náboja a veľkosť elektrického potenciálu navzájom súvisia
        
        čím viac náboja prenesieme na vodivú plochu, tým väčší potenciál bude mať
        
        kapacita vodiča
        
        je definovaná podielom náboja Q izolovaného vodiča a jeho potenciálu Fí
        
        označujeme ju C
        
        jednotka je 1F (farad)
        
        kapacita vodiča C je definovaná podielom náboja Q izolovaného vodiča a jeho napätia U voči Zemi
        
        závisí od tvaru vodiča a prostredia, v ktorom je vodič
        
        nezávisí od veľkosti elektrického náboja (len od tvaru (veľkosti) vodivej plochy)
        
        kapacita guľového vodiča
        
        hodnota 1F je veľmi malá hodnota (používajú sa diely tejto hodnoty - nF,pF,...)
        
        pri polomere gule 100 x R(slnko) je C=1F
    - - tvoria dve rovnobežné navzájom izolované vodivé platne
      - kapacita platňového kondenzátora je priamo úmerná obsahu účinnej plochy platní S a nepriamo úmerná vzdialenosti platní d
      - kapacitu platňového kondenzátora (s určitou plochou S a vzdialenosťou d) môžeme ovplyvniť
        prostredím medzi platňami (prostredie medzi doskami kondenzátora charakterizuje permitivita prostredia)
        
        skutočné prostredie je charakterizované ako súčin
        permitivity vákua a relatívnej permitivity materiálu
      - permitivitu prostredia meníme vkladaním dielektrika (je to materiál, ktorý vkladáme medzi dosky kondenzátora)
        
        po vložení dielektrika
        
        sa zmení prostredie medzi doskami kondenzátora
        
        kapacita kondenzátora sa zvýši ε - krát
        
        potenciál sa zmenší ε - krát
        
        je to izolant
        
        má molekuly s nábojom, ktoré majú náboje + aj - = nazývajú sa dipóly
        
        nepohybujú sa voľne
        
        v el. poli sa priestorovo usporiadajú - natočia (v smere pôsobiaceho vonkajšieho poľa)
        
        usporiadané dipóly znižujú inenzitu E medzi platňami a teda aj potenciál sa zníži
        
        systém 2 nábojov rovnakej veľkosti ale opačného znamienka, ktorého veľkosť je malá v porovnaní s oblasťou elektrického poľa
      - kapacitu zmeníme okrem zmeny permitivity aj zmenou plochy a vzdialenosti platní
        
        plochu a vzdialenosť platní zmeníme zapojením kondenzátorov
        
        vedľa seba - paralelne
        
        za sebou - sériovo
      - kapacita kondenzátora sa dá zväčšiť
        
        zmenšením vzdialeností platní
        
        vložením dielektrika medzi platne
        
        zväčšením plochy platní
  - - - zvitkový
      - keramický
      - elektrolytický
      - otočný s meniteľnou kapacitou
    - - paralelné (vedľa seba)
        
        vzniká kondenzátor s väčšou účinnou plochou platní
        
        na paralelne spojených kondenzátoroch je rovnaká hodnota elektrického napätia U
        
        výsledná kapacita paralelne spojených kondenzátorov
        je daná súčtom kapacít kondenzátorov
        
        náboj, ktorý dodáme, sa rozdelí tak, aby sa nachádzal na každej platni kondenzátora
        
        pri paralelnom zapojení je výsledná kapacita väčšia ako kapacita najväčšieho kondenzátora v obvode
      - sériové (za sebou)
        
        na platniach sériovo spojených kondenzátoroch je rovnaký elektrický náboj Q
        
        napätie sa pri sériovo zapojených kondenzátoroch rozdeľuje podľa ich kapacity
        
        prevrátená hodnota výslednej kapacity je rovná súčtu prevrátených hodnôt kapacít oboch kondenzátorov
        
        pri sériovom zapojení je výsledná kapacita menšia ako kapacita najmenšieho kondenzátora v obvode
        
        v prípade viacerých kondenzátorov
  - - - jednoduchý (nerozvetvený)
      - rozvetvený
    - - zdroj
        
        jednosmerný (monočlánok, batéria článkov)
        
        striedavý
      - spojovacie vodiče
        
        vodič
        
        vodiče s uzlom
      - spotrebič (el. záťaž)
        
        žiarovka, LED dióda
        
        kondenzátor
        
        rezistor
        
        (potenciometer)
        
        cievka
        
        (transformátor)
      - ďalšie prvky
        
        spínač
        
        zvonček
        
        motor
      - polovodičové súčiastky
        
        (usmerňovacia) dióda
        
        tranzistor
    - - G - generátor striedavého prúdu
      - A – ampérmeter – zapájame do obvodu sériovo
      - V - voltmeter – zapájame k súčiastke paralelne
  - - - je rovný prevrátenej hodnote elektrickej vodivosti
      - jednotkou je 1Ω (ohm)
    - - grafická závislosť prúdu prechádzajúceho kovovým vodičom od napätia na jeho koncoch
    - - kovová súčiastka, ktorá má stály elektrický odpor vyznačený na súčiastke
      - reostat, potenciometer
        
        rezistor s posuvným kontaktom, používa sa na nastavenie vhodného napätia alebo prúdu v obvode
    - - príčinou elektrického odporu sú zrážky voľných elektrónov s iónmi mriežky v dôsledku ich tepelného pohybu
      - menší počet zrážok znamená menší elektrický odpor
    - - elektrický odpor kovových vodičov sa priamoúmerne zvyšuje s dĺžkou vodiča
    - - dobré vodiče
      - odporové materiály
    - - elektrický odpor kovových vodičov sa s rastúcou teplotou zvyšuje
  - - - vonkajšej časti
        
        vonkajšiu časť obvodu tvoria
        
        rezistory
        
        vodiče
        
        spotrebiče pripojené na svorky zdroja
        
        odpor vonkajšej časti je vonkajší odpor obvodu R
      - vnútornej časti
        
        vnútornú časť obvodu tvorí
        
        vodivý priestor medzi pólmi vo vnútri zdroja
        
        odpor vnútornej časti je vnútorný odpor zdroja Ri
    - - je to napätie medzi pólmi ideálneho zdroja (bez vnútorného odporu) alebo medzi pólmi reálneho nezaťaženého zdroja (zdroja mimo elektrický obvod)
      - vzniká z práce neelektrických síl pri premiestňovaní náboja proti sile el. poľa vo vnútri zdroja
      - súčet napätí na vonkajšej a vnútornej časti elektrického obvodu sa rovná elektromotorickému napätiu zdroja
    - - ak je spínač rozpojený, obvodom prúd neprechádza
      - úbytok napätia na zdroji je rovný nule
      - pri nezaťaženom zdroji je svorkové napätie U rovné
        elektromotorickému napätiu zdroja Ue
    - - ak je spínač zopnutý, obvodom prúd prechádza
      - úbytok napätia na zdroji nie je rovný nule
      - pri zaťaženom zdroji je svorkové napätie U menšie ako
        elektromotorické napätie zdroja Ue
    - - pri skrate je odpor vonkajšej časti takmer nulový,
        prúd v obvode dosahuje najväčšiu možnú hodnotu
      - odber veľkých prúdov poškodzuje každý zdroj
      - ističe a poistky - odpoja zdroj, ak je prúd väčší ako povolená hodnota
  - - - uzol
        
        miesto, kde sa stýkajú najmenej tri vodiče
      - vetva
        
        časť obvodu medzi dvoma uzlami
      - jednoduchý uzavretý obvod v sieti
    - - prúdy vstupujúce do uzla majú kladné znamienko
      - prúdy vystupujúce z uzla majú záporné znamienko
      - Algebrický súčet prúdov v uzle sa rovná nule
    - - v jednoduchom uzavretom obvode sa súčet elektromotorických napätí Ue zaradených zdrojov rovná súčtu úbytkov napätí Rk Ik
    - - ľubovolne vyznačíme smery prúdov v jednotlivých
        vetvách siete
      - označíme smery napätí na zdrojoch (smer rastúceho
        potenciálu, od – do +)
      - v jednoduchom uzavretom obvode ľubovolne vyzna-
        číme smer obiehania
      - zostavíme rovnice
        
        napätia so súhlasným smerom ako smer obiehania
        majú kladné znamienko (nesúhlasné záporné)
        
        úbytky napätí majú kladné znamienko ak smer prúdu súhlasí so smerom obiehania (ak nie nesúhlasné)
    - - Výsledný odpor paralelných rezistorov
        
        prevrátená hodnota celkového odporu sa rovná súčtu prevrátených hodnôt jednotlivých odporov rezistorov
        
        pri paralelnom zapojení rezistorov je hodnota výsledného odporu menšia ako bola hodnota najmenšieho z rezistorov v obvode
      - Výsledný odpor sériových rezistorov
        
        celkový odpor sériových rezistorov sa rovná súčtu hodnôt jednotlivých odporov rezistorov
        
        pri sériovom zapojení rezistorov je hodnota výsledného odporu väčšia ako bola hodnota najväčšieho z rezistorov v obvode
      - Zväčšenie rozsahu ampérmetra
        
        R(a) - vnútorný odpor ampérmetra
        
        odpor ampérmetra R(a) musí byť malý, aby čo najmenej
        ovplyvnil prúdové a napäťové pomery v obvode
        
        ampérmetrom môže prechádzať maximálny prúd I(a)
        
        pri meraní prúdov n-krát väčších chránime prístroj pred poškodením paralelným pripojením rezistora s odporom R(b), tzv. bočník
        
        ak je meraný prúd n=5 krát väčší, odpor pripojeného bočníka musí byť Rb=0,25 Ra
      - Zväčšenie rozsahu voltmetra
        
        pri meraní napätí n-krát väčších (U=n.U(v)) s voltmetrom spojíme sériovo tvz. predradný rezistor s odporom R(p)
        
        ak Uv=10V a chceme merať U do 100V, teda n=10, pričom Rv=20kW, potom Rp=9. 20kW=180kW
- - - - Podľa tvaru trajektórie
        
        Priamočiary
        
        trajektória je priamka
        
        Krivočiary
        
        trajektória nie je priamka
      - Podľa rýchlosti
        
        Rovnomerný
        
        veľkosť rýchlosti je stála (konštantná)
        
        koná teleso vtedy, keď za ľubovoľné, ale rovnako veľké časové intervaly prejde rovnako veľké úseky dráhy
        
        veľkosť rýchlosti rovnomer. pohybu telesa
        je rovná priemernej rýchlosti, ktorá je stála
        
        vektor okamžitej rýchlosti rovnomerného priamočiareho pohybu je určený pomerom posunutia a zodpovedajúcej doby, za ktorú posunutie nastalo
        
        čím väčší uhol zviera graf závislosti dráhy na čase rovnomerného pohybu s časovou osou, tým je väčšia rýchlosť pohybu telesa
        
        Dráha rovnomer. pohybu telesa
        
        (čas bežal, ale dráha ešte nie)
        
        (dráha bežala, ale čas ešte nie)
        
        t0 - počiatočný čas, s0 – počiatočná dráha
        
        Nerovnomerný
        
        veľkosť rýchlosti nie je stála
      - Druhy pohybov
        
        Posuvný pohyb telesa
        
        všetky body telesa opíšu za ten istý čas rovnakú trajektóriu a ľubovoľné priamky pevne spojené s telesom zachovávajú svoj smer
        
        Otáčavý pohyb telesa
        
        pri otáčavom pohybu telesa okolo nehybnej osi opisujú
        body telesa kružnice so stredmi na osi otáčania a tieto
        kružnice ležia v rovinách kolmých na os otáčania
    - - model telesa, pri ktorom sa hmotnosť telesa zachováva, ale jeho rozmery sa zanedbávajú
      - aby sme mohli opísať pohyb nejakého hmotného bodu, musíme sa dohodnúť, na ktoré
        telesá budeme jeho pohyb vzťahovať – vzťažné teleso (väčšinou nula)
      - ak sa hmotný bod pohybuje, mení sa aspoň jedna súradnica jeho polohy
    - - vo fyzike sa používa na určovanie polohy telesa a zmeny polohy telesa v závislosti na čase
      - vzniká spojením vzťažného telesa a sústavou súradníc
    - - množina bodov, ktorými hmotný bod počas svojho pohybu prechádza
      - môže mať tvar kružnice, lichobežníku, vlnovky, úsečky,...
      - nie je to fyzikálna veličina (nemá jednotku)
      - Dráha
        
        diaľka trajektórie, po ktorom sa hmotný bod pohyboval
  - - - skaláry, z lat. scalae - schody, stupnice
      - sú určené číselnou hodnotou a jednotkou (čas, hmotnosť, dráha, tlak, energia...)
    - - vektory, z lat. vektor - nosič, jazdec
      - sú určené veľkosťou, smerom a polohou vektorovej priamky (sila, rýchlosť...)
      - označenie vektorov
        
        polohrubé písmo, napr.: F, v, ...
        
        šípkou nad značkou veličiny
      - graficky vektor zakresľujeme pomocou orientovanej úsečky
      - priamka preložená koncovými bodmi orientovanej úsečky je vektorová priamka
      - Dĺžka úsečky znázorňuje veľkosť vektora
      - Sčítanie vektorov
        
        Vektory pôsobia v jednom bode, majú rovnaký smer
        
        veľkosť výsledného vektora sily je rovná súčtu veľkostí
        vektorov síl
        
        smer výsledného vektora sily je rovnaký ako
        ako smery vektorov, ktoré skladáme
        
        Vektory pôsobia v jednom bode, majú opačný smer
        
        veľkosť výsledného vektora sily je rovná rozdielu veľkosti vektorov síl
        
        smer výsledného vektora sily je rovnaký
        ako smer väčšieho z vektorov, ktoré skladáme
        
        Vektory pôsobia v jednom bode, sú na seba kolmé
        
        Veľkosť výsledného vektora sily sa určí Pytagorovou vetou
        
        jeho smer sa určí s využitím goniometrických funkcií
  - - - koná teleso vtedy, ak za každú sekundu narastie veľkosť rýchlosti jeho pohybu o rovnakú hodnotu
      - veľkosť rýchlosti narastá priamoúmerne s časom (je rastúcou lineárnou funkciou času)
      - dráhu vypočítame tak, že súčin zrýchlenia a druhej
        mocniny času delíme dvoma
      - grafom je časť krivky, ktorá sa nazýva parabola
  - - - Obvodová rýchlosť
        
        Veľkosť obvodovej/okamžitej rýchlosti (pri rovnomernom pohybe po kružnici) vypočítame takto →
        
        Obvodová rýchlosť bodu je tým väčšia, čím je väčší jeho polomer otáčania
        
        ak je dráha Δs rovná obvodu kružnice, potom jej dĺžka je rovná obvodu kružnice O=2πr
      - Uhlová rýchlosť
        
        Veľkosť (uhlovej rýchlosti) sa označuje ω - omega
        
        je určená pomerom uhla a doby, za ktorú hmotný bod
        tento uhol opísal
        
        Ak dráha Δs je rovná obvodu kružnice, potom príslušný
        uhol je 2π rad a hmotný bod tento uhol opísal za čas T, pričom 1/T = f
      - Perióda pohybu (obežná doba) T - čas, za ktorý sa rovnomerný pohyb po kružnici opakuje (opakovaný dej)
      - Frekvencia
        
        je prevrátená hodnota periódy
        
        určuje počet obehov po kružnici za jednu sekundu
      - Rýchlosť pri pohybe hmotného bodu po kružnici vypočítame takto →
      - (rozdiel medzi obvodovou a uhlovou rýchlosťou je v polomere)
- - - - je daná súčinom veľkosti sily a dráhy
    - - jednotkou mechanickej práce je 1J (joule)
      - Joule sa rovná práci, ktorú vykoná sila 1 newtona pôsobiaca v smere posunutia po dráhe 1 metra
    - - Veľkosť práce je daná súčinom veľkosti pôsobiacej sily F, dráhy s a cosínusu uhla a medzi smerom pôsobiacej sily a smerom posunutia
    - - Ak sila pôsobí proti pohybu telesa (90o< a <180o), potom cosa < 0 a práca vychádza záporná
      - V takomto prípade hovoríme, že práca sa spotrebúva
  - - - Ak pôsobiaca sila a rýchlosť majú rovnaký smer je určený súčinom veľkosti sily a rýchlosti (čím rýchlejšie sme vykonali prácu, tým sme podali väčší výkon)
  - - - miesta, v ktorých má teleso rovnakú potenciálnu energiu (v prípade tiažovej sily sú vodorovné roviny)
  - - - celková mechanická energia izolovanej sústavy je stála
- - - - dva hmotné body sa navzájom priťahujú rovnako veľkými gravitačnými silami, ale opačného smeru
    - - Veľkosť gravitačných síl pôsobiacich medzi dvoma telesami je priamo úmerná súčinu hmotnosti oboch telies (m1, m2) a nepriamo úmerná druhej mocnine ich vzdialenosti (r)
      - Zo vzťahu pre gravitačnú silu vieme vyčítať, že: čím je väčšia hmotnosť telies, tým je ich príťažlivá sila väčšia (pri nezmenenej vzdialenosti)
      - Zo vzťahu pre gravitačnú silu vieme vyčítať, že: čím je väčšia vzdialenosť telies, tým je ich príťažlivá sila menšia (pri nezmenenej hmotnosti)
    - - je konštanta úmernosti medzi gravitačnou silou a hmotnosťou telesa
      - je to jedna z troch základných fyzikálnych konštánt
      - hodnota gravitačnej konštanty kappa
        
        Jej jednotka vyplýva z definičného vzťahu pre Fg a je taká, že keď Kappa dosadíme do vzťahu pre Fg, tak m2 a kg-2 sa nám vykrátia a ostane nám pre silu jednotka N (newton) - čo je aj pravdou, že silu udávame v newtonoch
        
        Číselná hodnota gravitačnej konštanty je rovná veľkosti gravitačnej sily pôsobiacej medzi telesami s hmotnosťami 1 kg vo vzdialenosti 1 m
    - - je všeobecná vlastnosť telies, pod ktorou rozumieme vzájomné silové pôsobenie medzi telesami
  - - - pôsobí na teleso výslednica Fg a Fo
        
        Nazýva sa tiažová sila FG
        
        je poskladaná z gravitačnej a odstredivej sily (na póloch je odstred. sila nulová)
        
        na rovníku najväčšia, na póloch najmenšia
        
        závisí od polomeru (keď nie sme na rovníku, tak je menšia)
    - - na rovníku
        
        smeruje do stredu Zeme
      - mimo rovníka
        
        nemá smer do stredu Zeme
      - na póloch
        
        je totožná s gravitačnou silou
    - - je sila, ktorou teleso pôsobí na okolie
  - - - je to najjednoduchší pohyb v homogénnom gravitačnom poli Zeme
      - koná každé teleso bez udelenia začiatočnej rýchlosti
      - je to pohyb priamočiary, rovnomerne zrýchlený
    - - konajú telesá, ktorým vo vákuu v homogénnom tiažovom poli Zeme je udelená začiatočná rýchlosť
      - Vrh zvislý nadol
        
        koná teleso vtedy, ak jeho začiatočná rýchlosť v0 má rovnaký smer ako tiažové zrýchlenie g
        
        je rovnomerne zrýchlený pohyb so zrýchlením g
      - Vrh zvislý nahor
        
        Pohyby sú zložené z rovnomerného priamočiareho pohybu v smere rýchlosti v0 a z voľného pádu (lebo sme v tiažovom poli Zeme)
        
        je rovnomerne spomalený pohyb so zrýchlením opačného smeru g
        
        v najvyššom bode trajektórie sa teleso zastaví, jeho rýchlosť na okamih je rovná nule
        
        Na začiatku sme loptu vyhodili rovnomerným pohybom
        
        Dráha sa tiež skladá z dráhy rovnomerného pohybu (smerom NAHOR) a dráhy zrýchleného pohybu smerom nadol
      - Vodorovný vrh
        
        skladáme 2 pohyby: 1 vo vodorovnom smere (rovnomerný priamočiary) a 1 v smere voľného pádu (rovnomerne zrýchlený)
        
        polohu telesa pri vodorovnom vrhu určujeme vo zvolenej
        súradnicovej vzťažnej sústave
        
        vektor rýchlosti je preponou pravouhlého trojuholníka
        
        jeho veľkosť určíme Pytagorovou vetou
      - Šikmý vrh
        
        vo vákuu je trajektóriou pohybu parabola
        
        vo vzduchu je trajektóriou pohybu balistická krivka
- - - - Elektrický prúd (I) - jed. - Ampér
      - Termodynamická teplota (T) - jed. - kelvin
      - Čas (t) - jed. - sekunda
      - Svietivosť (I) - jed. - kandela
      - Dĺžka (l) - jed. - meter (ostatné z nich sú násobky alebo diely)
      - Látkové množstvo (n) - jed. - mól
      - Hmotnosť (m) - jed. - kilogram
    - - Rovinný uhol - jed. radián
      - Priestorový uhol - jed. - steradián
    - - Plošný obsah (S) - jed. - štvorcový meter
      - Objem (V) - jed. - kubický meter
      - Rýchlosť (v) - jed. - meter za sekundu, po angl. - velocity
      - Sila (F) - jed. - newton
      - Tlak (p) - jed. - pascal
      - Energia (E) - jed. - joule
      - Výkon (P) - jed. - watt
  - - - Hrubé chyby (nepozornosť, omyl, únava pozorovateľa...)
      - Náhodné chyby (v dôsledku kolísajúcich rušivých vplyvov)
        
        prejavujú sa v tom, že pri opakovanom meraní da-
        nej veličiny nedostávame stále rovnaký výsledok
        
        Určujeme najpravdepodobnejšiu hodnotu (najbližšiu k skutočnej hodnote)
      - Systematické chyby (presnosť meradiel, nedokonalosť zmyslov...)
    - - Vypočítame aritmetický priemer ako
        podiel súčtu nameraných hodnôt a počtu týchto hodnôt
      - Pre každé meranie určíme rozdiel Δl medzi nameranou
        hodnotou l a aritmetickým priemerom
      - Vypočítame priemernú odchýlku Δl ako aritmetický priemer absolútnych hodnôt odchýlok z jednotlivých meraní
      - Pomocou aritmetického priemeru a priemernej odchýlky
        určíme hornú a dolnú medzu intervalu
      - Pre porovnanie presnosti merania zavádzame priemernú
        relatívnu odchýlku - určená je podielom priemernej odchýlky a aritmetického priemeru
      - Výsledok merania udávame takto
- - - - skaláry, z lat. scalae - schody, stupnice
      - sú určené číselnou hodnot. a jedn. (čas, hmot., dráha, tlak, energia...)
    - - vektory, z lat. vektor - nosič, jazdec
      - sú určené veľk., smerom a polohou vekt. priamky (sila, rýchlosť...)
      - označ. vekt.
        
        polohrubé písmo, napr.: F, v, ...
        
        šípkou nad znač. veličiny
      - graf. vektor zakresľ. pomocou orientovanej úsečky
      - priamka preložená koncovými bodmi orient. úsečky je vekt. priamka
      - Dĺžka úsečky znázorňuje veľk. vekt.
      - Sčítanie vektorov
        
        Vekt. pôsobia v 1 bode, majú rovn. smer
        
        veľk. výsled. vekt. sily je rovná súčtu veľkostí vekt. síl
        
        smer výsled. vekt. sily je rovnaký ako smery vekt., ktoré skladáme
        
        Vekt. pôsobia v 1 bode, majú opačný smer
        
        veľk. výsled. vekt. sily je rovná rozdielu veľk. vekt. síl
        
        smer výsled. vekt. sily je rovnaký
        ako smer väčšieho z vekt., ktoré skladáme
        
        Vekt. pôsobia v 1 bode, sú na seba kolmé
        
        Veľk. výsled. vekt. sily sa určí Pytagorovou vetou
        
        jeho smer sa určí s využitím goniometrických funkcií
        
        Vekt. pôsobia v 1 bode v rôznych smeroch
        
        Z graf. riešenia pomocou mierky určíme veľkosť výsled. vekt. sily
        
        Skladať (sčítať) 2 vekt. znamená, že do koncového
        bodu 1. vekt. umiestnime začiat. bod druhého vektora. Výsled. vekt. je určený začiatočným bodom 1. vekt. a koncovým bodom 2. vektora.
      - Násobenie vektorov
        
        Násobenie vekt. kladným reálnym číslom
        
        výsledný vekt. F2 má rovn. smer ako F1 a jeho veľk. je n – krát väčšia
        
        Násobenie vekt. záporným reál. číslom
        
        výsl. vekt. F2 má opačný smer ako F1 a jeho veľk. je n – krát väčšia
      - Odčítanie vektorov
        
        Pri odčítaní vekt. F1 zložíme s vekt. F2 opač. smeru
      - Rozklad vektora na zložky
        
        Rozklad vekt. sily F na zložky v smeroch osí x a y
        
        hľadáme sily Fx a Fy, ktorých zlož. vznikne sila F
        
        sily Fx a Fy nazývame zložky sily F
        
        Rozkl. vekt. sily F na zložky F1 a F2 v smeroch polpriamok x a y
        
        hľadáme sily F1 a F2, ktorých zložením vznikne sila F
        
        vznikol tzv. vekt. rovnobežník
  - - - Na každé teleso v tiaž. poli Zeme pôsobí tiaž. sila.
        Tiažová sila FG má smer zvislý nadol.
      - smer a - smer naklon. roviny
        smer b - sme kolmý na naklon. rovinu
      - Tiaž. sila na naklonenej rovine prejavuje svoje účinky v 2 odlišných smeroch.
      - FG1 - pohyb. zložka tiaž. sily (Jej veľk. závisí od uhla sklonu naklon. roviny.)
        FG2 - tlak. (normálová) zložka tiaž. sily
  - - - Každý hmotný bod v inerciálnej vzťažnej sústave zotrváva
        v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, kým nie je nútený vonkajšími silami tento svoj pohybový stav zmeniť.
      - Inerciálne vzťažné sústavy
        
        Vzťažné sústavy, v ktorých izol. hmotné body
        zostávajú v pokoji alebo v rovnom. priamočia-
        rom pohybe
      - Zotrvačnosť
        
        vlastnosť izolovaných telies zostávať v inerciálnych vzťažných sústavách v pokoji alebo v rovnom. priamoč. pohybe
      - Telesá vo vzťažnej sústave spojenej s vagónom
        
        Ak sa vagón (vzťažná sústava) pohybuje rovnomerne
        priamočiaro, alebo je v pokoji, ostáv. telesá vo vagóne v pokoji
        
        Ak sa vagón pohybuje so zrýchl., telesá vo vagóne v pokoji nezostávajú
    - - vekt. veličina so značkou p , jednotka - kg.m.s-1
      - Súčin hmotnosti a veľkosti okamžitej rýchl. telesa
      - Pri rovnom. priamoč. poh. nenastáva zmena vekt. hybnosti s časom (zmena hybnosti pri rovnom. pohybe je nulová)
      - Rovnom. spomal. pohyb
        
        Vektor zmeny hybnosti pri rovnom. spomal. pohybe má smer proti pohybu telesa
        
        Pri rovnomerne spomalenom pohybe vektor hybnosti zmenšuje svoju veľkosť
      - Rovnom. zrýchl. pohyb
        
        Pri rovnom. zrýchl. priamoč. pohybe nastáva zmena vektora hybnosti s časom
        
        Pri rovnom. zrýchl. pohybe vektor hybn. zväčšuje svoju veľkosť
      - Rovnom. pohyb po kružnici
        
        Pri rovnom. pohybe po kruž. sa s časom mení smer vekt. hybnosti, jeho veľkosť je konšt.
        
        Zmena veľk. hybnosti Δp je rovná nule
        (lebo číselne je p vždy rovn. číslo)
        
        Veľk. zmeny vektora hybnosti |Δp| je rôzna od nuly, lebo smer vekt. sa zmenil
      - Zmena vekt. hybnosti s časom nastáva u pohybov
        
        rovnom. zrýchleného,
        
        -Il- spomaleného,
        
        -II- pohybu po kružnici.
    - - Pomer zmeny hybn. hmot. bodu a doby, za ktorú táto zmena hybnosti nastala, je priamo úmerný výslednej pôsobiacej sile
      - To, že aká zmena hybn. telesa nastane, závisí od
        veľk. výslednej pôsobiacej sily na teleso a času,
        ako dlho táto sila na teleso pôsobí
    - - Súčet hybností všetkých telies izolovanej sústavy je stály (p1+ p2 + p3 + ... = konštantné), tá hybnosť sa nemôže stratiť
  - - - jav, ktorý vzniká medzi plochami 2 dotýkajúcich sa telies a brzdí vzájomne relatívny pohyb oboch telies
      - Príčina
        
        je skutočnosť, že styčné plochy oboch telies nie sú nikdy dokonale hladké, ich nerovnosti do seba zapadajú a bránia vzájomnému pohybu telies
    - - pôsobí vždy rovnobežne s dotykovou plochou a smeruje proti pohybu telesa
      - Veľkosť tretej sily závisí od
        
        veľkosti sily, ktorou je teleso pritláčané na podložku
        
        druhu a kvality dotykových plôch