Please enable JavaScript.
Coggle requires JavaScript to display documents.
MD - Elektromagnetické žiarenia - Coggle Diagram
MD - Elektromagnetické žiarenia
Elektromagnetické vlnenie s vlnovými dĺžkami l = (380nm - 780nm)
spôsobuje v oku fyziologický vnem, nazývaný videnie
príslušná časť elektromagnetického vlnenia sa nazýva svetlo
Optika je veda, ktorá skúma zákonitosti svetelných javov:
pri šírení svetla v prostrediach, na ich rozhraniach,
pri vzájomnom pôsobení svetla a látky,
študuje podstatu svetla.
Svetelné zdroje
je každé teleso, ktoré vysiela svetlo
prirodzené, Slnko a ďalšie hviezdy,
umelé, žiarovky.
Optické prostredie je prostredie, ktorým sa svetlo šíri.
priehľadné
nepriehľadné
svetlo neprepúšťa, pohlcuje ho, alebo odráža.
priesvitné
svetlo prepúšťa, ale rozptyľuje ho všetkými smermi.
svetlo prepúšťa bez podstatného zoslabenia,cez toto prostredie vidíme.
Základné princípy šírenia svetla:
Princíp priamočiareho šírenia svetla
Princíp nezávislosti chodu lúčov
Princíp zámennosti chodu lúčov
Princíp konštantnej rýchlosti svetla vo vákuu
Fermatov princíp
2.
ak sa svetelné lúče pretínajú, neovplyvňujú sa a postupujú prostredím nezávisle jeden od druhého.
3.
po tej istej trajektórii môže svetlo prejsť oboma smermi.
4.
rýchlosť svetla vo vákuu je univerzálnou konštantou.
V iných prostrediach závisí rýchlosť svetla:
od fyzikálnych vlastnosti prostredí, napr. teploty
od frekvencie svetla.
tlaku
n - absolútny index lomu látky,
udáva, koľkokrát je rýchlosť svetla v látke menšia ako rýchlosť svetla vo vákuu.
5.
medzi dvoma bodmi sa svetlo šíri po takej trajektórii, ktorú prejde za najkratší čas.
1.
v rovnorodom optickom prostredí sa svetlo šíri priamočiaro.
Priamka kolmá na vlnoplochu udáva smer, v ktorom
sa šíri svetlo a nazýva sa svetelný lúč.
Vo vzduchu je rýchlosť svetla približne 300 000 km/s.
Rýchlosť svetla je najväčšia rýchlosť v prírode.
Rovnakou rýchlosťou ako svetlo sa šíria aj signály, ktore v súčasnosti vysielajú rozhlasové a televízne stanice.
Ultrafialové žiarenie (UV)
je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou od 100 nm do 400 nm(kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie)
pre organizmy na Zemi je najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia Slnko
Pohlcovanie UV žiarenia
zemská atmosféra účinne pohlcuje väčšinu tohto žiarenia
účinnosť pohlcovania klesá s jeho klesajúcou vlnovou dĺžkou.
Zdroje UV žiarenia
Prírodné: Slnko a iné hviezdy, výboje v atmosfére
Umelé: ortuťové, xenónové lampy, oblúkové lampy, oblúk pri zváraní, vodíkové
UVA
dlhovlnné
(315 až 380 nm)
preniká až na očnú sietnicu
ozónová vrstva pohltí
30%
UVC
krátkovlnné
(100 až 290 nm)
ničí DNA štruktúru
pohlcuje ho ozónová vrstva
UVB
strednovlnné
(290 až 320 nm)
je najnebezpečnejšie
ozónová vrstva pohltí
80%
LOM SVETLA NA DVOCH OPTICKÝCH ROZHRANIACH
Lom svetla sklenou doskou s rovnobežnými stenami
n1 - index lomu vzduchu
n2 - index lomu skla
d - hrúbka sklenej dosky
Lom svetla hranolom
Trojboký hranol odchýli dopadajúci lúč od pôvodného
smeru u uhol d.
ODRAZ A LOM SVETLA
Vlnenie ktoré dopadá na rozhranie dvoch prostredí sa môže:
odraziť od rozhrania,
prejsť do druhého prostredia.
Odraz svetla na rozhraní prostredí
k - kolmica dopadu
p1 - dopadajúci lúč
p2 - odrazený lúč
Zákon odrazu svetla
Uhol odrazu vlnenia sa rovná uhlu dopadu.
Odrazený lúč leží v rovine dopadu.
Zákon lomu svetla
Pomer sínusu uhla dopadu k sínusu uhla lomu je pre dve
dané prostredia veličina stála a rovná sa pomeru rýchlostí
svetla v obidvoch prostrediach.
ÚPLNÝ ODRAZ SVETLA
Lom svetla pri prechode zo skla do vzduchu
Pri prechode svetla zo skla do vzduchu nastáva lom
od kolmice, beta > alfa.
Zväčšovaním uhla dopadu sa zväčšuje aj uhol lomu.
Neutrónové žiarenie
žiarenie bez náboja (tvorené prúdom neutónov)
Gama žiarenie
vytvárajú ho reakcie v atómových jadrách
veľmi veľká prenikavosť
vysoko energetické elektromagnetické žiarenie vznikajúce pri rádioaktívnych a iných jadrových dejoch
Beta žiarenie
pohltí ho hliníkový plech s hrúbkou niekoľko milimetrov až centimetrov
sprevádzajú ho rôzne premeny rádioaktívnych prvkov
elektróny preniknú vrstvou vody 1 až 2 cm hrubou
Alfa žiarenie
prúd kladne nabitých jadier hélia, ktoré sa pohybujú rýchlosťou 2 km.s-1
zastaviteľné listom papiera alebo tenkou vrstvou kože
vyžarované jadrami prvkov (urán, thorium, radium)
Röntgenové žiarenie
veľká prenikavosť a silnejšie ionizačné účinky ako ultrafialové žiarenie
vzniká
prudkým zabrzdením urýchlených elektrónov
alebo
prechodom elektrónov na nižšie energetické hladiny
v atóme
vlnová dĺžka
od 1 pm do 10 nm
prirodzeným zdrojom sú najmä
hviezdy
, umelo sa dá získať v
röntgenovej trubici
Svetelný zdroj
každé teleso, ktoré vysiela svetlo
svetlo v svetelných zdrojoch vzniká rozžeravením vlákna,
knôtu alebo plynu na vysokú teplotu
prirodzené
- Slnko a ďalšie hviezdy
umelé
- žiarovky
