Please enable JavaScript.
Coggle requires JavaScript to display documents.
Elektromagnetické žiarenia Tomáš Poruban III. ATL - Coggle Diagram
Elektromagnetické žiarenia
Tomáš Poruban III. ATL
Spektrum elektromagnetického žiarenia
Elektromagnetické vlny sú rozdelené do rozsahov podľa ich vlnových dĺžok
Začínajúc od najdlhších vĺn to sú:
rádiové vlny, mikrovlny, infračervené, svetelné, ultrafialové, röntgenové a gama žiarenie.
Elektromagnetické vlny majú veľmi široký rozsah vlnových dĺžok: od tisícov metrov až po miliardtinu milimetra.
Napriek týmto obrovským rozdielom, majú vlny z jednotlivých rozsahov rovnaký charakter a ich rýchlosť vo vákuu nezávisí od vlnovej dĺžky.
Jediné čím sa odlišujú je frekvencia vĺn a ich vlnová dĺžka.
Rádiové, mikro a infračervené vlny
Elektromagnetické vlny s vlnovou dĺžkou
väčšou ako 30 cm
sa nazývajú
rádiové vlny
. Zdrojmi rádiových vĺn sú kmity elektrických nábojov v elektrických obvodoch.
Žiaden z ľudských zmyslov nedokáže vnímať tieto vlny, ale vlny nám nijako neubližujú.
Mikrovlny
sú elektromagnetické vlny s vlnovými dĺžkami v rozpätí od
1 mm
do
300 mm
.
. Tento rozsah, hoci bol objavený dosť neskoro, je v súčasnosti využívaný najčastejšie (napr. na mobilné telefonovanie a zohriatie jedla v mikrovlnnej rúre).
Svetelné zdroje
Svetelné zdroje sú telesá, ktoré vydávajú svetlo.
Svetlo v svetelných zdrojoch vzniká rozžeravením vlákna,
knôtu alebo plynu na vysokú teplotu.
Optické prostredie
prostredie, ktorým sa svetlo šíri
priehľadné
- svetlo prepúšťa bez podstatného zoslabenia
nepriehľadné
- svetlo neprepúšťa, pohlcuje ho, alebo odráža
priesvitné
- svetlo prepúšťa, ale rozptyľuje ho všetkými smermi priesvitné
číre
- prepúšťa svetlo všetkých farieb
farebné
- prepúšťa svetlo iba takej farby, akú má samo
Šírenie svetla
rovnorodé
prostredie - je zložené z jednej, v priestore rovnomerne rozloženej látky
V rovnorodom prostredí sa svetlo šíri priamočiaro.
Myslenú priamku, pozdĺž ktorej sa svetlo šíri, nazývame
svetelný lúč
.
Optika
veda, ktorá skúma zákonitosti svetelných javov
študuje podstatu svetla
Svetelný zdroj
je každé teleso, ktoré vysiela svetlo
prirodzené
- Slnko a ďalšie hviezdy
umelé
- žiarovky
Ultrafialové žiarenie
elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou od
100 nm
do 400 nm
UVA
dlhovlnné
, λ = 315 nm až 400 nm
preniká až na očnú sietnicu
ozónová vrstva pohltí 30%
zriedka spáli ale vedie k zvýšenému riziku rakoviny kože
UVB
strednovlnné
, λ = 280 nm až 315 nm
je
najnebezpečnejšie
pôsobí na očnú rohovku
ozónová vrstva pohltí 80%
UVC
krátkovlnné
, λ = 100 nm až 280 nm
ničí DNA štruktúru
pohlcuje ho ozónová vrstva, zaniká v stratosfére a na Zem nedopadá
zemská atmosféra účinne pohlcuje väčšinu tohto žiarenia
účinnosť pohlcovania klesá s jeho klesajúcou vlnovou dĺžkou.
Alfa žiarenie
prúd kladne nabitých jadier hélia, ktoré sa pohybujú
rýchlosťou 2 km.s-1
dokáže ho zachytiť tenká vrstva papiera
vyžarované jadrami prvkov (urán, thorium, radium)
Beta žiarenie
žiarenie beta sprevádzajú rôzne premeny rádioaktívnych prvkov
elektróny tohto žiarenia preniknú vrstvou vody 1 až 2 cm hrubou
pohltené hliníkovým plechom s hrúbkou niekoľko milimetrov až centimetrov
Gama žiarenie
fotonové žiarenie s čiarovým spektrom
pohltí ho tučná stena betónu
lúče prenikajú ľudským telom
ionizuje nepriamo
Využitie rádioaktivity
atómové bomby
ožarovanie nádorov
určovanie hrúbky látky
meranie vlhkosti a hustoty látok
sledovanie krvných procesov
Spektrá
podľa tvaru
spojité
- vzniká napr. pri žiarení zahriatych telies. Atómy látky telesa kmitajú tepelným pohybom a pritom vyžarujú elektromagnetické vinenie. Ked'že je spojité, tak záleží na vlastnostiach a teplote povrchu telesa.
čiarové
- vznika ked' žiaria atómy plynov alebo pár. Spektrum sa skladá z jednotlivých čiar, medzi ktorými je tmavý priestor. Čiary sú bud' jednoduché, dvojité, trojité a aj viacnásobné.
podľa druhu
emisné
- O emisných spektrách hovoríme, ked' ich pozorujeme priamo žiarenie vydávané niektorou žiariacou látkou. Každej zložke vo svetle obsiahnutej odpovedá svetlá čiara v spektre.
absorpčné
- Svetlo, ale aj iné žiarenie, sa pri prechode cez látku čiastočne alebo úplne absorbuje. Pri prechode svetla plynom sa absorbujú iba zložky svetla s určitými vlnovými dĺžkami. Spektrum svetla po prechode plynom potom nie je spojité, ale diskrétne. Hovoríme o čiarovom absorpčnom spektre.
Infračervené žiarenie
vlnová dĺžka od 760 nm do 1 mm
vyžarujú ho všetky telesá
používa sa často na prenos informácií na krátku vzdialenosť
Röntgenové žiarenie
vlnová dĺžka od 1 pm do 10 nm
veľká prenikavosť a silnejšie ionizačné účinky ako ultrafialové
žiarenie
náhle zabrzdenie elektrónov, ktoré boli urýchlené