Please enable JavaScript.

Coggle requires JavaScript to display documents.

Janík 3.AG FYZIKA, polrok - Coggle Diagram

- - - - kmitanie s blízkymi fázami
        
        Subtopic
      - Subtopic
    - - Subtopic
      - princíp superpozície
    - - skladanie izochrónnych kmitov s opačnou fázou
    - - Subtopic
      - skladanie izochrónnych kmitov s rovnakou fázou
    - - Subtopic
  - - - s fázovým posunom menej ako 45°
      - s fázovým posunom do 180°
      - s fázovým posunom do 90°
    - - s fázovým posunom menej ako 45°
      - s fázovým posunom do 180°
      - s fázovým posunom do 90°
    - - s fázovým posunom menej ako 45°
      - s fázovým posunom do 180°
      - s fázovým posunom do 90°
  - - - rýchlosť
        
        v=vm.sin(ωt+pí/2)
        
        v=vm.cos(ωt)
      - zrýchlenie
        
        a=-ω.ω.ym
        
        a=am.sin(ωt)
  - - - oscilátor
        
        zariadenie, ktoré vykonáva kmitanie
- - - - Tacuma Narrows (USA)
        
        most sa vplyvom nárazov vetra kolísaval
        
        pri rýchlosti vetra 65 km.h-1 kmitanie rezonančne zosilnilo, nastali krútivé oscilácie
        
        most sa zrútil
      - prenos energie medzi oscilátormi
        
        voľnou väzbou možno dosiahnuť výrazný prenos energie medzi oscilátormi iba pri rezonančnej frekvencii
      - Oscilátor je zdrojom núteného kmitania, rezonátor nútene
        kmitá. Väzbou nastáva medzi nimi výmena energie.
      - spriahnuté kyvadlá
        
        dve vláknom spojené kyvadlá
      - Pri rezonančnej frekvencii dosahuje amplitúda nútených kmitov väčšie hodnoty, ako pri iných frekvenciách. Nastáva rezonančné zosilnenie.
        Malou, periodicky pôsobiacou silou možno v oscilátore vzbudiť kmitanie so značnou amplitúdou, ak je frekvencia vonkajšieho pôsobenia zhodná s frekvenciou vlastného kmitania oscilátora.
      - rezonančná krivka
        
        Frekvencia f3 je rovná frekvencii vlastného kmitania oscilátora f0. Táto frekvencia sa nazýva rezonančná frekvencia - fr.
      - zmenou frekvencie striedavého zdroja na f2 > f1 zmení sa amplitúda napätia núteného kmitania oscilačného obvodu na Um2 > Um1
      - ak oscilačný obvod LC pripojíme na striedavý zdroj s frekvenciou f1, obvod nútene kmitá s amplitúdou napätia Um1
      - pri zmene frekvencie otáčok (núteného kmitania) sa mení amplitúda nútených kmitov
- - - - Každý bod vlnoplochy, do ktorého sa dostalo vlnenie v istom okamihu môžeme pokladať za zdroj elementárneho vlnenia, ktoré sa z neho šíri v elementárnych vlnoplochách.
        Vlnoplocha v ďalšom časovom okamihu je vonkajšia obalová plocha všetkých elementárnych vlnoplôch.
    - - Každý bod vlnoplochy je zdroj elementárneho vlnenia.
        Obalová plocha elementárnych vlnoplôch je vlnoplocha v ďalšom časovom okamihu Dt.
    - - tvoria rozbiehavý zväzok, vychádzajúci
        zo zdroja vlnenia
      - určuje smer šírenia vlnenia
      - kolmica na vlnoplochu v danom bode
    - - vo veľkej vzdialenosti od zdroja vlnenia má
        vlnoplocha tvar roviny
    - - množina bodov, v ktorých má vlnenie v istom časovom okamihu rovnakú fázu
      - množina bodov, do ktorej sa vlnenie dostane z bodového zdroja za rovnaký čas
    - - rýchlosť vlnenia je vo všetkých smeroch rovnaká
      - má vo všetkých smeroch rovnaké fyzikálne vlastnosti
  - - - pri interferencii proti sebe postupujúcich vlnení existujú v bodovom rade body, ktoré:
        
        kmitajú s amplitúdou výchylky ymv = 2ym,
        
        kmitajú s amplitúdou výchylky ymv = 2ym,
        
        nekmitajú, v nich sa stretávajú vlnenia s opačnou fázou
      - vlnenie postupujúce v bodovom rade proti sebeza čas t = T -vlnenia postúpia o jednu celú vlnovú dĺžku
      - vlnenie postupujúce v bodovom rade proti sebeza čas t = 3/4 T -vlnenia postúpia o tri štvrtiny vlnovej dĺžky
      - vlnenie postupujúce v bodovom rade proti sebe
        za čas t = 1/2 T
        
        vlnenia postúpia o jednu polovicu vlnovej dĺžky
        
        ak sa priame a odrazené vlnenie sa stretáva s opačnou fázou, vlnenie sa interferenciou zoslabuje (ruší)
      - vlnenie postupujúce v bodovom rade proti sebe
        za čas t = 1/4 T
        
        vlnenia postúpia o štvrť vlnovej dĺžky
        
        ak sa priame a odrazené vlnenie stretáva s rovnakou fázou, vlnenie sa interferenciou zosilňuje
      - uzly - body, ktoré pri stojatom vlnení nekmitajú
        kmitne - body, ktoré kmitajú v maximálnou amplitúdou
      - vlnenie sa na konci bodového radu odráža a šíri sa
        opačným smerom
        
        proti sebe postupujú vlnenia pôvodné a odrazené
        
        vlnenia majú rovnaké (amplitúdy a vlnové dĺžky)
      - vlnenie, ktoré vznikne interferenciou dvoch proti sebe postupujúcich vlnení
    - - ROVNICA POSTUPNEJ MECHANICKEJ VLNY
        
        y = ym.sinωt
        
        y = ym.sinω.(t - t´)
        y = ym.sinω.(t - x/v)
        y = ym.sin2π.(t/T - x/vT)
        y = ym.sin2π.(t/T - x/λ)
        
        y - okamžitá výchylka bodu vo vzdialenosti x,
        v čase t od začiatku vlnenia
        ym - amplitúda vlnenia
        T - perióda vlnenia
        λ - vlnová dĺžka vlnenia
      - neprenáša sa hmota, ale energia
        
        guľôčka na vlniacej sa vodnej hladine
        kmitá na hladine, nepostupuje s vlnením
      - vlnová dĺžka
        
        λ = vT = v/f
        
        λ - vlnová dĺžka
        v - fázová rýchlosť vlnenia
        T - perióda kmitania zdroja
        f - frekvencia zdroja
        
        vzdialenosť dvoch najbližších bodov, ktoré kmitajú
        s rovnakou fázou
        
        vzdialenosť, do ktorej vlnenie dospeje za periódu kmitania zdroja vlnenia
      - pozdĺžne
        
        zvukové vlny
        
        Zvuk
        
        Akustika
        
        hudobná
        
        skúma zvuky z hľadiska potrieb hudby
        
        fyziologická
        
        zaoberá sa vznikom zvuku v hlasovom orgánečloveka a vnímaním zvuku sluchom
        
        fyzikálna
        
        študuje fyzikálne podmienky vzniku zvuku v zdrojoch zvuku, šírenie a absorpciu zvuku v rôznych prostrediach
        
        zaoberá sa fyzikálnymi dejmi pri prenose zvuku
        
        farba tónu
        
        pokiaľ je sínusoida doplnená o iné než vyššie harmonické,
        ide už o šum
        
        ide stále o sínusoidu, ale doplnenú o vyššie harmonické tóny, ktoré dávajú charakteristický zvuk rôznym hudobným nástrojom, aj keď ide stále o ten istý tón/ o tú istú frekvenciu
        
        Jednoduchá sínusoida udáva jednoduchý tón. Sínusoida tvorená superpozíciou s inými frakvenciami vytvára komplikovaný priebeh vlnenia.
        
        dozvuk
        
        ak pôvodný zvuk a odrazený zvuk splývajú, potom
        sa predlžuje trvanie zvuku
        
        vzniká, ak sa vlnenie odrazí od prekážky vzdialenej
        menej ako 17m
        
        ozvena
        
        sluchom odlíšime dva zvuky, ak medzi nimi uplynie
        časový interval Dt = 0,1s
        
        vznikne, ak sa zvukové vlnenie odrazí od prekážky
        vzdialenej 17m a viac
        
        farba
        
        určujú ju vyššie harmonické tóny s rôznymi amplitúdami, ale podstatne menšími ako u základného tónu
        
        zložené tóny vznikli superpozíciou chvení s rôznymi frekvenciami
        
        výška
        
        relatívna
        
        tón o oktávu vyšší
        ra = 2
        
        komorné "a"
        ra = 1
        
        je určená pomerom frekvencie daného tónu k frekvencii základného tónu fa
        
        absolútna
        
        tón o oktávu vyšší
        fa = 880Hz
        
        komorné "a"
        fa = 440Hz
        
        je určená jeho frekvenciou
        
        určuje ju základná - najnižšia frekvencia
        
        rýchlosť
        
        vo vzduchu: pri 0°C ... cca 330 m/s pri 13,4°C ... cca 340 m/s
        vo vode pri 20°C ... cca 1460 m/s
        v oceli pri 20°C ... cca 5000 m/s
        v skle pri 20°C ... cca 5200 m/s
        
        mení sa podľa prostredia a teploty
        
        intenzita (hlasitosť)
        
        tikot hodiniek 10dB šepot 30dB hlasný rozhovor 50dB hlasná hudba 80dB zbíjačka 100dB letecký motor 120dB prah bolesti 130dB
        
        meriame ju v jednotke Bel /B/;
        používa sa desatina tejto jednotky /dB/ (deciBel)
        
        je tým vyššia, čím je väčšia amplitúda kmitov
        
        zmena tlaku je vyvolaná pozdĺžnym vlnením vzduchu (zhusťovanie a rozostupovanie sa častíc vzduchu)
        
        vnímame ju ako meniaci sa tlak vzduchu, ktorý pôsobí na náš sluchový aparát
        
        súvislosti medzi kmitaním zdroja zvuku a zvukovým vnemom
        
        amplitúde kmitania zodpovedá hlasitosť,frekvencii kmitania zodpovedá výška tónu,zdroju vlnenia zodpovedá farba tónu
        
        neperiodický
        
        oscilogram prasknutia
        
        periodický
        
        ladička, klarinet, oscilogram hlásky "a"
        
        hudobné zvuky alebo tóny
        
        počuteľný zvuk16Hz - 20 000Hz<16HZ ... infrazvuk
        20 000Hz ... ultrazvuk
        
        nepravidelné kmitanie
        
        počujeme hluk
        
        pravidelné kmitanie
        
        sínusová vlna
        
        počujeme tón
        
        zdrojom je kmitanie – vibrujúce teleso, chvenie telesa (hlasivky, struna, membrána, stĺpec vzduchu...)
        
        každé mechanické vlnenie hmotného prostredia,
        ktoré pôsobí na ľudské ucho a vyvoláva v ňom sluchový vnem
        
        mechanické pozdĺžne vlnenie
        
        dej, pri ktorom častice kmitajú v smere, v ktoromsa vlnenie šíri
      - priečne
        
        vlnenie na lane
        
        dej, pri ktorom častice kmitajú v smere kolmomna smer, v ktorom sa vlnenie šíri
      - body radu konajú postupne kmitavý pohyb
  - - - druh pohybu, pri ktorom nedochádza k transportu látky
- - - - obraz vytvorený rovinným zrkadlom je neskutočný
    - - sú zrkadlá, ktorých zrkadliacu plochu tvorí časť povrchu gule
      - duté guľové zrkadlo
        
        svetlo odráža vnútorná plocha gule
      - vypuklé guľové zrkadlo
        
        svetlo odráža vonkajšia plocha gule