Please enable JavaScript.
Coggle requires JavaScript to display documents.
Pilná Henrieta II. AG, MECHANIKA TUHÉHO TELESA ÝÁ - Coggle Diagram
Pilná Henrieta II. AG
-
-
BERNOULLIHO ROVNICA
-
-
-
-
z nádoby vychádza tlak, trubica, v ktorej je piest - na ten pôsobí tlak. sila F
-
-
-
-
-
-
HYDRODYNAMICKÝ PARADOX
zúženie trubice, ktorou preteká kvapalina
-
vodná výveva
zúžením prierezu možno dosiahnuť také zväčšenie rýchlosti, že tlak klesne pod hodnotu atmosférického tlaku
-
-
TEPELNE IZOLOVANÁ SUSTAVA, ROVNOVAŽNY DEJ A STAV
-
využíva poznatok, že so zmenou rovnovážneho stavu sa menia stavové veličiny telesa, napr.: objem, tlak
teplomer: porovnávacie teleso, slúžiace na určenie teploty
ak telesá po uvedení do vzájomného styku menia svoje pôvodné rovnovážne stavy - na začiatku deja mali rozličné teploty
ak vložíme lyžičku do horúceho čaju, po určitom čase je teplota lyžičky a čaju rovnaká - nastane tzv. rovnovážny stav
ak sa časovo nemenia vonkajšie podmienky, v ktorých je sústava, potom sústava po istom čase prejde do rovnovážneho stavu
stav skúmaného telesa opisujeme stavovými veličinami - tlak, objem, teplota
-
Anders Celsius (1788 - 1827), švédsky fyzik
-
Wiliam Thomson,(1824 -1907), anglický fyzik- Lord Kelvin of Largs
-
TERMODYNAMICKÁ TEPLOTA
-
tento rovnovážny stav sa volá trojný bod vody, jeho termodynamická teplota je Tr = 273,16 K
-
-
-
Kelvin definujeme ako 273,16 časť termodynamickej teploty trojného bodu vody
-
-
-
-
-
-
ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI KVAPALÍN - viskozita, stlačiteľnosť
-
-
-
kvapaliny nemajú stály tvar, ale nadobúdajú tvar nádoby, do ktorej boli naliate
-
ich vlastnosťou je tekutosť, voľná hladina na voľnom povrchu, vnútorné trenie (viskozita), stlačiteľnosť, tlakové sily v kvapalinách, kapilárne javy
-
-
-
-
ideálna kvapalina:
-
-
je bez vnútorného trenia, preto je dokonale tekutá, považujeme ju za nestlačiteľnú
-
TEPELNĚ DEJE S IDEÁLNYM PLYNOM - izoterma, izochora, izobara
tepelné deje s ideálnym plynom môžu prebiehať tak, aby niektorá stavová veličina bola stála
Izotermický dej - je dej, pri ktorom je teplota plynu stála
-
Izochorický dej - je dej, pri ktorom je objem plynu stály
Izobarický dej - je dej, pri ktorom je tlak plynu stály
dej, pri ktorom je teplota plynu stála, T = konšt
ak sa nemá zmeniť teplota plynu, potom:
-
-
-
-
-
-
graf sa volá izoterma, je to vetva hyperboly
-
teplo prijaté ideálnym plynom pri izotermickom deji sa rovná práci, ktorú plyn pri tomto deji vykoná
-
-
dej, pri ktorom je objem plynu stály, V = konšt.
ak sa nemení objem plynu, potom:
-
-
-
-
-
Charlov zákon
-
graf sa volá izochora, je to úsečka rovnobežná s tlakovou osou.
pri izochorickom deji s ideálnym plynom stálej hmotnosti
je tlak plynu priamo úmerný jeho termodynamickej teplote
Alexander Cézar Charles (1746-1823), francúzsky fyzik
-
-
dej, pri ktorom je tlak plynu stály, p = konšt.
ak sa nemá meniť tlak plynu, potom:
-
-
-
-
-
Gay-Lussacov zákon
-
Joseph Louis Gay-Lussac (1778-1859), francúzsky fyzik
pri izobarickom deji s ideálnym plynom stálej hmotnosti je objem plynu priamo úmerný jeho termodynamickej teplote
-
graf sa volá izobara, izobara je úsečka rovnobežná s osou objemu
teplo prijaté ideálnym plynom pri izobarickom deji sa rovná súčtu prírastku jeho vnútornej energie a práce, ktorú plyn vykoná
-
-
-
ROVNICA SPOJITOSTI
-
-
-
prúdnica
myslená čiara, ktorej dotyčnica zostrojená v ľubovoľnom bode určuje smer rýchlosti pohybujúcej sa častice kvapaliny
nemôžu sa pretínať
-
-
-
-
-
-
-
-
-
ARCHIMEDOV ZAKON
na teleso, ktoré sa nachádza na vzduchu pôsobí tiažová sila
ak však toto teleso ponoríme do kvapaliny, začne naň pôsobiť ešte aj vztlaková sila a to opačným smerom ako pôsobí tiažová sila
= teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované vztlakovou silou, ktorej veľkosť sa rovná tiaži kvapaliny s rovnakým objemom, ako je objem ponorenej časti telesa
ak tieto sily zložíme, dostaneme ich výslednicu, ktorá nám určí výsledné smerovanie telesa:
-
teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované hydrostatickou vztlakovou silou, ktorej veľkosť sa rovná veľkosti tiaže kvapaliny vytlačenej ponorenou časťou telesa
-
-
výsledná sila - zloženie predchádzajúcich 2 síl: Fv = Fg – Fvz → Fv = V ρTg - Vρkg → Fv = Vg(ρT – ρk)
-
-
ak je hustota tuhého telesa väčšia ako je hustota kvapaliny, tiažová sila je väčšia ako vztlaková, výslednica týchto dvoch síl je kladná a pôsobí v smere väčšej z nich, v tomto prípade smerom nadol → teleso pôjde v smere výslednej sily → NADOL
-
ak je hustota tuhého telesa menšia ako hustota kvapaliny, tiažová sila je menšia ako vztlaková, výslednica týchto dvoch síl je záporná a pôsobí v smere väčšej z nich, v tomto prípade smerom nahor → teleso pôjde v smere výslednej sily → NAHOR
-
ak teleso voľne pláva na hladine kvapaliny (nemusí byť vynorené celým svojím objemom) platí, že tiažová sila je v rovnováhe so vztlakovou silou, ktorá pôsobí na tú časť telesa, ktorá je ponorená v kvapaline. Ak Vt je objem celého telesa a Vp je objem ponorenej časti, platí nasledovný vzťah: Fvz = Fg → Vp ρkg = Vtρtg → Vp ρk = Vtρt
-
-
-
-