Najstaršia zmienka o šošovke pochádza zo starovekého Grécka. V divadelnej hre Oblaky (424 pr.n.l.) od Aristofanesa, bolo spomenuté zapaľovacie sklíčko (spojná šošovka, ktorá zbieha slnečné lúče do jedného bodu, a tým vytvára oheň). Spisy Plíniusa Staršieho tiež poukazujú na to, že zapaľovacie sklíčka boli známe už v Starovekom Ríme a spomína, možno po prvýkrát použitie korekčných šošoviek: hovoril o tom, že Nero pozeral zápasy gladiátorov cez smaragd (podľa všetkého v tvare rozptylky, na korekciu krátkozrakosti, referencie sú v tomto smere neurčité). Obaja Plínius Starší aj Seneca popisujú efekt zväčšovania sklenenej gule naplnenej vodou. Arabský matematik Ibn Sahl používal to, čo je dnes známe ako Snellov zákon, na výpočet tvaru šošoviek, a Ibn al-Haitham (965 - 1038) napísal prvú hlavnú rozpravu, ktorá opisuje ako šošovka v ľudskom oku transformuje obraz na sietnicu oka. Najstarší artefakt šošovky sa datuje na 640 rokov pr.n.l.; šošovka z kremeňa bola nájdená pri vykopávkach v Ninive (staroveká Asýria).