Please enable JavaScript.

Coggle requires JavaScript to display documents.

FRANTIŠEK KULA III. AG, ŽIARENIE GAMA (γ), ODRAZ A LOM SVETLA,…

- - - - Mechanické zariadenie, ktoré vol’ne, t. j. bez vonkajśieho pôsobenia, kmitá
    - - Vel’mi jednoduchý mechanický oscilátor, ktorý tvorí teleso (napr. kovové závažie) zavesené na pružine
  - - - Rovnovážna poloha
        
        Poloha tuhého telesa, v ktorej je teleso v pokoji a v rovnovážnom stave
    - - Pohyb s periodickým priebehom, charakterizovaný veličinami, ktoré sa v čase periodicky menia
        
        Veličiny:
        
        Perióda; T [s]
        
        Je doba, za ktorú ťažisko oscilátora vykoná jeden kmit (t. j. doba jedného kmitu)
        
        Kmit
        
        Dej, v priebehu ktorého sa dané veličiny vrátia na pôvodné hodnoty
        
        Frekvencia; f [Hz (s−1)]
        
        Je počet kmitov, ktoré ťažisko oscilátora vykoná za jednotku času
        
        Je to prevrátená hodnota periódy
        
        Výchylka
        
        Okamžitá výchylka; y
        
        Je okamžitá vzdialenosť ťažiska oscilátora od jeho rovnovážnej polohy
        
        Amplitúda (max. výchylka); ym
        
        Je maximálna výchylka ťažiska oscilátora z rovnovážnej polohy
        
        Periodický dej
        
        Dej, ktorý sa v sledovanej dobe vždy po nejakom čase neustále opakuje
      - Priamočiary kmitavý pohyb
        
        O priamočiary kmitavý pohyb ide vtedy, ak sa pri kmitaní pohybuje ťažisko oscilátora na priamke
  - - - Rovnicou harmonického kmitania sa nazýva vzťah: y = ym . sin (ωt + φ0)
        
        Fáza kmitavého pohybu je: φ = ωt + φ0; [rad]
        
        ω je uhlová frekvencia kmitavého pohybu
        
        t je čas
        
        φ0 je začiatočná fáza kmitavého pohybu v čase t=0
- - - - Priebeh výsledného kmitania závisí od amplitúd výchyliek ym1, ym2, od frekvencií f1, f2 a od začiatočných fáz φ01, φ02
      - Ak okamžité výchylky majú kladnú hodnotu, pri superpozícií sa sčítavajú a ak majú zápornú
        hodnotu, pri superpozícií sa odčítavajú
  - - - Rázy
        
        Zložené kmitanie s blízkymi frekvenciami harmonických zložiek s rovnakou amplitúdou
- - - - v = ω . ym . cos (ωt + φ0)
    - - vm = ω . ym
  - - - a = - ω2 . ym . sin (ωt + φ0) = - ω2 . y
- - - - Častice prostredia sa nepremiestňujú v priestore, ale iba kmitajú okolo rovnovážnych polôh
  - - - postupné Priečne vlnenie
        
        body prostredia kmitajú kolmo na smer šírenia vlnenia
        
        napr. vlnenie gumovej hadice
      - postupné Pozdĺžne vlnenie
        
        body prostredia kmitajú v smere šírenia vlnenia
        
        napr. šírenie zvuku
      - Pružné látkové prostredie je prostredie, v ktorom sa kmitanie jednej častice väzbovými silami prenáša na ďalšie častice
    - - Je najmenšia vzdialenosť meraná v smere šírenia vlny, na ktorej dochádza k opakovaniu tvaru vlny
      - Pre vlnovú dĺžku platí λ = v . T = v / f
        
        v je rýchlosť šírenia vlnenia
        
        Rýchlosť šírenia vlnenia v (fázová rýchlosť) je rýchlosť, ktorou sa mechanické vlnenie šíri v danom prostredí
        
        T je perióda
        
        Perióda vlnenia T je doba medzi najskôr po sebe nasledujúcimi okamihmi
        
        f je frekvencia
    - - Je rovnica pre okamžitú výchylku y daného bodu prostredia v čase t a vo vzdialenosti x od zdroja
        
        y = ym . sin2π (t / T - x / λ)
        
        (2π (t / T - x / λ) je veličina s názvom Fáza vlnenia)
      - Rovnica postupného vlnenia platí pre priečne aj pozdĺžne vlnenie v danom prostredí (tieto vlnenia majú obvykle rôznu rýchlosť šírenia)
  - - - Interferencia - dochádza k nej, ak postupujú pružným prostredím dve alebo viac mechanických vĺn, ktoré sa stretnú a začnú sa skladať
      - Pri stojatom mechanickom vlnení rozlišujeme
        
        Kmitne
        
        body kmitajúce s maximálnou amplitúdou
        
        Uzly
        
        body, ktoré sú nehybné
        
        Odraz vlnenia
        
        Odraz vlnenia postupujúceho po dlhom pružnom telese nastáva na jeho konci s opačnou fázou, ak je koniec telesa (napr. struna, hadica) upevnený
        
        Na pevnom konci je potom uzol stojatého vlnenia
        
        Ak je koniec pružného telesa voľný, odraz nastáva s rovnakou fázou a na konci struny/hadice vzniká kmitňa
- - - - Frekvencia kmitov v ustálenom stave je potom zhodná s frekvenciou pôsobiacej sily a kmitanie oscilátora je netlmené
        
        Ak je frekvencia vonkajšej sily značne odlišná od vlastnej frekvencie oscilátora, je amplitúda výchylky nútených kmitov malá
  - - - Amplitúda kmitov potom dosiahne najväčšiu hodnotu a dochádza k rezonančnému zosilneniu nútených kmitov
        
        Malou, periodicky pôsobiacou silou je možné v oscilátore vybudiť kmitanie so značnou amplitúdou výchylky vtedy, ak je frekvencia vonkajšieho pôsobenia zhodná s frekvenciou vlastného kmitania oscilátora
        
        Rezonančná krivka
        
        Je graf, ktorý vyjadruje závislosť amplitúdy výchylky ym núteného kmitania od jeho uhlovej frekvencie ω
- - - - Zdroje zvuku sú telesá, v ktorých vzniká stojaté vlnenie, resp. chvenie (napr. struny, tyče, dosky, blany, membrány, vzduchové stĺpce)
        
        Chvenie telies (teda zdrojov zvuku) sa prenáša na okolité látkové prostredie a v ňom sa šíri ako mechanické vlnenie
    - - Hudobné - resp. tóny, ktoré majú buď harmonický priebeh (jednoduché tóny) alebo zložitejší periodický priebeh (zložené tóny)
      - Nehudobné - resp. hluky, ktoré majú neperiodický priebeh
    - - Výška zvuku
        
        Je daná frekvenciou
        
        Pri jednoduchých tónoch s harmonickým priebehom určuje frekvencia absolútnu výšku tónu
        
        Absolútna výška tónu
        
        Meria sa prístrojmi na meranie zvukových frekvencií
        
        Sluchom ju väčšinou nedokážeme určiť
        
        Pre subjektívne hodnotenie zvuku je dôležitejšia relatívna výška tónu
        
        Relatívna výška tónu
        
        Je určená podielom frekvencie tónu k frekvencii zvoleného referenčného tónu
        
        V hudobnej akustike je referenčným tónom základný tón s frekvenciou 440 Hz (hudobné označenie a1)
        
        V technickej praxi sa používa referenčný tón s frekvenciou 1000 Hz
      - Farba zvuku
        
        Je určená počtom vyšších harmonických tónov v zloženom tóne a ich amplitúdami
        
        Vďaka farbe zvuku rozoznávame sluchom rôzne hudobné nástroje aj hlasy ľudí
      - Intenzita zvuku I ; [W . m-2]
        
        Je zvuková energia dopadajúca na jednotku plochy za jednotku času
        
        I = E / S . t
        
        E je energia
        
        t je doba
        
        S je obsah plochy
        
        Hladina intenzity zvuku L; [dB]
        
        Veličina udávajúca intenzitu zvuku v jednotkách decibel [dB] a platí pre ňu vzťah
        
        L = 10log . I / I0
        
        I0[í nula] je intenzita zvuku zodpovedajúca prahu počuteľnosti
      - Rýchlosť šírenia zvuku
        
        Rýchlosť zvuku
        
        Nie je konštantná
        
        Závisí od teploty, od zloženia vzduchu, ale aj od druhu prostredia - v kvapalinách a pevných látkach sa šíri rýchlejšie ako v plynoch
        
        Závislosť rýchlosti zvuku v vo vzduchu od teploty t v Celziových stupňoch vyjadruje vzťah:
        
        v = (331,82 + 0,61 {t}) m . s-1
      - Odraz zvuku
        
        Na rozhraní dvoch prostredí sa zvuk rovnako ako iné vlnenie odráža
        
        Ozvena
        
        Vzniká vtedy, ak prichádza odrazený zvuk s oneskorením väčším než 0,1 s, teda ak urazí viac než 34 m
        
        Je to jav, ktorý vzniká v prípade, keď pozorovateľ počuje zvuk priamo zo zdroja a oddelene zvuk odrazený od prekážky
        
        Ozvena nastáva, ak sa zvuk odrazí od prekážky vzdialenej najmenej 17 m
        
        Dozvuk
        
        Ak nastáva odraz v menšej vzdialenosti ako 17 m, odrazený zvuk splýva s pôvodným a prejavuje sa ako doznievanie zvuku
- - - - Rýchlosť vlnenia je vo všetkých smeroch rovnaká
  - - - Je to zároveň množina bodov, v ktorých má vlnenie v istom časovom okamihu rovnakú fázu
    - - Priamky kolmé na vlnoplochu a udávajúce smer šírenia vlnenia
  - - - Vlnoplocha v ďalšom časovom okamihu je vonkajšia obalová plocha všetkých elementárnych vlnoplôch
- - - - S vyššou frekvenciou, ak sa zdroj zvuku a príjemca zvuku k sebe približujú
        
        Ak sa zdroj zvuku Z približuje, pozorovateľ P1 počuje frekvenciu f1, pre ktorú platí vzťah:
      - S nižšou frekvenciou, ak sa zdroj zvuku a príjemca zvuku od seba vzďaľujú
        
        Ak sa zdroj zvuku Z vzďaľuje, pozorovateľ P2 počuje frekvenciu f2, pre ktorú platí vzťah:
  - - - Nadzvukové lietadlo musí rýchlost zvuku čo najrýchlejšie prekročiť, inak by nahromadená energia zvukových vĺn pôsobiacich na lietadlo v bode P1 mohla spôsobiť jeho deštrukciu
    - - Ak je napr. rýchlosť lietadla 2,5 machov, znamená to, že letí 2,5-krát rýchlejšie než zvuk v vzduchu
      - Nadzvukové lety - Planéta vedomostí
  - - - Pri približovaní zdroja sa vlnová dĺžka posúva k modrému koncu spektra
        
        Nazýva sa MODRÝ POSUN
      - Pri vzďaľovaní sa vlnová dĺžka posúva k červenému koncu spektra
        
        Nazýva sa ČERVENÝ POSUN
- - - - Rôzne druhy elektormagnetického žiarenia , ktoré rozlišujeme podľa frekvencie elektormagnetického vlnenia (resp. podľa vlnovej dĺžky vo vákuu) a podľa zdrojov žiarenia, vytvárajú tzv. SPEKTRUM ELEKTROMAGNETICKÉHO ŽIARENIA
        
        RÁDIOVÉ ŽIARENIE
        
        Elektromagnetické vlnenie s vlnovou dĺžkou v rozmedzí: 10 na 4 až 10 na -3 m
        
        Používa sa napr. na prenos rozhlasováho a televízneho signálu, na rádiokomunikáciu pomocou vysielačiek, na prenos signálu mobilných telefónov, atď...
        
        Rádiové vlny delíme na:
        
        Dlhé vlny (DV)
        
        1 more item...
        
        Stredné vlny (SV)
        
        1 more item...
        
        Krátke vlny (KV)
        
        1 more item...
        
        Veľmi krátke vlny (VKV)
        
        1 more item...
        
        Ultra krátke vlny (UHF)
        
        1 more item...
        
        Mikrovlny (SHF)
        
        1 more item...
        
        OPTICKÉ ŽIARENIE
        
        Elektromagnetické vlnenie s vlnovými dĺžkami v rozmedzí približne 1 mm - 1 nm (10 na -3 m až 10 na -9 m)
        
        V tejto oblasti vlnových dĺžok sa uplatňujú zákony optiky (napr. zákony odrazu, lomu atď...)
        
        Rozdeľujeme ho na 3 druhy:
        
        Infračervené žiarenie (IR)
        
        3 more items...
        
        Viditeľné žiarenie (svetlo)
        
        2 more items...
        
        Ultrafialové žiarenie (UV)
        
        3 more items...
        
        RÖNTGENOVÉ ŽIARENIE
        
        RTG žiarenie
        
        Vlnové dĺžky ležia v intervale približne 5 nm až 10 na -3 nm
        
        Vzniká pri dopade rýchlych elektrónov na kovovú elektródu, pričom ich energia sa mení na energiu vyžarovaných elektromagnetických vĺn
        
        Podľa vlnovej dĺžky sa delí na:
        
        Mäkké
        
        Inak nazývané aj Brzdné röntgenové žiarenie
        
        3 more items...
        
        Tvrdé
        
        Inak nazývané aj Charakteristické röntgenové žiarenie
        
        3 more items...
        
        Využitie:
        
        Napríklad v medicínskom odbore rádiológie
        
        Preniká látkami a je v nich čiastočne absorbované (pohlcované), pričom prvky s vyšším atómovým číslom absorbujú röntgenové žiarenie lepšie
        
        RÁDIOAKTIVITA
        
        Je proces, pri ktorom dochádza k rozpadu nestabilných atómových jadier
        
        Rozdeľuje sa na:
        
        Prirodzenú rádioaktivitu
        
        Pozorujeme ju pri prvkoch s vyšším protónovým číslom ako 81
        
        1 more item...
        
        Pri rozpade vzniká z jedného atómového jadra niekoľko iných s menším protónovým číslom
        
        1 more item...
        
        Umelú rádioaktivitu
        
        Jej objaviteľmi sú manželia Irena a F. Joliot-Curie (1934)
        
        Ožarovali nerádioaktívny hliník alfa časticami, pričom im vznikol rádioaktívny fosfor
        
        2 more items...
        
        Rádioaktivitu prvýkrát pozoroval francúzsky fyzik Henry Becquerel v roku 1986 (preto sa jednotka rádioaktívneho rozpadu nazýva becquerel - Bq)
  - - - Emisné spektrum
        
        Je tvorené súborom frekvencií, resp. vlnových dĺžok elektromag. vlnenia, ktoré daná látka vyžaruje
        
        Rozlišujeme:
        
        Spojité spektrum
        
        Sú v ňom obsiahnuté elektromag. vlny so všetkými vlnovými dĺžkami (z určitého intervalu)
        
        Vyžarujú ho pevné látky a kvapaliny (príkladom zdroja spojitého spektra je rozžeravené vlákno žiarovky)
        
        1 more item...
        
        Čiarové spektrum
        
        Obsahuje len niektoré vlnové dĺžky, tzv. spektrálne čiary (môžu byť dvojité, trojité alebo aj viacnásobné)
        
        Vyžarujú ho plyny a pary prvkov pri vysokých teplotách, napr. pri elektrickom výboji
        
        1 more item...
        
        Tie čiary, ktoré má prvok v emisnom čiarovom spektre, zodpovedajú jeho temným čiaram v absorpčnom spektre
      - Absorpčné spektrum
        
        Je tvorené súborom temných čiar (tzv. absorpčných čiar) alebo pásov s rôznymi vlnovými dĺžkami v spojitom spektre
        
        Tieto temné čiary vznikajú pri prechode svetla látkou (napr. plynom) ako dôsledok pohltenia žiarenia atómami a molekulami
    - - Tepelné žiarenie je optické žiarenie emitované (vysielané) látkou v dôsledku tepelnej excitácie atómov, pri ktorej atómy zahrievanej látky získavajú zrážkami vyššiu energiu a tú potom vyžarujú prostredníctvom elektromag. žiarenia
        
        Kirchhoffov zákon emisie a absorpcie
        
        Hovorí, že žiarivosť telesa pri danej frekvencii žiarenia je úmerná jeho absorpčnej schopnosti (t.j. schopnosti pohlcovať žiarenie tejto frekvencie)
        
        Spojité spektrum, ktoré vyžarujú reálne telesá, nezávisí teda len od ich teploty, ale aj od ďalších vlastností, napr. od ich absorpčnej schopnosti
        
        Preto sa k popisu žiarenia telies zavádza fyzikálny model, tzv. čierne teleso
        
        Čierne teleso dokonale pohlcuje dopadajúce elektromag. žiarenie (vyžarovanie čierneho telesa potom závisí len od jeho termodynamickej teploty)
        
        Pre žiarenie čierneho telesa platia 3 zákony:
        
        3 more items...
  - - - Zaoberá sa kvantovými vlastnosťami optického žiarenia, ktoré sa prejavujú predovšetkým pri interakcii svetla a optického žiarenia s látkou, t.j. pri vyžarovaní a pohlcovaní svetla
        
        Pri týchto fyzikálnych dejoch sa energia optického žiarenia vyžaruje alebo pohlcuje nespojito - v kvantách
        
        Optické žiarenie má nielen vlnový, ale aj časticový charakter, je tvorené fotónmi, ktoré majú hybnosť a energiu
    - - Študuje šírenie optického žiarenia (predovšetkým svetla), pričom vychádza z jeho vlnovej podstaty ako elektromagnetického vlnenia
        
        Vlnové vlastnosti svetla
        
        SVETLO
        
        Je elektromag. vlnenie s frekvenciami v rozmedzí 3,95 x 10 na 14 Hz až 7,89 x 10 na 14 Hz
        
        Svetlá s rôznymi frekvenciami vyvolávajú v ľudskom oku rôzne farebné vnemy
        
        Vlnová dĺžka svetla vo vákuu leži v intervale 380 nm - 760 nm
        
        Telesá, ktoré vyžarujú svetlo, sa nazývajú svetelné zdroje
        
        Svetlo v svetelných zdrojoch vzniká rozžeravením vlákna,
        knôtu alebo plynu na vysokú teplotu
        
        Svetelné zdroje rozlišujeme na:
        
        2 more items...
        
        OPTICKÉ PROSTREDIE
        
        Je akékoľvek prostredie (vákuum alebo rôzne látky), ktorým sa svetlo šíri
        
        Môže mať rozličné optické vlastnosti, čo má vplyv na šírenie svetla, ktoré môže byť látkou pohlcované a rozptyľované
        
        1 more item...
        
        ROZKLAD SVETLA
        
        Optický hranol
        
        Je opticky priehľadné teleso s dvoma rovinnými stenami, ktoré lámu svetlo, ktoré mení svoj smer šírenia rozkladom a odrazom
        
        3 more items...
        
        Zistenia, ktoré vyplývajú z jeho práce, je vidieť na nasledujúcom obrázku
        
        Newton prišiel na to, že ak nechá slnečné svetlo (biele svetlo) prúdiť optickým hranolom, rozloží sa na viacero farieb = hranolové spektrum = spektrum farieb = spektrálne farby.
        
        1 more item...
        
        ŠÍRENIE SVETLA
        
        Základné princípy šírenia svetla:
        
        1. Princíp priamočiareho šírenia svetla
        
        1 more item...
        
        2. Princíp nezávislosti chodu lúčov
        
        1 more item...
        
        3. Princíp zámennosti chodu lúčov
        
        1 more item...
        
        4. Princíp konštantnej rýchlosti svetla vo vákuu
        
        1 more item...
        
        5. Fermatov princíp
        
        1 more item...
    - - Je založená na lúčovom modeli svetla, v ktorom sa zanedbáva jeho vlnová podstata (predpokladá sa nulová vlnová dĺžka)
        
        Optické zobrazovanie
        
        Je to postup, ktorým sa získavajú optické obrazy bodov alebo predmetov pomocou optickej sústavy
        
        Predmet
        
        Je to fyzikálny objekt, z ktorého vychádzajú zväzky rozbiehavých lúčov z jeho jednotlivých bodov
        
        Poznáme rôzne typy optického zobrazovania
        
        1 more item...
        
        Obraz
        
        Je to množina bodov, v ktorých sa skutočne alebo zdanlivo pretínajú lúče vychádzajúce z jednotlivých bodov zobrazovaného predmetu a prechádzajúce zobrazovacím zariadením
        
        Optická sústava
        
        Alebo zobrazovacie zariadenie - je akékoľvek zariadenie, ktoré mení chod lúčov (vychádzajúcich z jednotlivých bodov predmetu), pričom je ním vytváraný obraz predmetu
        
        Optická plocha
        
        Je rozhraním optických prostredí
        
        Dochádza na nej ku zmene smeru lúčov odrazom alebo lomom
        
        Lúče vychádzajúce z optickej sústavy môžu vytvoriť:
        
        Zbiehavý zväzok - v priesečníku zbiehavých lúčov vzniká Skutočný obraz (ktorý môžeme zachytiť na tienidle)
        
        Rozbiehavý zväzok - vtedy obraz nemožno zachytiť na tienidle, ale oko daný obraz aj tak vidí
        
        Obraz pozorujeme v priesečníku, ktorí zostrojíme spätným predĺžením rozbiehajúcich sa lúčov - ide o tzv. Neskutočný obraz
    - - FOTOELEKTRICKÝ JAV
        
        Alebo aj Fotoefekt
        
        Je to uvoľňovanie elektrónov z látky pôsobením elektromagnetického žiarenia
        
        Svetlo alebo optické žiarenie s dostatočne veľkou frekvenciou, ktoré dopadá na kov, vyráža z jeho povrchu elektróny
        
        Poznatky zistené pri experimentoch s fotoelektrickým javom:
        
        Maximálna kinetická energia Ek,max elektrónov uvoľnených z povrchu kovu pri fotoefekte nezávisí od intenzity dopadajúceho žiarenia, ale len od jeho frekvencie - je tým väčšia, čím väčšia je frekvencia žiarenia
        
        Pre každý kov existuje istá Hraničná frekvencia f0 dopadajúceho žiarenia a platí, že elektróny sú emitované (uvoľnené) iba pri frekvencii f, ktorá je väčšia alebo rovná tejto hraničnej frekvencii, t.j. pre f ≥ f0
        
        1 more item...
        
        Zariadenie na štúdium fotoefektu:
        
        Einsteinova teória fotoelektrického javu (1905)
        
        Energia žiarenia nie rozložená v priestore spojite, ale sa skladá z konečného počtu v priestore lokalizovaných kvánt, ktoré môžu byť pohltené a vyžiarené len ako celky...
        
        Svetelné kvantum = fotón
        
        Energia svetelného kvanta (fotónu)
        
        Hybnosť svetelného kvanta (fotónu)
        
        Každý fotón odovzdá energiu jedinému elektrónu
        
        Podmienka vzniku fotoelektrického javu:
      - ATÓM, KVANTOVÁ TEÓRIA
        
        Základné poznatky o atómoch
        
        Koncom minulého storočia objavil anglický fyzik
        Joseph John Thomson elektrón
        
        Náboj elektrónu bol záporný, jeho veľkosť je e
        
        Hmotnosť elektrónu bola asi 1840 krát menšia ako
        hmotnosť atómu vodíka.
        
        Thomsonov model atómu
        
        1 more item...
        
        V roku 1911 objavil atómové jadro nemecký fyzik
        Ernest Rutherford
        
        Z údajov o rozptyle α-častíc na atómoch zlata usúdil, že celý kladný náboj atómu a takmer celá jeho hmotnosť sú sústredené v atómovom jadre
        
        Väčšina a-častíc prešla zlatou fóliou bez zmeny smeru. Niektoré sa však značne odchýlili a boli zistené častice, ktoré sa vracali naspäť
        
        α-častica má kladný náboj, je 7360 krát ťažšia ako elektrón. Elektróny pohyb a-častice neovplyvňujú. Odchýlku od pôvodného smeru spôsobuje vzájomné pôsobenie a-častice a kladného náboja atómu zlata.
        
        1 more item...
        
        Rutherfordov model atómu
        
        Atóm má jadro, ktorého priemer je rádovo 10-15 m. V jadre je sústredená prakticky celá hmotnosť atómu
        
        Elektróny vytvárajú okolo jadra elektrónový obal, ktorého priemer je rádovo 10-10 m a určuje celkový rozmer atómu
        
        1 more item...
        
        Kvantovanie energie atómu
        
        Významným zdrojom informácii o atóme je jeho spektrum
        
        Spektrum prvku v podobe plynu tvorí súbor čiar
        
        Čiarové spektrum žiarenia vysielaného elektrónmi sa podľa predstáv o planetárnom modeli atómu nedalo vysvetliť
        
        Dánsky fyzik Niels Bohr vypracoval v roku 1913 kvantový model atómu vodíka
        
        2 more items...
        
        Spontánna a stimulovaná emisia žiarenia; Laser
        
        Laser
        
        Pracuje na princípe stimulovanej emisie žiarenia
        
        Rubínový laser
        
        Pracovná látka je kryštál rubínu s prímesou chrómu
        
        Využitie laserov:
        
        Svetelné efekty
        
        Holografia
        
        Mikrochirurgia
        
        Prenos informácii
        
        Obrábanie materiálov
        
        Zbrane
- - - - Uhol odrazu vlnenia sa rovná uhlu dopadu. Odrazený lúč leží v rovine dopadu.
    - - Difúzny odraz
        
        Hovorí sa mu tiež rozptylový odraz
        
        Je rozptylový odraz svetla alebo iného elektromagnetického zariadenia do rôznych smerov
        
        Nevzniká pri ňom zrkadlový obraz
        
        K difúznemu odrazu dochádza v prípade, že plocha, od ktorej sa lúče odráža, nie je úplne rovná
      - Úplný odraz
        
        Nastáva pri lome svetla od kolmice (n1 > n2) pri medznom uhle dopadu αm a pri všetkých uhloch
        
        Ak pri lome svetla sa uhol dopadu α = αm , potom β = 90°
        
        Uhol αm sa nazýva Medzný uhol
        
        Medzný uhol je uhol dopadu, pri ktorom je uhol lomu 90°
        
        Ak je pri lome svetla uhol dopadu α > αm , k lomu svetla nedochádza
        
        Viac o úplnom odraze svetla
        
        Optické vlákno (optický vlnovod)
        
        Je to tenké vlákno z čistého (obvykle kremenného) skla
        
        Na stenách vlákna nastáva úplný odraz svetla
        
        V dôsledku úplných vnútorných odrazov sa svetlo šíri iba vo vnútri optického vlákna
        
        Javy založené na úplnom odraze svetla:
        
        Lesk asfaltovej cesty
        
        Fatamorgána
  - - - Pomer sínusu uhla dopadu k sínusu uhla lomu je pre dve dané prostredia veličina stála a rovná sa pomeru rýchlostí svetla v obidvoch prostrediach.
- - - - Označujeme n
        
        Vzorec n = c/v, kde c je rýchlosť svetla vo vákuu a v je rýchlosť svetla v prostredí (závisí od frekvencie a od prostredia)
    - - Má značku n12
        
        Vzorec n12 = n1/n2
    - - Vo vákuu je n=1
      - V ostatných prostrediach je v klasickej mechanike vždy n > 1 (napr. index lomu vody je 1,33).
- - - - Odrazený lúč leží v rovine dopadu
- - - - Pomer sínusu uhla dopadu k sínusu uhla lomu je pre dané dve prostredia konštantný a rovná sa pomeru rýchlosti vlnenia v oboch prostrediach
  - - - Ohyb vlnenia je tým menší, čím menšia je jeho vlnová dĺžka v porovnaní s prekážkou (otvorom)
- - - - r = ǀ CV ǀ
        
        Stred krivosti C
        
        Je to stred guľovej zrkadliacej plochy
        
        Optická os o
        
        Je to priamka prechádzajúca stredom krivosti C a vrcholom V zrkadla
        
        o = <-> CV
        
        Paraxiálne lúče
        
        Sú to lúče v blízkosti optickej osi zvierajúce s ňou také uhly α, že hodnoty sin α a tg α je možné nahradiť hodnotami uhlov α v radiánoch. Zaručujú ideálne optické zobrazenie.
        
        Paraxiálny priestor
        
        Je to priestor v blízkosti optickej osi, v ktorom sa šíria paraxiálne lúče. Nazýva sa tiež nitkový alebo Gaussov priestor
- - - - Vzdialenosť ǀ F'O ǀ = f' sa nazýva Obrazová ohnisková vzdialenosť
    - - Vzdialenosť ǀ FO ǀ = f sa nazýva Predmetová ohnisková vzdialenosť
- - - - Spojky majú kladné dioptrie
        
        Optická mohutnosť spojok je kladná
      - Rozptylky majú záporné dioptrie
        
        Optická mohutnosť rozptyliek je záporná