Please enable JavaScript.

Coggle requires JavaScript to display documents.

Valjent 1.ATL Mechanický pohyb, voľný pád, Mechanická práca, Elektrika,…

- - - - dráha je dĺžka trajektórie po ktorej sa hmotný bod pohyboval
        
        dokážeme ju vypočítať tak, že rozkúskujeme trajektóriu na čo najmenšie rovnaké kúsky, zmeriame ich a spočítame ich dokopy
- - - - teleso ho koná vtedy keď prejde rovnako časové úseky prejde rovnako veľké úseky dráhy
        
        vypočítame ju tak že priemernú dráhu vydelíme priemerným časom
        
        takto vypočítame rýchlosť rovnomerného pohybu
        
        graf závislosti rýchlosti od času
        
        graf závislosti dráhy od času
        
        dráhu vypočítame takto
        
        https://sk.wikipedia.org/wiki/Rovnomern%C3%BD_pohyb
        
        https://www.youtube.com/watch?v=Y2qWfE8Iih8
        
        čím väčší uhol zviera graf závislosti dráhy na čase rovnomerného pohybu, tím je väčšia rýchlosť telesa
      - rovnomerne zrýchlený pohyb
        
        Zrýchlenie
        
        vektor zrýchlenia má rovnaký smer ako vektor zmeny okamžtej rýchlosti. Má smer pohybu telesa
        
        Je fyzikálna veličina ktorá udáva zmenu okamžitej rýchlosti za jednotku času
        
        zrýchlenie vypočítame tak že deltu rýchlosti vydelíme deltou času
        
        udáva sa v: metroch krát sekunda na mínus druhú
        
        alebo
        
        odvodené z dráhy rovnomerne zrýchleného pohybu
        
        zrýchlenie je vektorová fyzikálna veličina
        
        https://sk.wikipedia.org/wiki/Zr%C3%BDchlenie
        
        dráhu rovnomerne zrýchleného pohybu telesa vypočítame : (1/2)at*t
        
        graf závislosti rýchlosti od času je polpriamka
        
        graf závislosti dráhy od času je parabola
        
        vektor rýchlosti sa mení
        
        smer rýchlosti sa mení
        
        veľkosť rýchlosť sa časom mení
        
        Zrýchlenie pohybu telesa je konštantné
        
        koná ho teleso vtedy, ak za za každú sekundu narastie veľkosť rýchlosti pohybu o rovnakú hodnotu
        
        rýchlosť rovnomerne zrýchleného pohybu telesa vypočítame: a*t
        
        čím väčší uhol zviera graf závislosti rýchlosti od čase s časovou osou, tým je väčšie zrýchlenie pohybu
      - rovnomerný pohyb po kružnici
        
        vykonáva ho vtedy keď za rovnaké časové úseky opíše rovnaké oblúky kružnice Δs, ktorým prislúcha rovnako veľké uhly Δφ
        
        veľkosť rýchlosti vypočítame podielom Δs a Δt
        
        rýchlosť je stála
        
        vektor okamžitej rýchlosti
        
        má smer dotyčnice kružniceovej trajektórie
        
        pri pohybe sa nemení okamžitá rýchlosť ale smer áno
        
        zmena okamžitej rýchlosti nastáva dôsledku neustálej zmeny smeru vektora okamžitej rýchlosti
        
        Δv= v2-v1 Δv je vlastne výslednica
        
        okamžité zrýchlenie vieme vypočítať takto: Δv/Δt
        
        Rovnomerný pohyb hmotného bodu po kružnici je pohyb so zrýchlením, pretože pri tomto pohybe nastáva neustále zmena smeru vektora okamžitej rýchlosti.
        
        Vektor okamžitého zrýchlenia -a- má v každom okamihu smer do stredu trajektórie tvaru kružnice (dostredivé zrýchlenie)
        
        vieme to vypočítať : a=v^2/r
        
        alebo a=ω^2 * r
        
        alebo a=ω * v
        
        alebo (4(pí)^2*r)/T
        
        a to sa rovná 4 . (pí)^2 . f^2 . r
        
        Veľkosť obvodovej rýchlosti vieme vypočítať takto v=(2 . 3,14 . r)/T
        
        Perióda pohybu [T] -- čas, za ktorý sa rovnomerný pohyb po kružnici opakuje
        
        frekvencia je prevrátená hodnota periódy
        
        určuje počet obehov po kružnici za 1 sekundu
        
        jednotka je Hz(hertz)
        
        vypočíta sa f=1/T
        
        označuje sa f
        
        Heinrich Hertz (nemecký fyzik)
        
        2 more items...
        
        https://sk.wikipedia.org/wiki/Frekvencia_(fyzika)
        
        https://cs.wikipedia.org/wiki/Frekvence
        
        Guľôčka po istom čase bude vždy na tom istom mieste a budú mať tú istú rýchlosť
        
        je to periodický jav ktorý sa pravidelne opakuje
        
        https://cs.wikipedia.org/wiki/Perioda_(fyzika)
        
        čím väčší polomer otáčania tým väčšia obvodové rýchlosť
        
        veľkosť uhlovej rýchlosti
        
        označujeme ω
        
        vypočíta sa Δφ/Δt
        
        to sa rovná (2 * 3,14)/T
        
        to sa rovná 2 . 3,14 . f
        
        pomocou uhlovej rýchlosti vieme vypočítať obvodovú rýchlosť
        
        v=ω * r
        
        Ak dráha Δs je rovná obvodu kružnice, potom príslušný uhol je 2(pí)rad a hmotný bod tento uhol opísal za čas T.
        
        https://sk.wikipedia.org/wiki/Pohyb_po_kru%C5%BEnici
      - veľkosť rýchlosti je stála
    - - spomalený
      - veľkosť rýchlosti nie je stála
      - zrýchlený
- - - - za každú sekundu narastie veľkosť rýchlosti jeho pohybu o rovnakú hodnotu.
- - - - cos α = -1
    - - W = -F0.s
        
        Ak sila pôsobí proti pohybu telesa (90°< a <180°), potom cos α < 0 a práca vychádza záporná.
        
        V takomto prípade hovoríme, že práca sa spotrebúva.
- - - - Elektróny
        
        -
        
        Najmenšie (elementárne) elektrické náboje
        
        Pri vzájomnom styku telies (napr. trenie) vzniká na povrchu elektrický náboj
        
        Teleso ktoré má el. náboj je elektricky nabité
        
        Elektrický náboj vyjadruje
        
        Stav elektricky nabitých telies
        
        fyzikálnu veličinu, ktorá je mierov tohto stavu
        
        Elektrický náboj
        
        5 more items...
    - - Protóny
        
        +
      - Neutróny
        
        0
- - - - obsahujú rovnako veľký počet častíc s nábojom, z ktorých sú zložené ich atómy alebo molekuly.
      - V izolantoch sú takmer všetky tieto nabité častice viazané a nemôžu sa v látke voľne pohybovať.
      - Pôsobením síl vonkajšieho elektrického poľa na izolant sa posunie ťažisko elektrónov a protónov.
        
        Atómy alebo molekuly v izolante sa stávajú elektrickými dipólmi
        
        Náboje vo vnútri izolantu sa navzájom kompenzujú. Na povrchu je vrstva s viazanými elektrickými nábojmi.
        
        Vrstva s viazanými elektrickými nábojmi je zdrojom nového elektrostatického poľa, ktoré pôvodné pole zoslabí.
        
        Opísaný jav sa nazýva polarizácia dielektrika
    - - Pri jave elektrostatická indukcia nastane na krátky čas usporiadanie pohybu elektricky nabitých častíc
- - - - φe = E . d
    - - Hladinu najvyššieho potenciálu tvorí kladná platňa
      - Hladinu nulového potenciálu tvorí uzemnená platňa platňa
  - - - U = |φe2 - φe1|
      - El. napätie medzi dvoma bodmi hladiny potenciálu je nulové
        
        U = |φe2 - φe2|
        
        U = 0V
    - - zapája sa paralelne k spotrebiču
- - - - k = Q/φe
        
        k je kapacita vodiča
        
        označujeme ju C
      - Q = C.U
        
        C = Q/U
        
        (C = Q/φe) = (C = Q/U)
    - - Michael Faraday
        
        (1791-1867)
        
        https://sk.wikipedia.org/wiki/Michael_Faraday
      - miliFarad - mF
        
        10^-3
      - mikroFarad - μF
        
        10^-6
      - nanoFarad - nF
        
        10^-9
      - pikoFarad - pF
        
        10^-12
  - - - C=Q/U
        
        C = 4.pí.ε0.r
  - - - Permitivitu prostredie meníme vkladaním dielektrika
        
        keď pridáme dielektrikum kapacita sa zvýši εr-krát oproti ε0 a potenciál sa zmenší εr-krát
    - - Zväčšenie/zmenšenie účinnej plochy
      - Zväčšenie/zmenšenie vzdialenosti platní
      - Zmenou permitivity
- - - - LED dióda
  - - - NPN, PNP
- - - - [G] = 1 S (siemens)
  - - - (1787 - 1854)
  - - - R = U/I
    - - vlastnosti vodičov
        
        Elektrický odpor = zrážky voľných elektrónov s iónmi
        
        čím menej zrážok tým menší odpor
      - parametrov vodiča
        
        l = dĺžka vodiča
        
        S = obsah kolmého prierezu vodiča
        
        ρ = merný el. odpor látky
        
        (Ω.m)
      - teploty vodiča
        
        R = R0 . (1+α.ΔT)
        
        R = odpor pri teplote T2
        
        R0 = odpor pri teplote T1
        
        α = tepelný súčiniteľ elektrického odporu (K^-1)
- - - - vodiče
      - spotrebiče
      - U = R*I
        
        Ue = U + Ui
    - - vodivý priestor medzi pólmi vo vnútri ztroja
      - Ui = Ri*Ii
- - - - 1kW.h = 3,6.10^5 W.s
- - - - Vektory pôsobia v jednom bode, majú rovnaký smer
        
        riešenie graficky
        
        Veľkosť výsledného vektora sily sa rovná súčtu veľkostí vektorov síl a smer výsledného vektora sily je rovnaký ako ako smery vektorov, ktoré skladáme.
        
        riešenie výpočtom
        
        1 more item...
        
        Skladať (sčítať) dva vektory znamená, že do koncového bodu prvého vektora umiestnime začiatočný bod druhého vektora. Výsledný vektor je určený začiatočným bodom prvého vektora a koncovým bodom druhého vektora.
        
        Vektory pôsobia v jednom bode v rôznych smeroch.
        
        Veľkosť výsledného vektora sily sa určí Pytagorovou
        vetou, jeho smer s využitím goniometrických funkcií.
        
        veľkosť vektora výpočet
        
        smer vektora výpočet
        
        Vektory pôsobia v jednom bode, sú na seba kolmé
      - Vektory pôsobia v jednom bode, majú opačný smer
        
        riešenie graficky
        
        riešenie výpočtom
        
        Veľkosť výsledného vektora sily je rovná rozdielu veľkosti vektorov síl a smer výsledného vektora sily je rovnaký ako smer väčšieho z vektorov, ktoré skladáme.
    - - Násobenie vektora kladným reálnym číslom
        
        Zostrojte vektor F2 =nF1, kde n=-2. Určte veľkosť vektora F2.
        
        riešenie výpočtom
        
        riešenie graficky
        
        Výsledný vektor F2 má opačný smer ako F1 a jeho veľkosť je n – krát väčšia.
      - Násobenie vektora záporným reálnym číslom
        
        Zostrojte vektor F2 =nF1, kde n=-2. Určte veľkosť vektora F2.
        
        riešenie výpočtom
        
        riešenie graficky
        
        Výsledný vektor F2 má opačný smer ako F1 a jeho veľkosť je n – krát väčšia.
    - - riešenie výpočtom
      - riešenie graficky
        
        Pri odčítaní vektora F1 zložíme s vektorom F2 opačného
        smeru...
    - - riešenie graficky
      - vektor sily F sa rozloží na zložky Fx a Fy v smeroch osí x a y.
      - Hľadáme sily Fx a Fy, ktorých zložením vznikne sila F.
        Sily Fx a Fy nazývame zložky sily F.
      - vektor sily F sa rozloží na zložky F1 a F2 v smeroch
        polpriamok x a y.
      - Hľadáme sily F1 a F2, ktorých zložením vznikne sila F.
        Vznikol tzv. vektorový rovnobežník.
- - - - l (označenie)
        
        meter (zakl. jednotka)
    - - m (označenie)
        
        kilogram (zakl. jednotka)
    - - t (označenie)
        
        sekunda (zakl. jednotka)
    - - I (označenie)
        
        ampér (zakl. jednotka)
    - - K (označenie)
        
        kelvin (zakl. jednotka)
    - - cd (označenie)
        
        kandela (zakl. jednotka)
    - - mól (označenie)
        
        mól (zakl. jednotka)
  - - - radián (zakl. jednotka)
        
        α, β, γ (označenie)
        
        360° = 2(pí)rad = 6,28rad
        
        1 rad = 57,3°
    - - steradián (zakl. jednotka)
        
        Ω, Π, Σ (označenie)
  - - - S (označenie)
        
        štvorcový meter (zákl. jednotka)
    - - V (označenie)
        
        kubický meter (jednotka)
    - - v (označenie)
        
        meter za sekundu (zákl. jednotka)
    - - F (označenie)
        
        newton (zákl. jednotka)
    - - p (označenie)
        
        pascal (zákl. jednotka)
    - - E (označenie)
        
        joule (zákl. jednotka)
    - - P (označenie)
        
        watt (zákl. jednotka)
  - - - jej násobok je napr. kilometer
      - jej diel je napr. decimeter, milimeter, centimeter
  - - - t (označenie)
        
        stupeň celzia (vedľajšia jednotka)
    - - t (označenie)
        
        minúta, hodina, deň (vedľajšia jednotka)
    - - V (označenie)
        
        liter (vedľajšia jednotka)
    - - m (označenie)
        
        tona, dekagram (vedľajšia jednotka)
    - - S (označenie)
        
        hektár, ár (vedľajšia jednotka)
    - - E (označenie)
        
        elektrónvolt (vedľajšia jednotka)
    - - d (označenie)
        
        astronomická jednotka (vedľajšia jednotka)
- - - - Systematické chyby
        
        (ne)presnosť meradiel, nedokonalosť zmyslov
      - hrubé chyby
        
        nepozornosť, omyl
      - Náhodné chyby
        
        prejavujú sa, že pri opakovanom meraní danej veličiny nedostávame stále rovnaký výsledok
        
        Vplyv náhodných chýb zmenšujeme tak, že danú veličinu zmeriame viackrát a z tých hodnôt určíme najpravdepodobnejšiu hodnotu
        
        video s priamym príkladom, výpočtom a vysvetlením určovania najpravdepodobnejšej hodnoty
        
        https://www.youtube.com/watch?v=DVoNbDp7ekY
        
        Výpočet
        
        Vypočítame aritmetický priemer z nameraných hodnôt ako podiel súčtu nameraných hodnôt a počtu týchto hodnôt
        
        Pre každé meranie určíme rozdiel Δl ((dolný index) k) medzi nameranou hodnotou
        l((dolný index) k) a aritmetickým priemerom.
        
        Z jednotlivých odchýlok vypočítame priemernú odchýlku Δl ako aritmetický priemer absolútnych hodnôt odchýlok z jednotlivých meraní
        
        2 more items...
        
        dôsledku kolísajúcich rušivých vplyvov
- - - - α = 0° =>cos α=1
      - W=m.g.s =>W=m.g.(h1-h2)
        
        s=h1-h2
        
        W = Ep
        
        Ep = m.g.h
      - W=m.g.h
- - - - a2.t2 = v2
      - F = m.a
      - s= 1/2.a.t2
      - Konaním práce vonkajšou silou teleso získava energiu. => Akú prácu vykonaná vonkajšia sila pôsobiaca na teleso, takú energiu teleso pri rozbiehaní získa.
        
        W = Ek
        
        W=1/2.m.v2
        
        Ek=1/2.m.v2
        
        Zmena kinetickej energie telesa ΔEk
        
        V časovom intervale Δt = t2 - t1 nastane zmena kinetickej energieΔEk = Ek1 - Ek2.
        
        W=ΔEk
        
        Zmena kinetickej energie sa rovná práci, ktorú vykoná pôsobiaca sila.
- - - - S1=S2
- - - - Ak je vagón (vzťažná sústava) v pokoji, ostávajú telesá vo vagóne (vo vzťažnej sústave) v pokoji.
    - - Ak sa vagón (vzťažná sústava) pohybuje rovnomerne priamočiaro, ostávajú telesá vo vagóne (vo vzťažnej sústave) v pokoji.
    - - Ak sa vagón (vzťažná sústava) pohybuje so zrýchlením, telesá vo vagóne (vo vzťažnej sústave) v pokoji nezostávajú.
  - - - v pokoji
        
        kým nie je nútený vonkajšími silami tento svoj pohybový stav zmeniť
      - v rovnomernom priamočiarom pohybe
- - - - Hybnosť telesa
        
        je to vektorová veličina
        
        rovnomerný priamočiary pohyb
        
        nenastáva zmena vektora hybnosti s časom
        
        Zmena hybnosti pri rovnomernom pohybe je nulová
        
        rovnomerne zrýchlený priamočiary pohyb
        
        nastáva zmena vektora hybnosti s časom
        
        vektor hybnosti zväčšuje svoju veľkosť
        
        rovnomerne spomalený priamočiary pohyb
        
        vektor hybnosti zmenšuje svoju veľkosť
        
        Vektor zmeny hybnosti pri rovnomerne spomalenom pohybe má smer proti pohybu telesa
        
        PR.
        
        V čase t1 hybnosť automobilu je p1=mv1
        
        V čase t2 hybnosť automobilu je p2=mv2
        
        za časový interval Δt=t2-t1 nastane zmena hybnosti Δp
        
        Δp= p2-p1=mv2-mv2 Δp = m(v2-v1)
        
        rovnomerný pohyb po kružnici
        
        vektor mení svoj smer ale nie svoju veľkosť
        
        Δp = p2-p1
        Δp = 0kg.m.s^-1
        
        Zmena veľkosti hybnosti Δp je rovná nule
        
        Δp = p2-p1
        |Δp| != 0kg.m.s^-1
        
        veľkosť zmeny vektora hybnosti |Δp| je rôzna od nuly, lebo vektor zmenil smer
        
        Zákon zachovania hybnosti
        
        Súčet hybností všetkých telies izolovanej sústavy je stály
        
        p1+p2+p3+......=konšt.
        
        náraz biliardových gúľ
        
        1, na guľu v pokoji narazí druhá
        
        pred nárazom:
        
        p1 = mv1; p2 = 0 ; pc = p1 + p2 = mv1
        
        1 more item...
        
        po náraze:
        
        p1'=0; p2'=mv2' ;
        pc'=p1'+ p2'=mv2'
        
        1 more item...
        
        Guľa v pohybe odovzdá svoju hybnosť guli v pokoji. Celková hybnosť sústavy gúľ sa nárazom nezmení
        
        2, Gule pohybujúce sa proti sebe narazia
        
        pred nárazom:
        
        p1 = mv1; p2=mv2; pc=p1+p2=0
        
        1 more item...
        
        po náraze:
        
        p1' = mv1'; p2'=mv2'; pc'=p1'+p2' =0
        
        1 more item...
        
        Celková hybnosť sústavy gúľ je nulová. Celková hybnosť sústavy gúľ sa nárazom nemení
        
        3, Na guľu v pokoji druhá narazí
        
        pred nárazom:
        
        pc = p1
        
        1 more item...
        
        po náraze:
        
        pc' = p1' + p2'
        
        1 more item...
        
        Celková hybnosť sústavy gúľ sa nárazom nemení
        
        Súčin hmotnosti a veľkosti okamžitej rýchlosti telesa sa nazýva hybnosť telesa
        
        udáva sa v jednotke = 1kg.1m.s^-1
  - - - Fg= mT . (mZ/rZ . G)
        
        Ak máme dve telesá - teleso "T" a Zem "Z", tak vo vzťahu Fg=m.g musí byť niekde schované aj druhé teleso(Zem)
        
        Keďže hmotnosť Zeme je veľmi veľká, tak vo vzťahu bude ešte konštanta, ktorú označil "G" a že vzájomná sila klesá, keď sa telesá od seba vzďaľujú.
        
        Fg1 = Fg2 = H(m1 . m2)/r^2
        
        Obidve telesá budú pôsobiť rovnako veľkými silami, preto môžeme zapísať Fg1 = Fg2
        
        Veľké "G" označujeme teraz gréckym písmenom "KAPPA"
        
        Hmotnosti telesa mT a Zeme mZ označíme vo všeobecnosti m1 a m2.
        
        H=6,67.10^-11 N.m^2.kg^-2
    - - Zem sa otáča okolo vlastnej osi (ω)
        
        vzťažná sústava spojená s jej povrchom je neinerciálna vzťažná sústava
        
        v vzťažných sústavách pôsobia zotrvačné sily
        
        Fo=m.ω^2.r
        
        na teleso pôsobý výslednica Fg a Fo => nazýva sa tiažová sila FG
        
        Link Title
        
        FG = Fg + Fo
        
        tiažová sila FG na rovníku
        
        1 more item...
        
        FG = Fg - Fo
        
        tiažová sila mimo rovníka
        
        1 more item...
        
        tiažová sila FG na póloch
        
        1 more item...
      - Pohyby v tiažovom poli Zeme
        
        Voľný pád
        
        s=1/2.g.t^2
        
        v=g.t
        
        Zvislý vrh nadol
        
        d=v0.t+1/2.g.t^2
        
        v=v0+g.t
        
        v0 = počiatočná rýchlosť
        
        Zvislý vrh nahor
        
        dv = v0.t-1/2.g.t^2
        
        v = v0-gt
        
        Vodorovný vrh
        
        Súradnice polohy v čase t
        Polohu telese pri vodorovnom vrhu určujeme vo zvolenej súradnicovej vzťažnej sústave
        
        x = v0.t
        
        y = h-1/2.g.t^2
        
        rýchlosť v čase t
        
        v = odmocnina(v0^2+(gt)^2)
        
        Vektor rýchlosti je preponou pravouhlého trojuholníka. Jeho veľkosť určíme Pytagorovou vetou
        
        Šikmý vrh
        
        vx = v0.cos α
        
        vy = v0.sin α - g.t
        
        x = vx.t = v0.t.cos α
        
        y = v0.t.sin α-1/2.g.t^2
        
        Vo vákuu je trajektóriou parabola.
        
        Vo vzduchu je trajektóriou pohybu balistická krivka
      - Pohyby v radiálnom poli Zeme
        
        Kruhová rýchlosť vk
        
        Fg = Fd
        
        vk = odmocnina((H.Mz)/ Rz+h)
        
        vk = Prvá kozmická rýchlosť
        
        7,9 km/s
        
        Obežná doba T
        
        T= (2.pí.Rz)/vk
        
        Pre väčšie rýchlosti v0 je elipsa dlhšia a môže nastať prípad, že teleso nespadne na Zem. Teleso obieha okolo Zeme po eliptickej trajektórii
        
        Zem leží v jednom ohnisku elipsy
        
        A-apogeum-najvzdialenejší bod od stredu Zeme
        
        P-perigeum- najbližší bod od stredu Zeme
        
        Ak je začiatočná rýchlosť v0=vp(parabolická rýchlosť)
        
        Vp=v0
        
        vp=odmcnna((2.H.Mz)/Rz)
        
        Po udelení parabolickej rýchlosti sa uzavretá trajektória mení na parabolu a teleso sa trvalo vzďaľuje od Zeme
        
        vp = Druhá kozmická rýchlosť
        
        11.2 km/s
        
        kozmická rýchlosť
        
        je tzv. hyperbolická rýchlosť z gravitačného poľa Slnka
        
        -z obežnej dráhy Zeme 42.1km/s
- - - - pri pohybe po vodorovnej rovine Fn = tiažovej sile Fg