Please enable JavaScript.

Coggle requires JavaScript to display documents.

Peter Cicoň III. AG - Coggle Diagram

- - - - maximálne pohlcuje a zároveň maximálne vyžaruje vlny elektromagnetického žiarenia
    - - Stefan-Boltzmanov zákon
        
        alebo
        
        Me - celkováintenzita vyžarovania
        
        je výkon žiarenia z jednotkovej plochy povrchu telesa
        
        Stefan-Boltzmanova konštanta
        
        S - plocha absolútne čierneho telesa
        
        Výkon vyžiarený absolútne čiernym telesom sa mení so štvrtou mocninou absolútnej teploty telesa.
      - Wienov posuvný zákon
        
        Bez ohľadu na teplotu absolútne čierneho telesa, výsledná teplota a vlnová dĺžka, pri ktorej sa vrchol λmax objaví je konštantná a rovná sa približne
      - Planckov zákon
        
        B je intenzita vyžarovania
        
        λ je vlnová dĺžka
        
        T je efektívna teplota telesa,
        
        c je rýchlosť svetla,
        
        h je Planckova konštanta,
        
        kB je Boltzmannova konštanta
  - - - závery
        
        Pre každý kov existuje hraničná frekvencia - f0
        
        ak f > f0 , žiarenie uvoľňuje elektróny z kovu
        
        ak f < f0 , žiarenie neuvoľňuje elektróny z kovu
        
        Ak f > f0 - veľkosť prúdu je priamo úmerná intenzite dopajúceho žiarenia
        
        Energia elektrónov uvoľnených z katódy
        
        sa zväčšuje so zväčšovaním frekvencie žiarenia
        
        nezávisí od intenzity dopadajúceho žiarenia
    - - Energia žiarenia nie je rozložená v priestore spojite, ale sa skladá z konečného počtu v priestore lokalizovaných kvánt, ktoré môžu byť pohltené a vyžiarené len ako celky.
      - svetelné kvantum = fotón
      - Energia svetelného kvanta (fotónu)
      - Hybnosť svetelného kvanta (fotónu)
      - (Planckova konštanta)
      - Každý fotón odovzdá energiu jedinému elektrónu
      - Wv - výstupná práca
      - Časť energie fotónu sa spotrebuje na uvoľnenie elektrónu z kovu a zvyšok ostane elektrónu ako jeho kinetická energia.
      - Podmienka vzniku fotoelektrického javu
        
        ak
        
        fo - hraničná frekvencia
        
        Žiarenie s frekvenciou f <f0 nemôže uvoľniť elektrón z kovu
  - - - Atóm s protónovým číslom Z v periodickej tabuľke obsahuje Z elektrónov.
      - Q- - celkový náboj elektrónov
      - Q+ - celkový kladný náboj
      - Kladný náboj atómu a takmer celá hmotnosť atómu súpribližne rovnomerne rozdelené v celom objeme atómu.
      - pudingový model
    - - Atóm má jadro, ktorého priemer je rádovo
      - V jadre je sústredená prakticky celá hmotnosť atómu.
      - Elektróny vytvárajú okolo jadra elektrónový obal, ktorého priemer je rádovo a určuje celkový rozmer atómu.
      - Elektrický náboj elektrónov v obale kompenzuje elektrický náboj jadra a atóm je elektricky neutrálny.
  - - - Bohrov postulát
        
        Atóm sa môže nachádzať len v istých kvantových stavoch.
        
        Každý kvantový stav má presne určenú hodnotu energie.
      - energia atómu vodíka
        
        n - hlavné kvantové číslo
        
        Ak n=1 je atóm v základnom stave, jeho energia je najmenšia
        
        Ak n>1 je atóm vo vzbudenom (excitovanom) stave, jeho energia je
      - Bohrov postulát
        
        Pri prechode atómu zo stavu s energiou En do stavu s nižšou energiou Em vysiela atóm žiarenie s frekvenciou ...
      - Energiu uvoľnenú pri prechode atómu z jedného stavu do druhého odnáša jediný fotón s energiou
      - Istej frekvencii odpovedá aj istá vlnová dĺžka, čo odpovedá jednej čiare v spektre atómu vodíka.
      - Energia atómu vodíka
        
        Celková energia atómu je záporná
        
        Aby atóm prešiel do vzbudeného stavu, musíme mu dodať energiu.
        
        Ak atóm prejde do základného stavu, vyžiari fotón s rovnaou energiou, akú prijme pri prechode do vzbudeného stavu.
        
        Ak atóm získa energiu energia sústavy protón - elektrón je nulová. Elektrón sa oddelí od atómu, nastane ionizácia atómu.
        
        Energetické hladiny atómu vodíka
        
        Hodnoty energie stacionárnych stavov atómu vodíka tvoria sústavu diskrétnych hodnôt.
      - Kvantové čísla (n,l,m)
        
        Vrstva elektronového obalu
        
        Hlavné kvantové číslo udáva energiu elektrónu a môže mať hodnoty n=1, 2, 3, 4 ... až do nekonečna.
        
        súbor elektrónov s rovnakým hlavným kvantovým čislom n
        
        Vedľajšie kvantové číslo l
        
        určuje tvar atómového orbitalu pre stacionárny stav s energiou
        
        Elektróny, ktoré v určitej vrstve majú rovnakú hodnotu vedľajšieho kvantového čísla l, patria k jednému atómovému orbitalu a tvoria podvrstvu.
        
        Magnetické kvantové číslo m
        
        určuje orientáciu orbitalu v priestore
        
        Môže nadobúdať hodnoty
        
        určujú stacionárne stavy atómov
  - - - zosilňovanie svetla stimulovanou emisiou žiarenia
      - LASER -pracuje na princípe stimulovanej emisie žiarenia
    - - Absorpcia svetla
        
        Pri absorpcii svetla látka pohlcuje dopadajúce fotóny svetla a elektróny v atómoch látky prechádzajú na vyššie energetické hladiny.
      - Spontánna (samovoľná) emisia svetla
        
        Elektróny samovoľne prechádzajú z vyššej energetickej hladiny na nižšiu. Tento dej nie je vyvolaný vonkajším pôsobením.
      - Stimulovaná (vynútená) emisia svetla
        
        Nastáva u vzbudených atómov látky vonkajším pôsobením. Prechod zo vzbudeného stavu do stavu s nižšou energiou je vyvolaný pôsobením elektromagnetického poľa.
        
        má rezonančný charakter, môže ju vyvolať len fotón s rovnakou frekvenciou, akú má vznikajúci fotón
        
        Stimulujúci fotón a vznikajúci fotón majú rovnaký smer frekvenciu a fázu, sú koherentné.
        
        Dopadajúce žiarenie sa procesom stimulovanej emisie žiarenia zosilňuje.
    - - Pracovná látka je kryštál rubínu s prímesou chrómu
      - Energetické hladiny iónov chrómu v rubíne
        
        E1 - základný stav
        
        E3, E4 - excitované hladiny
        
        E2 - metastabilná hladina
      - Pri dopade fotónov ióny Cr prechádzajú na hladiny E3, E4. Na týchto hladinách neostávajú dlho, ale odovzdajú časť energie okolitým atómov a prejdú na hladinu E2. Na tejto ostávajú dlhšie...
      - konštrukcia
        
        Kryštál rubínu má tvar tyče. Na jednej strane je zrkadlo,na druhej polopriepustné zrkadlo.
        
        Žiarenie pohybujúce sa v osi tyče sa odrazom od zrkadiel udržuje vnútri tyče a vyvoláva stimulovanú emisiu. Polopriepustným zrkadlom žiarenie aj prechádza a tvorí laserový lúč.
  - - - Časticová teória ohyb svetla vysvetliť nedokáže.
      - Vlnová teória naproti tomu nedokáže vysvetliť fotoelektrický jav.
      - Preto sú dané postuláty
        
        A) elektromagnetické vlnenie má aj korpuskulárny (časticový) charakter
        
        B) fotóny nie sú iba častice, ale majú aj vlnový charakter
      - Pre objekty mikrosveta platia iné zákony než v klasickej fyzike.
      - fotóny
        
        častice mikrosveta, prejavujú sa pri interakcii svetla s látkou
        
        vznikajú v zdroji svetla a zanikajú v mieste, kde svetlom interaguje s pevnou látkou
        
        medzi zdrojom a tienidlom sa svetlo pohybuje nie ako tok fotónov, ale ako elektromagnetická vlna
    - - Prvok
        
        súbor atómov s rovnakým protónovým číslom
        
        prvky sa v prírode vyskytujú väčšinou ako zmesi rôznych nuklidov
      - nukleóny
        
        tvoria atómové jadrá - zložené sústavy
        
        protóny a neutróny
      - nuklid
        
        je tvorený atómami, ktorých jadrá majú rovnaký počet protónov(protónové číslo Z), ale nukleónové čísla A sa navzájom líšia
        
        napr nuklidy
        
        (A = počet protónov (Z) + počet neutrónov (N))
        
        Aby sa jednalo o ten istý prvok, tak počet protónov sa nemôže meniť, ale počet neutrónov sa meniť môže...takže vznikne Nuklid daného prvku
      - izotopy
        
        tvorené nuklidmi daného prvku
        
        rôzne nuklidy daného prvku majú odlišnú hmotnosť
        
        ich fyzikálne vlastnosti sú podobné prvkom
        
        rozdiel je v ich hmotnosti, a teda hustoty ich zlúčenín a v ich stálosti
        
        niektoré izotopy totiž nie sú stabilné a podliehajú rádioaktívnemu rozpadu
  - - - Podľa Štandardného modelu, teórie akceptovanej modernými fyzikmi, je všetko okolo nás vytvorené z 24 častíc:
        
        6 leptónov
        
        a príslušných antičastíc
        
        6 kvarkov
        
        kvarky
        
        Predstavujú najmenšie prvky hmoty, ktoré sa nachádzajú vo všetkých časticiach a nikdy sa nevyskytujú osamotene. Protóny, ako aj neutróny sú tvorené z 3 kvarkov.
        
        Spájajúcim činiteľom týchto častíc sú ich elektromagnetické interakcie, slabé interakcie a silné interakcie.
        
        Silná interakcia je najsilnejšia zo štyroch základných interakcií. Je asi 100-násobne silnejšia ako elektromagnetická sila, násobne silnejšia ako slabá interakcia a približne silnejšia ako gravitácia.
      - elementárne častice
        
        fermiony
        
        tvoria hmotu, majú poločíselný spin, energie ich základného stavu je záporná
        
        zloženie
        
        kvarky
        
        u,d,s,c,b,t
        
        leptony
        
        elektron, mion,....
        
        bosony
        
        sprostredkujú silu medzi fermiónmi, majú celočíselný spin, energia ich základného stavu je kladná
        
        najznámejší predstaviteľ
        
        foton, gluon, bosony W a Z,....
      - zložené častice (hadrony)
        
        baryony
        
        poločíselný spin
        
        zloženie: 3 kvarky
        
        najznámejší predstaviteľ: proton, neutron
        
        mezony
        
        celočíselný spin
        
        zloženie: 1 kvark a 1 antikvark
        
        najznámejší predstaviteľ: pion
  - - - čas, za ktorý sa rozpadne polovica pôvodného počtu jadier
      - N0 - pôvodný počet jadier rádioaktívneho izotopu
      - T - polčas premeny (doba polpremeny)
      - t - čas
    - - Rozdiel hmotností zložiek a produktov reakcie štiepenia, vynásobený rýchlosťou svetla na druhú, sa rovná energii uvoľnenej počas reakcie.
      - Väzbová energia Ej jadra je energia jadra skladajúceho sa zo Z protónov a N neutrónov. Pri ich štiepení vzniknú nové jadrá (nové prvky alebo izotopy) a nastane hmotnostný úbytok (zmena hmotnosti) oproti pôvodnému jadru.
      - Pri štiepnej reakcii sa uvoľní energia podľa Einsteinovho vzťahu E = mc2, kde m je zmena hmotnosti sústavy.
      - Čím väčší je hmotnostný úbytok, tým silnejšie boli nukleóny v jadre viazané
      - Štiepna jadrová reakcia
        
        Energiu Ej musíme jadru dodať, ak ho chceme rozložiť na jednotlivé nukleóny
      - Jadrová fúzia
        
        Rovnako veľká energia Ej sa uvoľní pri syntéze jadra z jednotlivých nukleónov
      - Aby neprebiehala REŤAZOVÁ REAKCIA,
        musíme reakciu riadiť (jadrová elektráreň)
        
        Izotopy vodíka
        
        Prócium
        
        Deutérium
        
        Z Deutéria a kyslíka vzniká ŤAŽKÁ VODA
        
        MODERÁTOR (spomaľuje reakciu)
        
        Trícium
- - - - telesá s optickou plochou určenou na odraz svetla
      - vytvárajú obraz predmetov na základe zákona odrazu svetla
      - môžu byť:
        
        rovinné
        
        Zobrazenie rovinným zrkadlom
        
        Obraz vytvorený rovinným zrkadlom je neskutočný
        
        Lúče vychádzajúce z predmetu sa na zrkadle odrážajú podľa zákona odrazu
        
        Luče po odraze sú rozbiehavé, pretínajú sa za zrkadlom
        
        a - predmetová vzdialenosť
        
        a' - obrazová vzdialenosť
        
        Obrazová vzdialenosť a' je rovnako veľká ako predmetová vzdialenosť a
        
        Obraz je
        
        priamy
        
        rovnako veľký ako predmet
        
        symetrický združený s predmetom vzhľadom na rovinu zrkadla
        
        Guľové zrkadlá
        
        sú zrkadlá, ktorých zrkadliacu plochu tvorí časť povrchu gule (guľový vrchlík)
        
        Duté guľové zrkadlo - svetlo odráža vnútorná plocha gule
        
        základné pojmy
        
        C - stred optickej plochy
        
        o - optická os zrkadla
        
        V - vrchol zrkadla
        
        r - polomer krivosti zrkadla
        
        Paraxiálny priestor - je priestor v blízkosti optickej osi zrkadla
        
        Paraxiálne lúče - sú lúče v blízkosti optickej osi zrkadla
        
        Význačné smery paraxiálnych lúčov
        
        3 more items...
        
        Geometrická konštrukcia obrazu predmetu
        
        Vlastnosti obrazu predmetu
        
        obraz je prevrátený, zmenšený, skutočný
        
        2 more items...
        
        obraz je prevrátený, rovnako veľký ako predmet, skutočný
        
        2 more items...
        
        obraz je prevrátený, zväčšený, skutočný
        
        2 more items...
        
        obraz leží v nekonečne pred zrkadlom
        
        2 more items...
        
        obraz leží za zrkadlom, je neskutočný, priamy a zväčšený
        
        2 more items...
        
        Vlastnosti obrazu utvoreného v dutom guľovom zrkadle závisia od polohy predmetu pred zrkadlom.
        
        Guľová chyba zrkadla
        
        Lúče rovnobežné s optickou osou mimo paraxiálneho priestoru sa nepretínajú v ohnisku (obraz je neostrý)
        
        Parabolické zrkadlo odstraňuje guľovú chybu
        
        využitie
        
        v osvetľovacej technike (reflektory)
        
        svetlomety automobilov
        
        Vypuklé guľové zrkadlo - svetlo odráža vonkajšia plocha gule
        
        Význačné smery paraxiálnych lúčov
        
        Lúče rovnobežné s optickou osou
        
        po odraze sa po predĺžení v opačnom smere pretínajú v bode na optickej osi
        
        Bod je neskutočné ohnisko F
        
        Lúče smerujúce do ohniska
        
        po odraze sa šíria rovnobežne s optickou osou
        
        Lúče smerujúce do stredu optickej plochy C
        
        po odraze sa šíria práve v opačnom smere
        
        Geometrická konštrukcia obrazu predmetu
        
        Vlastnosti obrazu predmetu
        
        obraz leží za zrkadlom, je neskutočný, priamy a zmenšený
        
        využitie
        
        na neprehľadných zákrutách
        
        spätné zrkadlá v aute
        
        v ďalekohľadoch
    - - je plocha, na ktorej nastáva požadovaný odraz
      - nerovnosti na ploche pri odraze alebo lome svetelných lúčov spôsobujú rozptyl svetla
  - - - Druhy spojných šošoviek
        
        dvojvypuklá
        
        ploskovypuklá
        
        dutovypuklá
        
        značka tenkej spojky
      - Sústreďujú slnečné lúče do jedného bodu
      - Bežné spojky sú v strede hrubšie ako na okrajoch
      - Základné pojmy
        
        S1, S2 - stredy optických plôch
        
        o - optická os šošovky
        
        V1, V2 - vrcholy šošovky
        
        O - stred šošovky
      - Ohnisko šošovky
        
        Lúče rovnobežné s optickou osou sa za spojkou pretínajú na optickej osi - v skutočnom obrazovom ohnisku spojky.
      - Geometrická konštrukcia obrazu predmetu
        
        Poloha predmetu pred šošovkou vo väčšej vzdialenosti ako 2f.
        
        Vlastnosti obrazu: skutočný, prevrátený, zmenšený.
        
        Poloha predmetu pred šošovkou vo vzdialenosti 2f.
        
        Vlastnosti obrazu: skutočný, prevrátený, rovnako veľký.
        
        Poloha predmetu pred šošovkou vo vzdialenosti medzi 2f a f.
        
        Vlastnosti obrazu: skutočný, prevrátený, zväčšený.
        
        Poloha predmetu pred šošovkou vo vzdialenosti f.
        
        Vlastnosti obrazu: obraz sa stratí, nie je na tienidle.
        
        Poloha predmetu pred šošovkou vo vzdialenosti menšej ako f.
        
        Vlastnosti obrazu: neskutočný, priamy, zväčšený.
    - - Druhy rozptylných šošoviek
        
        dvojdutá
        
        ploskodutá
        
        vypuklodutá
        
        značka tenkej rozptylky
      - Rozptylky rozptyľujú slnečné lúče
      - Bežné rozptylky sú hrubšie na okrajoch ako v strede
      - Základné pojmy
        
        V1, V2 - vrcholy šošovky
        
        O - stred šošovky
        
        o - optická os šošovky
        
        S1, S2 - stredy optických plôch
      - Ohnisko šošovky
        
        Lúče rovnobežné s optickou osou sa za rozptylkou rozbiehajú, zdanlivo vychádzajú z bodu na optickej osi pred ňou. Tento bod je neskutočné obrazové ohnisko rozptylky.
      - Geometrická konštrukcia obrazu predmetu
        
        Poloha predmetu pred šošovkou v akejkoľvek vzdialenosti.
        
        Vlastnosti obrazu: neskutočný, priamy, zmenšený
    - - Každá šošovka má dve ohniská - predmetové a obrazové.
      - Ohnisková vzdialenosť šošovky f
        
        Vzdialenosť predmetového a obrazového ohniska šošovky od optického stredu šošovky O je rovnaká, nazýva sa ohnisková vzdialenosť šošovky f.
    - - Lúče prechádzajúce optickým stredom šošovky nemenia po lome svoj smer.
      - Lúče prechádzajúce rovnobežne s optickou osou
        
        spojky po lome smerujú do ohniska
        
        rozptylky sa lámu tak, akoby vychádzali z ohniska
      - Lúče prechádzajúce ohniskom
        
        spojky sú po lome rovnobežné s optickou osou
        
        rozptylky (smerujúce do neho) po lome sú rovnobežné s optickou osou
  - - - Veľkosť predmetu je daná jeho koncovými bodmi.
      - Ak sú tieto dva body vzdialené tak, že uhol, pod ktorým dopadajú do oka je viac ako 1 oblúková/uhlová minúta ... t.j. 1/60 stupňa.
      - Dva body rozlíšime ako dva, keď zorný uhol
      - Veľkosť uhla určíme z pomeru strán trojuholníka ... protiľahlej a priľahlej ... čo znamená goniometrickú funkciu tangens.
      - Dva body, ktoré pozorujeme v konvenčnej zrakovej vzdialenosti, rozlíšime ako dva, ak sú vo vzdialenosti aspoň 0,072 mm.
    - - Lupa - každá spojná šošovka (alebo sústava šošoviek) s ohniskovou vzdialenosťou
      - Lupu umiestnime tesne pred oko. Ak je predmet medzi ohniskom a lupou vidí oko obraz pod uhlom
    - - základné pojmy
        
        a - predmetová vzdialenosť
        
        a' - obrazová vzdialenosť
        
        y - veľkosť predmetu
        
        y' - veľkosť obrazu
      - Súčet prevrátených hodnôt predmetovej a obrazovej vzdialenosti sa rovná prevrátenej hodnote ohniskovej vzdialenosti.
      - Znamienková konvencia šošoviek
        
        a - je kladná pred šošovkou (vľavo)
        
        a - je záporná za šošovkou (vpravo)
        
        a'- je kladná za šošovkou (vpravo); ak a/ > 0 obraz je skutočný
        
        a'- je záporná pred šošovkou (vľavo); ak a/ < 0 obraz je neskutočný
        
        f - je kladné pre spojku
        
        f - je záporné pre rozptylku
    - - platí pre šošovky aj pre guľové zrkadlá
      - je pomer výšky obrazu y' a predmetu y
      - Pre priečne zväčšenie platí
        
        Z < 0, obraz je prevrátený
        
        Z > 0, obraz je priamy
        
        , obraz je zväčšený
        
        , obraz je zmenšený
        
        , obraz je rovnako veľký ako predmet
    - - Centrovaná optická sústava zložená z objektívu (je pri pozorovanom predmete a okulára (je pri oku).
      - Objektív aj okulár tvoria spojné optické sústavy, v najjednoduchšom prípade sú to jednoduché spojky.
      - Obraz utvorený objektívom je: skutočný, prevrátený zväčšený.
      - Obraz utvorený objektívom je predmetom pre okulár. Nachádza sa medzi ohniskom a šošovkou a preto jeho obraz tvoria predĺžené lúče
      - Obraz utvorený okulárom je: neskutočný, priamy, zväčšený.
      - oko vidí neskutočný obraz
    - - Ohnisková vzdialenosť tenkej šošovky
        
        n2 - index lomu šošovky
        
        n1 - index lomu okolitého prostredia
        
        r1 , r2 - polomery krivosti optických plôch šošovky
      - Optická mohutnosť šošovky φ
        
        je daná prevrátenou hodnotou ohniskovej vzdialenosti
        
        Spojky majú optickú mohutnosť kladnú,
        
        Rozptylky majú optickú mohutnosť zápornú,
  - - - optická sústava pozostávajúca z
        
        očnej šošovky (dvojvypuklá spojka)
        
        sietnice (miesto, na ktorom sa utvára obraz)
        
        Vlastnosti obrazu: skutočný, zmenšený, prevrátený.
    - - je zaostrovanie oka na predmety v rôznych vzdialenostiach od neho
      - Kruhový ciliárny sval sťahuje šošovku, čím mení jej zakrivenie, a tým aj ohniskovú vzdialenosť
      - Akomodačná schopnosť normálneho oka
        
        Blízky bod
        
        je najbližší bod, ktorý sa zobrazí na sietnici ostro (pri najväčšej akomodácii oka)
        
        Ďaleký bod
        
        je najvzdialenejší bod, ktorý sa zobrazí na sietnici ostro (oko je bez akomodácie)
        
        Konvenčná zraková vzdialenosť
        
        vzdialenosť, z ktorej môžeme pozorovať (čítať, písať) bez väčšej únavy
    - - Zorný uhol
        
        uhol, ktorý zvierajú svetelné lúče prichádzajúce z krajných bodov predmetu a prechádzajúce optickým stredom šošovky oka
      - Nerovnako vysoké predmety v rôznych vzdialenostiach od oka sa nám zdajú rovnako veľké, lebo ich pozorujeme pod rovnakým zorným uhlom.
      - oko rozlíši dva predmety (body).
        
        oko vníma dva predmety ako jeden.
    - - Zdravé oko
        
        Zdravé oko utvorí na sietnici obrazy všetkých predmetov.
        
        Ak je šošovka od sietnice vzdialená viac alebo menej ako v zdravom oku, obraz predmetu je neostrý.
      - Chyby oka
        
        Krátkozrakosť
        
        Ďaleký bod je v konečnej vzdialenosti.
        
        Blízky bod je posunutý k oku.
        
        normálne
        
        krátkozraké
        
        korekcia rozptylkou
        
        Ďalekozrakosť
        
        Blízky bod je v značnej vzdialenosti od oka (50-100 cm).
        
        normálne
        
        korekcia spojkou
        
        ďalekozraké
  - - - Polarizácia je špecifická vlastnosť priečnych vĺn.
      - nepolarizovaná vlna
      - vlna, ktorá je čiastočne polarizovaná vo zvislom smere
      - vlna, ktorá je polarizovaná vo zvislom smere
    - - Polarizácia elektromagnetických vĺn predstavuje usporiadanie kmitov vektora intenzity elektrického poľa.
      - Elektromagnetické vlny prechádzajú polarizáciou - čo znamená, že ide o priečne vlny.
      - V závislosti od svojho rozsahu môžu elektromagnetické vlny prejsť polarizáciou v dôsledku rozličných procesov - preto sa polarizátory pre konkrétne rozsahy elektromagnetických vĺn môžu líšiť.
      - elektromagnetické vlnenie polarizované vodorovne
      - elektromagnetické vlnenie polarizované zvisle
    - - polarizátory svetla - polarizačné filtre, sú priehľadné, no keď sa položia na seba, a jeden sa otočí o 90 stupňov, svetlo už nimi neprejde
      - dôvodom je, že tieto filtre úplne polarizujú svetlo v určitej rovine
      - oblasťou B neprejde svetlo
    - - po odraze od povrchu izolantu sa toto svetlo čiastočne polarizuje
    - - Brewsterov uhol
        
        Keď svetlo dopadá na priehľadný izolant, jedna jeho časť sa odráža od izolantu, kým druhá časť prechádza od izolantu, pri čom mení svoj smer šírenia (teda sa láme).
        
        veľkosť Brewsterovho uhla
        
        určujeme ju vzhľadom na index lomu druhej látky
        
        odrazený lúč bude úplne polarizovaný vo vodorovnom smere
        
        odrazený lúč bude čiastočne polarizovaný vo zvislom smere
    - - pri fotografovaní na odstránenie nepotrebného odrazu svetla, ktoré sa odráža od vody, skla, snehu a pod.
      - slnečné okuliare, ak sú filtre umiestnené správne, môžu úplne potlačiť odrazy
      - najvýznamnejšie je však využitie polarizovaného svetla pri displejoch z tekutých kryštálov (LCD)
      - 3-D film používa dvojicu projektorov a polarizačné okuliare. Takto sa docieli, že každé oko vníma obraz z trochu iného uhlu, čím sa vytvára dojem hĺbky ako tretieho rozmeru
- - - - každé zariadenie, ktoré môže voľne kmitať bez vonk. pôsobenia
      - napr. kyvadlo, teleso zavesené na pružine, tyč upevnená na jednom konci
    - - priamočiary
      - krivočiary
      - otáčavý
      - nerovnomerný
      - periodický
    - - sila pružnosti pružiny
      - tiažová sila
    - - kmit
        
        periodicky sa opakujúca časť kmitavého pohybu
      - perióda
        
        čas, za ktorý sa hmotný bod dostane do toho istého bodu tou istou dráhou za 1 kmit
        
        časový úsek medzi 2 bodmi
        
        značka T
        
        jednotka s (sekunda)
      - frekvencia (kmitočet)
        
        počet kmitov za stanovenú jednotku (za 1 s)
        
        značka f
        
        jednotka Hz (Hertz)
    - - časový diagram kmitavého pohybu
        
        amplitúda - maximálna výchylka
        
        značka A, ym
        
        jednotka m
        
        okamžitá výchylka
        
        značka y
        
        jednotka m
        
        rovnovážna poloha
      - rovnica harmonického pohybu
        
        odvodenie vzťahu pre okamžitú výchylku
    - - začiatočná fáza kmitavého pohybu určuje hodnotu okamžitej výchylky y v začiatočnom okamihu
      - Kmitanie oscilátorov s opačnou fázou
      - Kmitanie oscilátorov s rovnakou fázou
    - - Princíp superpozície
        
        ak teleso súčasne koná niekoľko harmonických pohybov rovnakého smeru s okamžitými výchylkami y1, y2, y3... yn je okamžitá výchylka výsledného kmitania yv...
      - Izochrónne kmitania
        
        majú rovnakú periódu a frekvenciu
        
        prebiehajú v jednej priamke
        
        skladanie izochrónnych kmitov (princíp superpozície)
        
        pre výchylky rovnakého smeru platí yv = y1+y2
        
        pre výchylky opačného smeru platí yv = y1 - y2
        
        Časový diagram výsledného kmitania vznikne pospájaním bodov výsledných okamžitých výchyliek
        
        Fázorový diagram výsledného kmitania vznikne vektorovým súčtom fázorov jednotlivých kmitaní
      - Skladanie neizochrónnych kmitov
        
        kmitania s pomerom frekvencií 1 : 2
        
        Zložené kmitanie s pomerom frekvencií 1 : 2
        
        kmitania s blízkymi frekvenciami
        
        Zložené kmitanie - rázy
        
        Rázy - periodické zosiľňovanie a zoslabovanie zvuku
      - lissajousove krivky
        
        vznikajú skladaním dvoch harmonických pohybov vo dvoch navzájom kolmých priamkach
        
        video
  - - - priečne
        
        je dej, pri ktorom častice kmitajú v smere kolmom na smer, v ktorom sa vlnenie šíri
      - pozdĺžne
        
        je dej, pri ktorom častice kmitajú v smere, v ktorom sa vlnenie šíri
      - vlnová dĺžka
        
        je vzdialenosť, do ktorej vlnenie dospeje za periódu T kmitania zdroja vlnenia
        
        je vzdialenosť dvoch najbližších bodov, ktoré kmitajú s rovnakou fázou
      - mechanické vlnenie
        
        jeho príčinou je existencia väzbových síl medzi časticami (atómami, molekulami) prostredia, v ktorom sa vlnenie šíri
        
        mechanické vlnenie vzniká v pevných, kvapalných a plynných látkach
      - rovnica postupnej mechanickej vlny
        
        rovnica kmitania zdroja vlnenia - bodu, ktorý v čase t = 0 s má súradnice polohy y = 0m, x = 0m
        
        bod vo vzdialenosti x od zdroja vlnenia začne kmitať o čas t/ neskôr ako zdroj
        
        1 more item...
    - - dej, pri ktorom sa kmitavý vzruch šíri prostredím
      - vlnenie pozostáva z kmitavývh pohybov, ktoré sú na sebe závislé
      - je to druh pohybu, pri ktorom nedochádza k transportu látky
    - - je prostredie, v ktorom sa kmitanie jednej častice väzbovými silami prenáša na ďalšie častice
    - - je vlnenie, ktoré vznikne interferenciou dvoch proti sebe postupujúcich vlnení
        
        vlnenia majú rovnaké - amplitúdy a vlnové dĺžky
      - uzly - body, ktoré pri stojatom vlnení nekmitajú
      - kmitne - body, ktoré kmitajú v maximálnou amplitúdou
      - Ak sa priame a odrazené vlnenie sa stretáva s rovna-
        kou fázou
        
        vlnenie sa interferenciou zosilňuje
      - Ak sa priame a odrazené vlnenie sa stretáva s opač-
        kou fázou
        
        vlnenie sa interferenciou zoslabuje - ruší
      - stojaté vlnenie je jav, keď sa vlnenie nachádza v superpozícii s iným vlnením tak, že vlnová funkcia má v istých polohách hodnotu konštantnú v čase
      - stojaté vlnenie zvyčajne nastáva v prípade, že sa vlna odráža a vracia späť k svojmu zdroju, pričom vzdialenosť medzi zdrojom a bodom odrazu je násobkom vlnovej dĺžky
      - v prípade, že sa vlnenie odráža aj od zdroja, vlnenie zostáva medzi miestami odrazu aj po vypnutí zdroja
    - - definícia zvuku
        
        je každé mechanické vlnenie hmotného prostredia ,ktoré pôsobí na ľudské ucho a vyvoláva v ňom sluchový vnem,
        
        je mechanické vlnenie s frekvenciou v intervale od 16 Hz do 16 000 Hz
        
        periodické tlakové zmeny vlniaceho sa prostredia
      - prenos informácii v sústave
        
        prostredie (vzduch, voda)
        
        zvuk sa šíri len pružným prostredím ľubovoľného skupenstva ako postupné pozdĺžne vlnenie
        
        v rôznych látkach sa zvuk šíri rôznou rýchlosťou
        
        pri prechode zvuku do iného prostredia sa mení rýchlosť a vlnová dĺžka, frekvencia sa nemení
        
        v prostredí nastáva pohlcovanie, absorpcia zvuku
        
        prijímač (mikrofón, ucho)
        
        zdroj (reproduktor, ladička, hlasivky)
        
        neprestajne kmitajúce telesá: hlasivky...
        
        chvenie pružných telies: struny hudobných nástrojov, vzduchové stĺpce...
      - zvuky môžu byť
        
        periodické
        
        jednoduchý tón
        
        jednoduché tóny majú harmonický priebeh
        
        zložený tón
        
        zložené tóny nemajú harmonický priebeh
        
        neperiodické
      - subjektívne vlastnosti zvuku
        
        výška zvuku
        
        relatívna
        
        relatívna výška tónu je určená pomerom frekvencie daného tónu k frekvencii základného tónu fa
        
        absolútna
        
        medzi kmitaním zdroja zvuku a zvukovým vnemom sú nasledovné súvislosti
        
        frekvencii kmitania zodpovedá výška tónu
        
        zdroju vlnenia zodpovedá farba tónu
        
        amplitúde kmitania zodpovedá hlasitosť
        
        farba zvuku
        
        zložené tóny vznikli superpozíciou chvení s rôznymi frekvenciami
        
        základná - najnižšia frekvencia, určuje výšku zvuku
        
        vyššie harmonické tóny s rôznymi amplitúdami, ale podstatne menšími ako u základného tónu, určujú farbu zvuku
        
        hlasitosť zvuku
        
        intenzita zvuku
        
        zvukový výkon pripadajúci na plošnú jednotku
        
        I - intenzita zvuku
        
        P - výkon zvukového vlnenia
        
        S - plocha, ktorou vlnenie prechádza
        
        B - hladina intenzity zvuku vyjadrená v dB (decibel)
        
        odpovedá B = 0 dB
        
        odpovedá B = 120 dB
        
        rýchlosť zvuku
        
        závisí od vlastnosti daného prostredia, v ktorom sa zvuková vlna šíri
        
        vo vzduchu
        
        vo vode
        
        vo vode
        
        pre rýchlosť zvuku vo vzduchu pri inej teplote platí
        
        t - teplota vzduchu v stupňoch celzia
        
        dozvuk
        
        ak pôvodný zvuk a odrazený zvuk splývajú, potom sa predlžuje sa trvanie zvuku
        
        vzniká, ak sa vlnenie odrazí od prekážky vzdialenej menej ako 17 m
        
        ozvena
        
        vznikne ak sa zvukové vlnenie odrazí od prekážky vzdialenej 17 m a viac
        
        sluchom odlíšime dva zvuky, ak medzi nimi uplynie časový interval
        
        s = vt =
    - - tlmené kmity - tlmenie
        
        na každé kmitajúce teleso pôsobia odporové sily, ktoré menia jeho mechanickú energiu na teplo
        
        to sa v praxi prejaví tak, že amplitúda kmitov sa exponenciálne znižuje
        
        tlmenie má vplyv nie len na amplitúdu, ale znižuje i frekvenciu
        
        ak je tlmenie ozaj extrémne, kmitavý pohyb vôbec nevznikne (aperiodický pohyb)
        
        ak chceme netlmené kmity, musíme kompenzovať straty mechanickej energie, čo je možné napr. silovým impulzom pôsobiacim po každej perióde (kyvadlové hodiny)
        
        tiež je možné na oscilátor pôsobiť harmonickou silou, tzn. silou danou rovnicou:
        
        Oscilátor v tomto prípade koná
        
        svoje pôvodné kmity s frekvenciou f0 (tzv. vlastné kmity)
        
        kmity s frekvenciou f, ktoré získal od sily F
      - nútené kmity
        
        vlastné kmity sú však tlmené a skoro zanikajú, oscilátor sa po určitej dobe úplne podvolí vonkajšej sile a prevezme aj jej frekvenciu
        
        keď frekvencia vonkajšej sily F bude podstatne menšia než frekvencia vlastných kmitov oscilátora f0, bude amplitúda nútených kmitov malá
      - rezonančná krivka
        
        grafom závislosti amplitúdy nútených kmitov na ich frekvencii
      - najväčšiu amplitúdu majú nútené kmity vtedy, ak frekvencia vlastných kmitov oscilátora f0 je presne rovnaká ako frekvencia kmitov vonkajšej sily F - nastáva rezonancia
      - teleso v rezonancii sa môže rozkmitať natoľko, že dôjde dokonca i k jeho fyzickej deštrukcii (napr. most)
      - ochrana pred nežiadúcou rezonanciou
        
        treba zaistiť aby sa kmitavé sústavy do rezonancie vôbec nedostali, (f<>f0 konštrukcia mostov)
        
        treba zaistiť dostatočné tlmenie (napr. motor je uložený v pružných blokoch)
      - rezonátory zvuk
        
        zosiľujú
        
        dávajú mu farbu
    - - izotropné prostredie
        
        má vo všetkých smeroch rovnaké fyzikálne vlastnosti
        
        rýchlosť vlnenia je vo všetkých smeroch rovnaká
      - vlnoplocha
        
        množina bodov, do ktorej sa vlnenie dostane z bodového zdroja za rovnaký čas
        
        množina bodov, v ktorých má vlnenie v istom časovom okamihu rovnakú fázu
        
        rovinná vlnoplocha
        
        vo veľkej vzdialenosti od zdroja vlnenia má vlnoplocha tvar roviny
      - lúč
        
        kolmica na vlnoplochu v danom bode
        
        určuje smer šírenia vlnenia
        
        lúče
        
        tvoria rozbiehavý zväzok, vychádzajúci zo zdroja vlnenia
      - Huygensov princíp
        
        každý bod vlnoplochy, do ktorého sa dostalo vlnenie v istom okamihu môžeme pokladať za zdroj elementárneho vlnenia, ktoré sa z neho šíri v elementárnych vlnoplochách
        
        vlnoplocha v ďalšom časovom okamihu je vonkajšia obalová plocha všetkých elementárnych vlnoplôch
      - šírenie vlnenia
        
        každý bod vlnoplochy je zdroj elementárneho vlnenia
        
        obalová plocha elementárnych vlnoplôch je vlnoplocha v ďalšom časovom okamihu
    - - vlnenie ktoré dopadá na rozhranie dvoch prostredí sa môže
        
        odraziť od rozhrania prostredí
        
        vlnenie sa dostalo do bodu 1
        
        bod 1 sa stáva zdrojom elementárneho vlnenia
        
        vlnenie sa dostalo do bodu 2
        
        body 1 a 2 sú zdroje elementárneho vlnenia
        
        vlnenie sa dostalo do bodu 3
        
        body 1, 2 a 3 sú zdroje elementárneho vlnenia
        
        vlnenie je v bode 4
        
        vonkajšia obalová plocha elementárnych vlnoplôch je vlnoplocha odrazeného vlnenia
        
        2 more items...
        
        prejsť do druhého prostredia
        
        bod 1 sa stáva zdrojom elementárneho vlnenia
        
        elementárna vlnoplocha má menší polomer r ako vzdialenosť d, ktorú prešlo vlnenie v prvom prostredí, lebo v druhom prostredí je rýchlosť vlnenia menšia
        
        body 1 a 2 sú zdroje elementárneho vlnenia
        
        3 more items...
        
        vlnenie sa dostalo do bodu 2
        
        vlnenie sa dostalo do bodu 1
        
        bod 1 sa stáva zdrojom elementárneho vlnenia
        
        vlnenie sa dostalo do bodu 2
        
        body 1 a 2 sú zdroje elementárneho vlnenia
        
        vlnenie sa dostalo do bodu 3
        
        body 1, 2 a 3 sú zdroje elementárneho vlnenia
        
        2 more items...
        
        vlnenie sa dostalo do bodu 1
    - - Dopplerov jav je zdánlivá zmena frekvencie vlnenia, ktorá je spôsobená vzájomným pohybom zdroja a pozorovateľa
      - ak pohyblivý zdroj vysiela vlnenie s frekvenciou f0, potom ho nehybný pozorovateľ pozoruje ako vlnenie s frekvenciou f
        
        kde v je rýchlosť šírenia vĺn v danej látke a vs,r relatívna rýchlosť zdroja voči pozorovateľovi (záporná znamená približovanie, kladná vzďaľovanie)
      - Dopplerov jav je bežne používaný v astronómii pre meranie rýchlostí astronomických objektov
      - taktiež tento efekt vzniká keď okolo nás prejde nejaký zdroj vlnenia (siréna hasičov, sanitky, atď.)
    - - rázová vlna
        
        nadzvuková rýchlosť
        
        vlnoplocha vlny vytvorenej lietadlom letiacim nadzvukovou rýchlosťou, nadobudne tvar bočnej plochy kužeľa
        
        preto takéto lietadlo nemôžeme počuť, keď letí ponad nás
        
        čím väčšia je rýchlosť lietadla, tým neskôr budeme počuť jeho zvuk
        
        rázové vlny môžu vznikať napríklad aj pri explózií alebo pri blesku
        
        normálne sa používa v medicíne na odstraňovanie obličkových a žlčových kameňov
        
        rázová vlna je plocha nespojitosti fyzikálnych veličín popisujúcich stav prostredia
- - - - optické prostredie
        
        priehľadné
        
        priehľadné prostredie svetlo prepúšťa bez podstatného zoslabenia, cez toto prostredie vidíme
        
        nepriehľadné
        
        nepriehľadné prostredie svetlo neprepúšťa, pohlcuje ho alebo odráža
        
        priesvitné
        
        priesvitné prostredie svetlo prepúšťa, ale rozptyľuje ho
        
        je každé prostredie, ktorým sa šíri svetlo
        
        číre
        
        prepúšťa svetlo všetkých farieb
        
        farebné
        
        prepúšťa svetlo iba takej farby, akú má
      - šírenie svetla
        
        Základné princípy šírenia svetla
        
        1.Princíp priamočiareho šírenia svetla
        
        v rovnorodom optickom prostredí sa svetlo šíri priamočiaro
        
        Princíp nezávislosti chodu lúčov
        
        ak sa svetelné lúče pretínajú, neovplyvňujú sa a postupujú prostredím nezávisle jeden od druhého
        
        Princíp zámennosti chodu lúčov
        
        po tej istej trajektórií môže ísť svetlo prejsť oboma smermi
        
        Princíp konštantnej rýchlosti svetla vo vákuu
        
        rýchlosť svetla vo vákuu je univerzálnou konštantou
        
        V iných prostrediach závisí rýchlosť svetla
        
        od fyzikálnych vlastnosti prostredí, napr. teploty, tlaku
        
        od frekvencie svetla
        
        n - absolútny index lomu látky, udáva, koľkokrát je rýchlosť svetla v látke menšia ako rýchlosť svetla vo vákuu
        
        Fermatov princíp
        
        medzi dvoma bodmi sa svetlo šíri po takej trajektórii, ktorú prejde za najkratší čas
        
        rovnorodé prostredie
        
        Rovnorodé prostredie je zložené z jednej, v priestore rovnomerne rozloženej, látky
        
        V rovnorodom prostredí sa svetlo šíri priamočiaro
        
        svetelný ľúc
        
        Myslená priamka, pozdĺž ktorej sa svetlo šíri
        
        svetelný zväzok
        
        Tienidlom s väčším alebo menším otvorom vždy prechádza zväzok svetelných lúčov - svetelný zväzok
        
        Rozbiehavý svetelný zväzok
        
        Svetlo sa šíri v tvare kužeľa, ktorého vrchol je v svietiacom bode (zdroji svetla)
        
        Rovnobežný svetelný zväzok
        
        Ak svetlo dopadá na clonu z veľmi vzdialeného zdroja, za clonou tvorí rovnobežný svetelný zväzok
        
        Rýchlosť svetla
        
        Vo vzduchu je rýchlosť svetla približne 300 000 km/s
        
        Rýchlosť svetla je najväčšia rýchlosť v prírode
        
        Rovnakou rýchlosťou ako svetlo sa šíria aj signály, ktoré v súčasnosti vysielajú rozhlasové a televízne stanice
    - - Biele svetlo sa skladá zo zmesi siedmich farieb, týchto sedem farieb vytvára spektrum bieleho svetla
      - 7 farieb spektra : fialová, indigová, modrá, zelená, žltá, oranžová, červená
      - rozklad svetla
        
        Keď lúč bieleho svetla prechádza skleneným optickým hranolom, láme sa, t.j. rozloží sa na spektrum siedmich farieb
      - sčítavanie farieb
        
        Biele svetlo sa dá vytvoriť sčítaním troch základných farieb: červenej, zelenej a modrej
        
        Iné farby sa dajú vytvoriť sčítaním rôznych kombinácií základných farieb - tieto farby sa nazývajú druhotné
      - farebné filtre
        
        Farebné filtre sa používajú na filtráciu bieleho svetla
        
        Cez ideálny filter len jedna farba
        
        Ak sa použijú dva rôzne filtre, farby sa absorbujú a výsledkom je čierna
      - odčítavanie farieb
        
        Zdanlivá farba nesvietivých predmetov závisí od farieb svetla, ktoré pohlcujú
        
        Každá základná farba buď pohlcuje alebo odčítava všetky ostatné farby svetla okrem vlastnej farby
        
        Každá druhotná farba, ktorú tvoria dve základné farby, odčítava len jednu farbu: tretiu základnú farbu, ktorá nebola použitá na jej vytvorenie
      - farba predmetov
        
        Vo všeobecnosti je predmet rovnakej farby ako svetlo, ktoré odráža
    - - Spektrum zobrazuje rôzne vlnové dĺžky svetelného zdroja.
      - Delenie podľa tvaru
        
        spojité
        
        obsahuje žiarenie so všetkými vlnovými dĺžkami z istého intervalu vlnových dĺžok
        
        vzniká napr. pri žiarení zahriatych telies
        
        atómy telesa kmitajú tepelným pohybom a pritom vyžarujú elektromagnetické vlnenie
        
        záleží na vlastnostiach a teplote povrchu telesa
        
        čiarové
        
        obsahuje žiarenie iba s niektorými vlnovými dĺžkami
        
        vzniká keď žiaria atómy plynov alebo pár
        
        spektrum sa skladá z jednotlivých čiar, medzi ktorými je tmavý priestor
      - Delenie podľa druhu
        
        emisné
        
        o emisných spektrách hovoríme, keď ich pozorujeme priamo žiarenie vydávané niektorou žiariacou látkou
        
        každej zložke vo svetle obsiahnutej odpovedá svetlá čiara v spektre
        
        (čiarové) absorpčné
        
        vzniká pri pozorovaní spektra svetla prechádzajúceho cez nejakú látku
        
        pri prechode svetla plynom sa absorbujú iba zložky svetla s určitými vlnovými dĺžkami
        
        spektrum svetla potom nie je spojité, ale čiarové
      - spektroskopia
        
        zariadenie na rozklad svetla na spektrum sa nazýva spektroskop - jeho činnosť je založená na lome svetla na hranole
        
        rozklad svetla na spektrum je jednou z metód, ktorými vieme určiť chemické zloženie látok
    - - Lom svetla sklenou doskou s rovnobežnými stenami
        
        α1 = β2, β1 = α2
        
        Lúč dopadajúci na prvé rozhranie a lúč lomený na druhom rozhraní sú rovnobežné a navzájom posunuté o x.
        
        Lúč po dopade na rozhranie sklo - vzduch sa láme od kolmice, α2 < β2.
        
        Lúč po dopade na rozhranie vzduch - sklo sa láme ku kolmici, α1 > β1.
        
        n1 - index lomu vzduchu
        
        n2 - index lomu skla
        
        d - hrúbka sklenej dosky
      - Lom svetla hranolom
        
        Trojboký hranol odchýli dopadajúci lúč od pôvodného
        smeru o uhol δ.
        
        Po dvojnásobnom lome lúč dopadajúci na prvé rozhranie a lúč lomený na druhom rozhraní sú navzájom rôznobežné.
        
        Lúč po dopade na rozhranie sklo - vzduch sa láme od kolmice, α2 < β2.
        
        Lúč po dopade na rozhranie vzduch - sklo sa láme ku kolmici, α1 > β1.
    - - Vlnenie ktoré dopadá na rozhranie dvoch prostredí sa môže
        
        odraziť od rozhrania
        
        Odraz svetla na rozhraní prostredí
        
        k - kolmica dopadu
        
        p2 - odrazený lúč
        
        α' - uhol odrazu
        
        α - uhol dopadu
        
        p1 - dopadajúci lúč
        
        Zákon odrazu svetla
        
        Uhol odrazu vlnenia sa rovná uhlu dopadu.
        
        Odrazený lúč leží v rovine dopadu.
        
        difúzny odraz
        
        difúzny je rozptylový odraz svetla alebo iného elektromagnetického zariadenia do rôznych smerov - nevzniká zrkadlový obraz
        
        dochádza k nemu v prípade, že plocha, od ktorej sa lúče odrážajú, nie je úplne rovná (napr. u denného svetla sa jedná o svetlo pri úplne zatiahnutej oblohe)
        
        úplný odraz svetla
        
        Lom svetla pri prechode zo skla do vzduchu
        
        3 more items...
        
        Zväčšovaním uhla dopadu sa zväčšuje aj uhol lomu.
        
        Pri prechode svetla zo skla do vzduchu nastáva lom od kolmice, α < β.
        
        prejsť do druhého prostredia
        
        Zákon lomu svetla
        
        Pomer sínusu uhla dopadu k sínusu uhla lomu je pre dve dané prostredia veličina stála a rovná sa pomeru rýchlostí svetla v obidvoch prostrediach.
        
        Ak absolútne indexy lomov prostredí vyjadríme pomocou rýchlostí v1 a v2.
        
        dosadíme do zákona lomu
        
        Pomer sínusu uhla dopadu k sínusu uhla lomu je pre dve dané prostredia veličina stála a rovná sa obrátenému po meru absolútnych indexov lomov prostredí
        
        Snellov zákon lomu
        
        2 more items...
        
        Index lomu
        
        Materiálová konštanta určujúca šírenie elektromagnetického vlnenia (napr. svetla) v danom prostredí.
        
        absolútny index lomu
        
        označujeme n
        
        v - rýchlosť svetla v prostredí (závisí od frekvencie a od prostredia)
        
        c - rýchlosť svetla vo vákuu
        
        relatívny index lomu
        
        bezrozmerná veličina
        
        vo vákuu je n=1
        
        v ostatných prostrediach je v klasickej mechanike vždy n > 1
        
        index lomu závisí od frekvencie daného svetla (červené – fialové)
        
        Fermatov princíp
        
        svetlo, ktoré prechádza z jedného prostredia do druhého si vždy "vyberá" dráhu, ktorú prejde v najkratšom čase.
        
        alebo princíp najkratšieho času
    - - Farby
        
        po prechode bieleho svetla cez optický hranol dôjde k rozptylu svetla a je možné pozorovať svetelné spektrum.
        
        svetlo danej farby je vlnenie v určitom rozsahu vlnových dĺžok, ktoré sa šíria vzduchom
      - kompozícia farieb
        
        ak zmiešame aspoň dve rôzne základné farby, vznikne odvodená farba
        
        využíva sa v PC monitoroch a TV obrazovkách
        
        každú farbu možno získať zmiešaním správneho pomeru troch farieb: červenej, zelenej a modrej (tzv. RGB model - red, green, blue)
      - základné a doplnkové farby
        
        ak je daná plocha osvetlená bielym svetlom a všetky farebné zložky spektra sa od nej odrazia, javí sa nám ako biela
        
        ak sa všetky zložky pohltia, javí sa nám ako čierna
        
        subatraktívne zmiešavanie farieb - s každou ďalšou farbou dostávame tmavší výsledok
      - Farbosleposť
        
        porucha videnia, ktorou je úplná alebo čiastočná neschopnosť rozlíšiť farby ( zvyčajne medzi červenou a zelenou) sa nazýva farbosleposť
  - - - elektromagnetické vlny s vlnovou dĺžkou väčšou ako 30 cm
      - zdroje: kmity elektrických nábojov v elektrických obvodov
      - podobné obvody sa používajú na prijímanie vĺn
      - žiaden z ľudských zmyslov nedokáže vnímať tieto vlny, ale vlny nám nijako neubližujú
    - - elektromagnetické vlny s vlnovými dĺžkami v rozpätí od 1mm do 300 mm
      - tento rozsah, hoci bol objavený dosť neskoro, je v súčasnosti využívaný najčastejšie (napr. telefonovanie, mikrovlnka)
    - - elektromagnetické vlny s vlnovými dĺžkami v rozpätí od 0,7 µm do 1 mm
      - vyžarujú ho všetky telesá, keď je teplota daného telesa vyššia je aj žiarenie silnejšie
      - PIR detektor - pasívny infračervený detektor, zaznamenáva žiarenie z vyžarujúcich objektov nachádzajúcich sa pred nimi
    - - elektromagnetické vlnenie s vlnovou dĺžkou od 0,4 µm do 0,7 µm (400 nm - 700 nm)
      - zdroje: predmety s vysokou teplotou, lasery, LED diódy
      - hranice tohto rozsahu sú určené rozpätím citlivosti nervových buniek na sietnici ľudského oka
    - - elektromagnetické vlnenie s vlnovou dĺžkou v rozsahu od 10 nm do 400 nm
      - zdroje: všetky objekty s veľmi vysokou teplotou, výboje, ktoré sa odohrávajú v niektorých plynoch, Slnko
      - rozdelenie UV žiarenia (na základe vplyvu na ľudí)
        
        UVA
        
        dlhovlnné (315 až 380 nm)
        
        môže viesť k oslepnutiu, predčasnému stárnutiu, rakovina kože
        
        ozónová vrstva pohltí 30%
        
        UVB
        
        strednovlnné (280 až 315 nm)
        
        najnebezpečnejšie
        
        pôsobí na očnú rohovku (snežná slepota), spáli pokožku, priamo poškodzuje DNA a podporuje vznik kožnej rakoviny
        
        ozónová vrstva pohltí 80%
        
        UVC
        
        krátkovlnné (100 až 280 nm)
        
        ničí DNA štruktúru
        
        pohlcuje ho ozónová vrstva
        
        zaniká v stratosfére a na Zem nedopadá
    - - vlnové dĺžky vĺn sú v rozsahu od 0,01 mm do 10 mm
      - zdroje: náhle zabrzdenie elektrónov, ktoré boli urýchlené na obrovské rýchlosti v röntgenovej trubici
    - - vlny s veľmi krátkymi vlnovými dĺžkami ( menej ako 10 -10)
      - zdroje: reakcie, ktoré sa odohrávajú vo vnútri atómových jadier
      - má veľmi veľkú prenikavosť
      - pri pôsobení na látku spôsobuje ionizáciu
      - Rádioaktivita
        
        proces, pri ktorom dochádza k rozpadu nestabilných atómových jadier, pri tomto rozpade nestabilné atómové jadrá strácajú svoju energiu, ktorá sa uvoľňuje vo forme žiarenia, ktoré nazývame rádioaktívne (jadrové) žiarenie
        
        u prirodzených rádionuklidov sa pri ich rozpade uvoľňujú 4 typy žiarenia
        
        α žiarenie (alfa)
        
        prúd kladne nabitých α-častíc., ktoré sú kladne nabité jadrá hélia, ktoré sa pohybujú pomerne pomaly
        
        keď do nás dostane toto žiarenie vdýchnutím alebo zjedením môže nám spôsobiť ťažkosti
        
        zastaviteľné listom papiera alebo tenkou vrstvou kože
        
        β žiarenie (beta)
        
        prúd záporne nabitých častíc - prúd elektrónov, ktoré sa pohybujú rýchlo
        
        pohltí hliníkový plech s hrúbkou niekoľko milimetrov až centimetrov
        
        v porovnaní so žiarením alfa je 100 krát prenikavejšie
        
        γ žiarenie (gama)
        
        zo všetkých žiarení najprenikavejšie
        
        nenesie žiadny náboj
        
        zastavuje ho olovená platňa
        
        Neutrónové žiarenie
        
        žiarenie bez náboja, pretože je tvorené prúdom neutrónov