Please enable JavaScript.
Coggle requires JavaScript to display documents.
Metódy vývinovej psychológie (Metódy a spôsoby interpretácie zistených…
Metódy vývinovej psychológie
Metódy a spôsoby interpretácie zistených výsledkov
teoretické a praktické závery
výskumník sa pýta na príčiny a podmienky javov
zovšeobecnenia
kauzálna/kondicionálna analýza
Metódy spracúvania faktov
Porovnávacie
Typologické
Štatistické
Metódy získavania faktov (údajov)
Priame (Empirické)
Experiment
Klady a zápory experimentu
Zápory
komplikujúca úloha experimentátora
v prirodzenom experimente sa mnoho podmienok vymyká spod kontroly
podmienky sa líšia od bežných podmienok, sú umelé, preto výsledky experimentu nemôžeme aplikovať na správanie v každodennom živote
Klady
experiment je možné opakovať
je objektívny / laboratórne podmienky
možno meniť podmienky / skúmyný jav možno sledovať v rôznych podmienkach
skúmaný jav nie je skreslený
rýchlosť / je časovo ekonomický
Druhy experimentu
Z hľadiska časového zamerania
zacielený do minulosti
zacielený do budúcnosti
zacielený do súčasnosti
Podľa podmienok, v ktorých sa experiment uskutočňuje
terénny
pokusné osoby sú oboznámené s tým, že sa s nimi robí pokus
uskutočňuje sa v prirodzených podmienkach (trieda, výlet)
prirodzený
Pokusná osoba nevie, že je skúmaná
prechodná forma medzi experimentom a pozorovaním
uskutočňuje sa v prirodzených podmienkach
laboratórny
pokusné osoby si uvedomujú, že sú podrobené skúmaniu
v laboratórnych podmienkach
Základné zložky experimentu
závislé premenné
intervenujúce premenné
zdravotný stav, momentálny stav, strach...
nezávislé premenné
Etapy experimentu
Realizácia experimentu
Zhodnotenie výslledkov experimentu
Myšlienková konštrukcia experimentu
Pri experimente nečakáme na náhodné objavenie nejakého javu, ktorý nás zaujíma, ale zámerne, úmyselne ho vyvoláme. Experimentátor môže meniť podmienky, za ktorých jav prebieha.
Pozorovanie
Klady a zápory pozorovania
klady
je finančne nenáročné, nevyžaduje si zvláštne laboratória a prístroje
umožňuje študovať psychické javy za prirodzených podmienok, nezasahujeme ním do priebehu správania súmaných osôb a neovplyvňujeme ich prirodzené reakcie
skúmaný jav nie je nie je skreslený ani samotnou pozorovanou osobou, pretože tá nevie, že je sledovaná
zápory
nebezpečenstvo subjektívneho skreslenia pozorovateľom
získané údaje ukazujú len určité stránky skúmaného javu
z časového hľadiska je menej ekonomické ako experiment / musíme čakať, kým sa žiadaný jav vyskytne
Druhy pozorovania
podľa časového rozpätia
krátkodobé
dlhodobé
podľa množstva sledovaných prejavov
čiastkové
celkové
podľa množstva pozorovaných osôb
individuálne
skupinové
podľa predmetu pozorovania
pozorovanie iných (extrospekcia)
sebapozorovanie (introspekcia)
Postup pri pozorovaní
Osobitnú pozornosť pri pozorovaní treba venovať záznamu výsledkov pozorovania
písomné záznamy
registračné prístroje (fotoaparát, magnetofón)
Pozorovateľ z psychologického hľadiska vysvetľuje pozorované údaje
2.vypracuje si podrobný plán pozorovania
1.pozorovateľ si vopred vytýči cieľ pozorovania, musí vedieť, čo chce pozorovať a prečo chce tieto javy pozorovať
duševné deje majú svoje vonkajšie prejavy
jedna zo základných metód vývinovej psychológie
zámerné, zdokonalené vnímanie
uskutočňuje sa prostredníctvom zmyslových orgánov
údaje prejavujúce sa navonok
Nepriame (Exploratívne)
Dotazník
Požiadavky na otázky v dotazníku
V dotazníku majú byť zachytené osobné údaje ako vek, rod, vzdelanie, bydlisko, sociálne prostredie a pod..
Fázy aplikácie dotazníka
Interakcia medzi výskumníkom a respondentmi
osobná
neosobná (poštou)
Vyplnenie dotazníka
Predvýskum
Spracovanie získaných údajov
príprava dotazníka
Druhy otázok v dotazníku
podľa funkcie môžu byť otázky
filtračné
zisťujú nejaké vopred nepoznané údaje
nepriame alebo projekčné
aj skúmame intímnejšie údaje
úvodné
majú uvisť skúmaného do problematiky
podľa charakteru očakávaných odpovedí
otvorené (neštrukturované)
uzavreté (štruktúrované)
Klady a zápory dotazníka
zápory
malá návratnosť dotazníkov zasielaných poštou
veľké nároky na spracovanie rozsiahleho materiálu
nemožno si overiť pravdivosť odpovedí
veľké nároky na vedecké vyhodnotenie získaných odpovedí
klady
nevyžaduje vysoké náklady
možno ho aplikovať u veľkého počtu osôb, časovo i priestorovo vzdialených
Druhy dotazníkov
dotazníky diagnostikujúce klinické syndrómy
dotazníky merajúce špecifické rysy
dotazníky záujmov, postojov a hodnôt
štandardizovaný súbor otázok v písomnej podobe, je určený väčšinou na hromadné získavanie údajov
Analýza produktov činnosti
Druhy produktov činnosti
písomné práce
výtvarné práce
výsledky pracovnej činnosti
Anamnéza
druhy anamnézy
podľa toho, od koho získavame anamnestické údaje
subjektívna
objektívna
podľa obsahu
rodinná
osobná
(z gr. anamnézis = spomínanie, rozpamätávanie)
je motóda, pri ktorej sa skúmaná osoba rozpamätáva na minulé udalosti a zážitky
Rozhovor
Druhy rozhovoru
podľa množstva sledovaných problémov
čiastkový
celkový
podľa počtu ľudí, s ktorými sa výskumník rozpráva
individuálny
skupinový (beseda)
podľa trvania
dlhodobý
krátkodobý
podľa priebehu
voľný (neštardadizovaný, neviazený)
môže osoba hovoriť voľne na danú tému
viazaný (štandardizovaný, pevný)
osoba odpovedá na presné a ustálené formulácie otázok kladené v ustálenom poradí
postup pri ulatnení metódy rozhovoru
2.realizácia rozhovoru
záznam rozhovoru
príprava rozhovoru
záver rozhovoru
Požiadavky na otázky v rozhovore
nemá ich byť veľa
nemajú byť sugestívne (nemajú vopred napovedať odpoveď)
mali by byť konkrétne a jednoznačné
musia rešpektovať vek a iné osobitosti
nemajú sa klásť otázky o príliš intímnych zážitkoch
musia zodpovedať obsahu problematiky
Klady a zápory rozhovoru
klady
štandardizovaný rozhovor
výsledky sú ľahko spracovateľné
neštandardizovaný rozhovor
umožňuje výskumníkovi hlbšie preniknúť do problematiky
zápory
štandardizovaný rozhovor
šablonovitý postup môže viesť k získaniu nepresných a neúlných údajov
neštandardizovaný rozhovor
ťažšie spracovanie získaného materiálu
je cieľavedomé a plánovité rozprávanie sa s jednou alebo viacerými osobami za účelom získania informácií o skúmanej problematike
nemá sa používať ako jediný prameň poznania človeka/ je pomocno u psychologickou metódou
Test
Požiadavky na test
Reliabilita (spoľahlivosť)
rovnaké výsledky pri opätovnom predložení tej istej osobe
Validita (platnosť)
do akej miery test zisťuje to, čo zisťovať má
Štandardizovanosť (normovanosť)
v akom výkonovom pásme sa jtestovaný nachádza
Klady a zápory testov
klady
môžu prispieť k objektívnejšiemu zisťovaniu určitých čiastkových vlastností a schopností
zápory
zápory testov vyplývajú z ich neodborného použiívania, z absolutizácie ich významu a z nesprávnych interpretácií.
Druhy testov
podľa druhu predloženého materiálu
verbálne (slovné)
neverbálne
podľa množstva ľudí
individuálne
skupinové
podľa funkcie / podľa toho, na čo testy slúžia
testy výkonnosti
testy schopností (inteligencie)
testy vedomostí (didaktické testy)
testy osobnosti
skúmajú temperament, charakter, záujmy, postoje, motiváciu, citové a vôľové vlastnosti
Sociometria
druhy vzťahov medzi osobami v skupine
jednostranná voľba a jednostranné odmietnutie
vzájomná ľahostajnosť
jednostranná voľba
jednostranné odmietnutie
vzájomná voľba
vzájomné odmietnutie
znázorňovanie sociometrických údajov
Sociogram
Sociometrické indexy
Sociometrická matrica / tabuľka
Test sociálnej voľby (sociometrický test)
tvoria ho otázky adresované každému členovi určitej sociálnej skupiny: (koho zo skupiny by si si vybral na spoločné učenie, bývanie v internáte, sedenie v lavici, trávenie voľného času)
klady a zápory sociometrie
klady
umožňuje získať údaje o skupine ako celku
zisťujú sa ňou vzťahy sympatií a antipatií medzi jednotlivcami v skupine
zápory
nezachytáva dynamiku skupiny
príliš zdôrazňuje citovú stránku medziľudských vzťahov
je metóda na skúmanie medziľudských (interpersonálnych) vzťahov. Vyvinul ju J.L. Moreno (1934)